Tretí text v rubrike Bod zlomu, ktorá si všíma mimoumelecké alebo medziodborové presahy, je veľmi „jesenný“ a aktuálny. Zameriava sa na trávenie času v prírode a hubárstvo. Huby predstavujú fascinujúce spoločenstvo, ktoré je prepletené s toľkými organizmami, že by mohlo byť prínosné pre nás zberačov aj v niečom inom ako iba kvôli chuti a liečivým účinkom. Jonáš Gruska je experimentálny zvukový umelec, milovník prírodných zvukov a húb. Je iniciátorom kultúrneho centra LOM, ktoré od roku 2018 sídli v Petržalke a funguje aj ako otvorené študijné zázemie a knižnica techniky a publikácií zameraných na zvuk a najnovšie aj na huby. Na sociálnych sieťach Jonáša Grusku sa začali zjavovať doslova ako „huby po daždi“ čoraz častejšie a pravidelnejšie fotografie rôznych húb. Gruska chodí momentálne na huby jeden až dvakrát týždenne a to, čo nájde, respektíve uloví, zdieľa. V septembri prebehol aj druhý ročník samostatnej akcie zameranej na huby s názvom mykoLom. Táto hubárska iniciatíva nemá zatiaľ pevné formálne hranice, ide o nadšenie pre huby a ich fotografovanie, ale časť fotografií bude uverejnených aj v jednej brožúre, ktorú Jonáš Gruska vytvára pre Mestské lesy Bratislava. Nadšenie hubami a hubárstvom dospelo až k napísaniu vlastnej publikácie. Nasledujúci text je rozpracovanou ukážkou práve z nej. Nesie podobne ako väčšina jeho iných doposiaľ realizovaných projektov jednoznačný a jednoduchý názov – Huba.

Huba

Zbieral som možno desať druhov húb a v podstate som o nich nevedel takmer nič. Zlomovým momentom sa stal dar od kamarátky ‒ sadba („semiačka“) hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus). Začal som ju pestovať na kávovom odpade a ona úspešne vyrástla. Po tomto prvom, vydarenom pokuse som potreboval zistiť, ako pokračovať, ako ju rozmnožiť, pochopiť, ako to celé funguje. Začal som sa zaoberať mykológiou a čím viac som sa o hubách dozvedal, tým som bol nadšenejší. Pamätám si na moment, kedy som tak túžil po obsiahnutí všetkých informácií o hubách, až som bol frustrovaný z nedostatočnej rýchlosti, akou môj mozog dokáže prijímať nové informácie.

Čím viac si o nich čítam, tým viac im prepadám. Sú všade. Sú v mojom jedle, fermentujú moje nápoje, moju zeleninu, rastú si v tkanivách rastlín a preplietajú sa koreňovými systémami lesa. Existujú v mojich črevách a na mojej koži ako jednobunkové kvasinky. Spomínam na liečivú antibiotickú pleseň rodu Penicillium. Huby sú na stenách vybuchnutého reaktoru Černobylu. Vyše 90 % rastlín a stromov na svete je závislých na symbiotickom vzťahu s hubami ‒ mykoríze. 

Ich prítomnosť s najväčšou pravdepodobnosťou pomohla kolonizovať zem. V súžití s riasami prehryzávali kamenisté povrchy a enzymaticky/chemicky z nich ťažili minerály. Tomu sa vlastne venujú dodnes, ale ešte sofistikovanejšie. Vyťažené zložky vedia meniť so stromami za cukor a presúvať ich po lese ako po zásobovacej vlakovej sieti. Pumpujú vodu z hlbín, kam koreň ‒ rhizome nedosiahne.

Rýchly prehľad ich anatómie: to, čo my nazývame hubami, sú len plodnice. Jablká na jabloni, ale jabloň je skrytá pod zemou alebo v dreve. Huby vlastne vyzerajú trochu ako koreňový systém, no menej hierarchický. Podzemnú jabloň nazývame mycélium ‒ to je tá „skutočná“ huba, živý organizmus. Mozog, ktorý postupne vypúšťa na rôzne strany svoje chápadlá ‒ hýfy. Tie si skúmajú svet okolo seba, ťažia, alebo dokonca lovia. Ak na jednej strane pribúdajú a na druhej odumierajú, mycélium sa dokonca „hýbe“ po krajine. Najväčšie zaznamené mycélium je zároveň najväčší organizmus na svete ‒ podpňovka tmavá v americkom Oregone má vraj plošne viac než 9 kilometrov štvorcových.

