Artalk.cz

TS: Erika Miklóšová

Erika Miklóšová / Abstract Landscapes Kurátorka: Zuzana Janečková / Galéria Miloša Alexandra Bazovského / Trenčín / 24. 9. – 21. 11. 2020

Erika Miklóšová

Abstract landscapes

Kurátorka: Zuzana Janečková

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne

 http://www.gmab.sk/

 

Projekt Abstract landscapes predstavuje  kombináciu dvoch predošlých konceptov Eriky Miklóšovej, ktorými sú zátišie s drapériami a plenérová maľba. Týmto projektom sa autorka snaží o ich posun a skríženie, o ich hybridizáciu a o zobrazenie, tzv. „nad – priestoru“ alebo o zobrazenie času v zátiší a v krajinomaľbe. Nosnou líniou inštalácie Abstract landscapes je priestorová previazanosť 2D maľby a jej modelov. Dôležitými témami v tomto projekte sú citácie, reinterpretácie, vzťah učiteľa a žiaka, model a príroda, a to ako v jej divokej tak i v estetizovanej forme. Dôležitým prvkom je aj postavenie jednotlivca v spoločnosti a nadbytok jeho potrieb, ktorý vyúsťuje do konzumného kolapsu a s ním súvisiacej environmentálnej krízy. Autorka nastoľuje diskusiu nad témou recyklácie a doslova brodenia sa v prebytkoch toho, čo iným chýba. Oblečenie funguje ako charitatívna komodita, ale zároveň hmota a motív.        

Séria „Zátišie s drapériami“ zachytáva každodenné oblečenie autorkiných rodinných príslušníkov. Zobrazené oblečenie patrilo konkrétnym osobám a z toho plynú aj konkrétne spomienky autorky, ktoré si na základe ich prekreslenia uchováva „vo svojom“ osobnom archíve. Technika prevedenia je kombinácia akrylu a suchého pastelu. Je v tom istá mäkkosť podobne ako v drapérii a oblečení. Téma drapérií je rovnako variovateľná ako samotná drapéria. Jej uchopenie ani zobrazenie či prezentácia nie sú ľahké, čím sa zaoberá aj dielo Ninfa moderna: Esej o spadlé draperii od Georges Didi-Huberman. Miklóšová aplikuje motív záhybov, spojených s drapériami nielen v reálnej inštalácii a na maľbách a kresbách ale aj v myšlienkových rovinách interpretácie. Kríži a ohýba kresby z predošlých plenérových rezidencií, ktoré prebehli v minulom roku v Egon Schiele art centrum v Českom Krumlove, v Strážkach v Tatrách a gro pochádza najmä z rezidencie vo Freisingu z horného Bavorska v Nemecku. V inštalácii sa nachádzajú aj modely (maľby krajinomalieb), ktoré autorka prekresľovala na papier do ucelenej kompozície. Sú to pokrčené krajinomaľby, pôsobiace až kubisticky, či dojmom 3D objektu. Pokrčené maľby znova inscenuje do polohy oblečenia a zobrazuje ich vo veľkoformátovej kompozícii diela Abstract landscapes. V priestore sa teda zrkadlia dve veľkoformátové maľby zobrazujúce ako samotné oblečenie tak niekoľkokrát zdeformovanú krajinu. Na výstave sa do spoločnej konfrontácie dostávajú objekty ako modely a objekty ako štruktúry.

Projekt vychádza z klasického prístupu kreslenia podľa modelu počas bežnej výuky. Okrem príjemných hodín výtvarnej výchovy chce však autorka otvoriť aj nie veľmi príjemné asociácie z hodín dejepisu. Tieto asociácie prichádzajú s výtvarníkmi ako Christian Boltanski či Anselm Kiefer, ktorí ľudské utrpenie pretavujú do meditatívnych polí z druhotne použitého materiálu a evokujú násilné politické režimy z minulosti. Autorka sa odkazuje k Paulovi Cézannovi, ktorý je charakterizovaný ako maliar zátiší ale aj krajiny. Modely, ktoré premaľovával si dokonca odlieval, tak mu predmety, konkrétne ovocie vydržalo dlhšie a nepodľahlo plesni. Dokonca aj ľudia, keď mu sedeli modelom, dostávali inštrukcie sedieť nehybne ako „jablko“. Bol jednoducho viac fascinovaný jablkom ako Madonnou s dieťaťom. Tému zátišia vyzdvihol z okraja a priradil mu prvenstvo v žánrovej maľbe. Eriku Miklóšovú fascinujú nielen Cézannove maľby ale aj texty, a to z hľadiska ich nadčasovosti, je možné ich použiť v súčasných kontextoch umenia, práve v prístupe zobrazovania ako vnímal jednotlivé modely a v samotnom spôsobe videnia. Tieto texty sú pre ňu zároveň výborným učebným materiálom, ktorý jednak aplikuje v pedagogickej praxi a jednak vo svojej tvorbe.

Okrem malieb autorka vystavuje aj modely – drapérie, ktoré pre diváka prezentuje spôsobom, ktorý vytvára akýsi všadeprítomný„zatepľujúci“ prvok. Oblečenie nás od začiatku sprevádza celou výstavou. Je dôkladne poukladané v okolí radiátorov, tvorí veľkú kopu pri stene, cez malé kôpky po zemi sa šíry celým priestorom, nájdeme ho sedieť na parapetoch, vysieť na rampe s osvetlením, na kľučke od dverí, jeden model kabátu od textilky Makyta Trenčín visí hneď pri vstupe do výstavy. Tento odkaz na odevné závody a priemysel nie je náhodný. S oblečením sa navyše bude pracovať počas workshopov a divák si ho môže vyskúšať a odniesť a to v duchu slov Paula Cézanna: „Mať zmyslové zážitky a čítať prírodu.“

 

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *