TS: Kristína Mičová v Galérii M. A. Bazovského

Éter naplním po okraj svojou prítomnosťou / Kristína Mičová / kurátorka: Michaela Šuranská / Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne / Palackého 27, Trenčín / 15.5. – 26. 6. 2021 

Kristína absolvovala v rokoch 2017-2019 štúdium v Ateliéri maľby III. u Mgr. art. Rastislava Podhorského a Mgr. art. Martina Špirca, ArtD. na VŠVU a v rokoch 2013-2017 ukončila bakalársky stupeň štúdia v Otvorenom ateliéri maľby pod vedením Mgr. art. Rastislava Podobu ArtD. na Akadémia umení v Banskej Bystrici.

Jej tvorba je prirodzene plynúcim procesom, spôsobom subjektívneho kontaktu vnútorného sveta s vonkajším. Vyznačuje sa širším spektrom prístupov a využitých médií. Napriek tomu, že K.M. študovala maľbu, významné miesto u nej má aj kresba, fotografia, text a autorský text. V autorkinom portfóliu nachádzame ucelené koncepčné série, autorské knihy, zapojenie drobných objektov, textu a prirodzeného osvetlenia.

Kľúčovým predmetom záujmu je miesto, ,,krajino-priestor“. Kristína píše, že pýtaním sa „Kde a kedy som?“ reaguje na otázku bytia a prítomnosti, spomienky a kreatívneho procesu. V jej tvorbe nachádzame aj úvahy nad otázkami typu: ,,Aké sú veci? Ako vonia kameň?“ Pre bytostné stotožnenie sa s miestom je dôležitý empirický poznatok a jeho výtvarné spracovanie vytvárajúce príbeh bez klasickej narácie.

Obraz sveta, ktorý nám Kristína sprostredkováva, je vizuálnou a textovou transformáciou jej priamej skúsenosti. Proces tvorby je stotožnený s percepciou zažívanej reality. Na prvý pohľad je evidentná pozorná a hĺbavá empirická percepcia, avšak prebieha na pozadí emocionálneho a intelektuálneho skúmania. Subtílne objavy a súkromné príbehy odohrávajúce sa medzi autorkou a krajinou (alebo inou vnímanou skutočnosťou) majú výraznú vnútornú intenzitu. Pozadie súkromného skúmania zmyslovo vnímateľnej reality tvoria úvahy o čase, bytí, o podstate vecí a javov v premenlivom časopriestore prírodného a ľudského sveta.

Slovná formulácia, teda autorský text,  má v tvorbe dôležité miesto. Nie je len slovným sprievodcom vizuálneho ale jeho spolutvorcom. Text je prítomný aj tam, kde na prvý pohľad absentuje, vo forme vizuálnej poézie.

Akým činiteľom pri premene sveta a umeleckom procese je čas? Pre zmysluplné čítanie Kristíninej tvorby musíme tieto dva procesy vnímať ako jeden. Vystavené série objektov a fotografií, dokumentácie akcií v prírode a mikropríbehov, otvárajú otázku rýchlosti plynutia a vnímania času, pričom autorka priamo naráža na súčasnú pandemickú situáciu, ktorá je tiež globálne vnímaná ako ustrnutie, pozastavenie.

,,Tento stav nás vo svojom letargickom opare a pocite nečinnosti prehlbuje. Sme hlbšie v niečom, čo intenzívne cítime, ako vtekajúcu vodu, pomaly obklopujúcu naše telá. Sme hlbšie v sebe.“ (fragment autorského textu)

Dotýka sa aj fenoménu odcudzenia sa od prírody. Kresby, text, koncepcie, záznamy archeologického charakteru, fotografie a inštalácie prírodnín a drobné artefakty a nálezy by mohli byť reliktami muzeálneho charakteru, ale sú skôr sondou do vnútorného priestoru autorkinej percepcie vonkajšieho sveta.

Výstavný projekt, ako aj Kristínina tvorba všeobecne, nabáda k scitlivovaniu sa voči priestoru a svetu. Ako uvádza autorka: ,,[...] forma vizuálnej poézie dáva čitateľovi (divákovi) v jeho jedinečnom prežívaní akýsi podnet k stotožneniu, priblíženiu sa ku kolektívnemu prežívaniu a tým pádom zintenzívneniu a zhusteniu jeho samotného prežívania.“

Michaela Šuranská

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.