Uplietol som si z lián malý košík, ktorým som si získaval srdcia dôchodkýň, prechádzajúcich sa po Železnej studničke, no z jeho obsahu však čoraz viac krútili hlavami. Ako som spoznával nové druhy húb, zvyšovala sa diverzita mojich zberov a aj znepokojenie nazerajúcich okoloidúcich. Pribudli huby ako sírovec obyčajný (Laetiporus sulphureus), pečeňovec dubový (Fistulina hepatica) a strmuľka inovaťová (Clitocybe nebularis). Pre znalého hubára relatívne základné druhy, no ľudia sa začali pristavovať so spytovačným pohľadom a uisťovali sa, či viem, čo robím. Sem-tam sa ma aj niekto pýtal na radu, alebo chcel odo mňa nejaké huby odkúpiť.

Začal som si všímať, čo hubárčenie robí s ľuďmi na našich spoločných mykologických prechádzkach. Neviem, či je to praveký lovec alebo zberač. No človek pod vplyvom predstavy nájdenia húb zrazu zaostrí zrak, prepadne sa. Tunelové videnie. Žiadna húština, ani ostružina sa nezdajú pichľavé a žiadny kopec nie je strmý. Bol som na hubách s rôznymi typmi ľudí a takmer každý to do istej miery zažíval. Inú formu koncentrácie, pozornosti. Možno nám niečo také v meste chýba? Absolútne sústredenie.

Hubová chuťová diverzita ma lákala čoraz viac ‒ vzhľadom na to, že som v tej dobe prakticky nejedol žiadne živočíšne produkty, huby predstavovali úplne novú gurmánsku doménu. Tak ako milovníci syrov môžu zažívať nové zážitky s cudzokrajným dovozom, ja som skúšal chute nových, lokálnych húb. Nové textúry, nové spôsoby prípravy jedla obohatené o zážitok z vlastnoručného zberu. Tanečnica cesnaková (Mycetinis alliaceus) namiesto cesnaku, prášnica bradavičnatá (Lycoperdon perlatum) ako na grile zmäknutý syr, lakovka ametystová (Laccaria amethystina) ako ozdobný kvet alebo uchovec bazový (Auricularia auricula-judae) čoby príležitostný textúrový mimozemšťan. Podpňovky (Armillaria sp.) vraj pripomínajú držky a korálovce (Hericium sp.) zas homáre. Mňa tieto mäsové porovnania až tak nezaujímajú, ale ich rozmanitosti prepadám.

To sú huby ako jedlo, no ďalší krok je pochopiť a obdivovať ich ako komplexný celok. Aj jedovaté muchotrávky tvoria rovnaké mykorízy ako dubáky. Aj mikroskopické huby nesú zásluhu na našej každodennej existencii. Chile sa nedávno stalo prvou krajinou, v ktorej boli huby uznané zákonne-povinnou zložkou štúdií environmentálnych dopadov. Preto vyzývam k štúdiu týchto organizmov, lebo možno aj ony môžu byť kľúčom k pochopeniu hlbších mechanizmov prírody, vzťahov a následnému riešeniu klimatickej krízy.

---

Fotografie sú zdieľané aj na stránkach ako mushroomobserver.org a nahuby.sk, kde môžu poslúžiť ľuďom, ktorí ich tiež študujú alebo sú nimi fascinovaní. Pre fanúšikov húb Jonáš Gruska odporúča knihu Radical mycology od Petera McCoya, ktorá rozoberá všetko od histórie húb cez pestovanie až po prípravu liečivých extraktov. Z lokálnych zdrojov má rád Tajomné huby od Pavla Škublu a Báječný svět hub od Jiřího Kamena.

Foto: Jonáš Gruska (ukážky z pripravovanej publikácie)