Artalk.cz

TS: Club Fortuna a Maja Štefančíková v Kunstverein Eisenstadt

Club Fortuna a Maja Štefančíková: It’s not over till it’s over / kurátorky: Barbara Horvath & Mária Janušová / Kunstverein Eisenstadt / Eisenstadt, Rakúsko / 25. 1. – 11. 4. 2021

Complicity: It’s not over till it’s over

Club Fortuna (Xenia Lesniewski, Nana Mandl, Sarah Sternat) a Maja Štefančíková

Kurátorky: Barbara Horvath & Mária Janušová
Kunstverein Eisenstadt, Eisenstadt, Joseph Haydn-Gasse 1, 7000 Eisenstadt, Rakúsko
Otváracie hodiny: sobota: 11:00 – 17:00, nedeľa: 13:00 – 17:00 13:00 a podľa dohody
Trvanie výstavy: 25. 1. – 11. 4. 2021
Online otvorenie výstavy: 24. 1. 2021 o 14:00 hod

Ak jestvuje konkrétna činnosť, ktorú môžeme počas pretrvávajúcej pandémie COVID-19 vykonávať, je to čakanie. Celý svet čaká, že všetko sa vráti do normálu a opäť budeme môcť cestovať, dýchať, nasávať vône, dotýkať sa, objímať, bozkávať a vnímať jeden druhého, chodiť spolu po kaviarňach, reštauráciách a baroch či tancovať v kluboch až do skorého rána. Každému na Zemi chýba život spred pandémie. Naša sloboda sa pominula a my, ľudia v demokratických krajinách, nevieme, ako sa s touto stratou vyrovnať. Nežijeme skutočný život, uviazli sme kdesi medzi časom a priestorom, uväznení v akomsi zvláštnom intergalaktickom vákuu. Ako Vladimír a Estragon v slávnej hre Čakanie na Godota Samuela Becketta čakáme a nie sme si istí, či sa k nášmu normálnemu životu ešte vôbec niekedy vrátime.

Prostredníctvom výstavy It’s not over till it’s over Club Fortuna a Maja Štefančíková symbolicky vyjadrujú situáciu, ktorej momentálne čelí celý svet. Vďaka spoluúčasti umelcov sa výstavný priestor zmenil na čakáreň. Táto čakáreň pripomína čakárne nemocníc, pohotovostí, letísk či vlakových staníc. Je to akési nemiesto – podľa konceptu francúzskeho etnológa a sociálneho antropológa Marca Augého –, miesto, ktoré nemá nik skutočne rád, niečo prechodné, dočasné, bez identity. Tieto zvyčajne veľmi preplnené miesta sú teraz prázdne. Nielen ľudia, ale aj čakárne sú sociálne izolované. Bez ľudí sú bezvýznamné, pretože stratili svoj základný účel. Môžeme začať načúvať týmto priestorom, ich stenám, zariadeniu či výzdobe a cítiť ich samotu a opustenosť. Chýbame im.

Aj výstavný priestor Kunstverein Eisenstadt, ktorý je už dlhšie pre verejnosť zatvorený, čaká na svojich návštevníkov. V čase pandémie sa takisto stal čakárňou. Teraz fyzicky prázdna galéria je plná minulých príbehov a utopických predstáv. Miestnosť nám hovorí o svojich pocitoch, bezútešnosti a o tom, ako veľmi k životu potrebuje umenie. Zúfalo chce späť svojich návštevníkov.

Výstava It’s not over till it’s over zahŕňa všetky tieto aspekty. Miestnosť pôsobí stroho a pripomína univerzálny typ čakárne. Ale ak budeme dostatočne pozorní, všimneme si zvláštne detaily aj absurdné situácie. Počas čakania je čas čoraz neznesiteľnejší. Minúty a sekundy sa nekonečne vlečú. Neustále sa sami seba pýtame, koľko je hodín, koľko času prešlo, ako dlho musíme ešte čakať, či je čas skutočný a kedy sa veci zmenia.

Inštaláciu môžeme chápať ako miestnosť, ktorá na nás čaká, aj ako priestor, kam môžeme prísť my a počkať si na chvíľu, keď tu už COVID-19 nebude, keď sa pominie. Výstavu môžeme preto vnímať ako symbol globálnej túžby a nádeje v čas, keď bude všetko ako predtým. Čakáme na budúcu minulosť.

Text: Barbara Horvath & Mária Janušová

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *