Artalk.cz

TS: Akvizície 2002 – 2019 (maľby, sochy, objekty)

Ľubomíra Abrahámová, Miloš Balgavý St., Miloš Balgavý Ml., Miloš Alexander Bazovský, Iveta Bencová, Mária Bodorová, Daniel Brunovský, Dana Fagová, Lea Fekete, Alfonz Groma, Katarína Hládeková, Vincent Hložník, Ján Hrnčiarik, Vendula Chalánková, Dale Chihuly, Jozef Jankovič, Marek Jarotta, Hermann Armin Kern, Peter Július Kern, Klaudia Kosziba, Neznámy Autor, Otis Laubert, Viktória Lengyelová, Juraj Meliš, Marek Ormandík, Štefan Papčo, Milica Podstrelencová, Peter Rónai, Pavol Rusko, Júlia Sabová, Dorota Sadovská, Jozef Sušienka, Jozef Srna Ml., Agneša Sigetová, Rudolf Sikora, Ester Šimerová Martinčeková, Anna Zmeškalová, Ján Zoričák / Akvizície 2002 – 2019 (maľby, sochy, objekty) / Liptovská galéria P. M. Bohúňa / 22. 9. – 6. 10. 2020

Výber z diel, ktoré naša galéria nadobudla v uplynulých dvoch desaťročiach je poukazom na najdôležitejšiu, no verejnosti menej viditeľnú prácu tohto typu pamäťovej inštitúcie – nakupovať za najvýhodnejších možných podmienok mimoriadne diela, ktorých umelecká hodnota bude časom narastať, a ktoré budú tvoriť dôležitú súčasť lokálneho, národného či medzinárodného kultúrneho dedičstva. Zbierkotvornej činnosti predchádza dlhodobá výskumná činnosť, no spoluurčuje ju aj celková dramaturgia galérie (v našom prípade rozvíjaná od roku 1955), kultúrna diplomacia, prehľad o scéne, odborná autorita a v neposlednom rade tiež súhra okolností v spojení s nevyhnutnou mierou náhody.

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa od svojho vzniku buduje jednu z najsolídnejších verejných umeleckých zbierok na Slovensku, dnes sa jedná o viac ako 5.000 diel. Sú dôkazom toho, že dobre postavené základy nikdy, bez ohľadu na turbulentné doby, nepripustia väčšie kompromisy, že iniciačná kvalita tvorby zbierky podporuje a určuje kvalitu v každom jej ďalšom kroku. Zbierka regionálnej galérie má obvykle tri úrovne – miestnu (v našom prípade je spádovou oblasťou historické územie Liptova od stredoveku až po úplnú súčasnosť), celoštátnu (tú u nás určujú bohaté zbierky umenia 19. a prvej polovice 20. storočia, bez ktorých nie je možné usporiadať monografickú výstavu žiadnemu z našich najvýznamnejších modernistov) a špecializovanú (z viacerých možností za ňu možno považovať orientáciu na portrét, danú osobitným postavením Petra Michala Bohúňa a jeho účasti na Slovenskom národnom obrodení, kedy v rokoch 1854-1865 pôsobil v Liptovskom Mikuláši; alebo tiež súvislosti krajiny a konceptuálneho umenia 70. a 80. rokov 20. storočia, v ktorých bol Michal Kern protagonistom medzinárodného ohlasu).

Situácia okolo pandémie COVID-19 a s ňou súvisiace posuny termínov výstav nás primäli usporiadať krátku pracovnú výstavu akvizícií, ktoré, až na tri výnimky, pribudli do depozitárov od momentu, kedy sa naším zriaďovateľom stal Žilinský samosprávny kraj, t.j. v roku 2002. Ide o obdobie so špecifickou dynamikou. Na jeho začiatku bola zbierkotvorná činnosť galérií značne utlmená – noví zriaďovatelia na ňu financie nemali, akvizičný grantový program vznikol na Ministerstve kultúry až v roku 2006 a pokiaľ inštitúcie nedokázali svoju hlavnú náplň dotovať z vlastného zisku, diela nadobúdali prevažne formou darov, spravidla ako „odmenu“ za kvalitne usporiadanú výstavu. Za posledných 18 rokov sa v danej oblasti podaril veľký kus práce, dnes sa každoročne nakúpia desiatky diel, no stále máme v celoslovenskom zmysle voči svojim umeleckým dejinám značné podlžnosti. V zbierkach sú naďalej niektoré obdobia zastúpené len sporadicky, pričom najväčší deficit sa pravdepodobne týka vo všeobecnosti sochárstva a umenia od 70. rokov 20. storočia po súčasnosť.

Dopĺňanie zbierky LGPMB nemalo v sledovanom období jednoznačnú filozofiu, čo môže  okrem nedostatku financií súvisieť tiež s častými zmenami vo vedúcich funkciách. Niekoľko rokov v zozname pracovníkov úplne absentoval skúsenejší historik umenia. Tieto skutočnosti, logicky, neumožňovali uplatnenie jednej dlhodobej zbierkotvornej politiky, čo je jediná cesta ku koherentnému štýlu kolekcie. Napriek tomu – a to našťastie súvisí s vyššie uvedenými dobre položenými základmi – sa aspoň v jednotlivostiach podarilo zozbierať mimoriadne kvalitné práce, ako solitéry. V systematickom zmysle sa tu, samozrejme, nachádzajú aj výnimky. Maľby Ester Šimerovej Martinčekovej, získané na sklonku jej života, dopĺňajú dlhodobo budované zastúpenie našej najvýznamnejšej konštruktivistky. Informelový experiment Alfonza Gromu z roku 1965 je zaujímavým pendantom k jeho sochárskej tvorbe, keďže tá je v našej zbierke vhodne zastúpená. Viacerí ďalší umelci viažuci sa k regiónu Liptova sa v našej zbierke objavujú po prvý raz (Pavol Rusko, Katarína Hládeková, Štefan Papčo a ďalší). Solitérnymi „vrstvami“ zbierky sú diela Američana so slovenským pôvodom Dalea Chihulyho, vynikajúca kolekcia Juraja Meliša, začínajúca dielom z roku 1975, verzie ťažiskových prác Petra Rónaia (niektoré v spolupráci s Júliusom Kollerom) a mnohé ďalšie. K zostave treba pripočítať aj viac než desať malieb, grafických partitúr, fotografií a objektov nakúpených v roku 2019, ktoré sú od minulého decembra súčasťou stálej expozície Liptov: domov aj exil. Slovenské vizuálne umenie od roku 1957, ktorú sme pripravili v spolupráci s riaditeľkou Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku Zuzanou Gažíkovou.

Pre veľké množstvo diel získaných od roku 2002 (vyše 200) sme do aktuálnej výstavy nezaradili kresby, grafiky ani ďalšie umelecké médiá – budú rezervované pre inú výstavu podobného druhu niekedy v budúcnosti. Namiesto veľkého “zahustenia” dielami sme radšej podnikli architektonický experiment s unikátnymi závesnými panelmi, ktorými naša budova v Hlavnej výstavnej sále disponuje. Viacerí pamätníci nám potvrdili, že takéto veľké množstvo ich na jednej výstave nebolo možno nikdy použité.

Výstava trvá od 22. septembra do 6. októbra 2020.