Na konci búrlivého kvasenia

Juliana Mrvová minulý rok pripravila site-specific projekt Aj dážďovky potrebujú našu lásku pre kultúrny priestor Hájovňa pri Červenej studni nad Banskou Štiavnicou. Na site-specific dramaturgiu Hájovne nadviazal počas svojho rezidenčného pobytu Andrej Dúbravský s projektom Fermentovaný dom. Oba projekty synergicky komunikujú s provizórnymi galerijnými priestormi, čo kladne hodnotí v recenzii Damas Gruska, a to práve vyzdvihuje nie len na Dúbravského tvorbe, ale aj na samotnej Hájovni. 

Na konci búrlivého kvasenia

Banská Štiavnica so svojimi piatimi galériami patrí k slovenským „výstavným veľmociam“. Ak to prepočítame na počet obyvateľov, pripadá jedna galéria zhruba na 2 000 rezidentov/ľudí. Odhliadnuc od faktu, že jedna z nich v poslednej dobe, v čase vrcholiacej návštevnosti mesta, len hibernuje. 

Hájovňa na Červenej studni sa nachádza v bezprostrednej blízkosti turistického východiskového bodu nad mestom a vyznačuje sa silným komunitným zázemím. To sa v podmienkach malého mesta ukazuje ako silný, ak nie rozhodujúci faktor pre úspešnosť projektu, ktorý postupne prináša svoje ovocie. Vzniká živé miesto pre domácich i návštevníkov.

Pred časom tu vzniklo zaujímavé multifunkčné pódium (združenia WOVEN, Anna Cséfalvay, Marianna Maczová, Veronika Michalíková, Danica Pišteková) a turistická útulňa (Ateliér HAUS, Tomáš Ružiak, Miroslav Šestina, Eva Šestina), ktorá sa dostala tento rok medzi nominantov CA-ZA-AR-a v kategórii Exteriér. Interiér samotnej bývalej hájovne sa mení na osobitý výstavný a snáď i rezidenčný priestor.

A práve tu Andrej Dúbravský, po týždennom pobyte vytvoril inštaláciu Fermentovaný dom. Za základ zobral svoje staršie i úplne nové maliarske práce, vázy vytvorené v spolupráci so Simonou Janišovou či maľby detí z tábora v Hájovni. Dve miestnosti, obývačka a spálňa evokujú byt umelca experimentátor.

Práca s priestorom a inštalovanie malieb v zaujímavých priestoroch je veľmi silnou stránkou Dúbravského tvorby. Ostatne, túto silnú stránku jeho umeleckého prejavu bolo možné sledovať už pri jeho školských prezentáciách na Vysokej škole výtvarných umení. Išlo o jednodňové akcie na ostrove na Zlatých pieskoch v mäsiarstve či v priestore zatopeného depa v Petržalke. V niektorých prípadoch bolo možno zapamätateľnejšie viac miesto ako diela samotné. Aj mňa často jeho diela viac zaujímajú mimo galerijnej bielej kocky.

Názov projektu má v sebe niekoľko referencií. Na tej prvoplánovej odkazuje k fermentácii samotnej – k metabolickému kvaseniu kombuchy (čajovej huby). Poháre s ňou sú súčasťou inštalácie. V tomto zmysle projekt svojou procesuálnosťou voľne nadväzuje na tamojší vlaňajší projekt Juliany Mrvovej Aj dážďovky potrebujú našu lásku, kde dážďovky okrem iného „prekyprovali pôdu“. Tu sú aktérmi organizmy hierarchicky o niekoľko stupňov nižšie.

V samotnom „sprievodnom texte“ autor odkazuje aj na význam baktérií v našom tele, ktorých nevhodná skladba i vzájomné pomery môžu byť, zdá sa, príčinou množstva ochorení či porúch – od črevných až po autizmus. Aj baktériám, ktorých máme v tele viac ako samotných buniek, teda vďačíme za to, kým sme alebo budeme. Nie len naša DNA, ale aj DNA baktérií skrýva odpoveď.

No a je tu ešte kvasenie v prenesenom zmysle slova. Ak boli maľby Dúbravského zo začiatku ľahko rozpoznateľné „ušatým“ motívom, neskôr sa našťastie jeho záber rozširoval. Do jeho tvorby sa začal viac premietať popri (auto)portrétoch aj reálny život, vrátane toho na vidieku. Námetom mu bolo to, čo sa deje priamo na dvore až po to, čo objavil na horizonte. Na rozdiel od spomínanej Mrvovej, ktorá pristupuje k námetom až analyticko-vedecky, u neho je to skôr videnie amatérskeho entuziastu. Spontánna hravosť z objavovania ostáva, ale postupne získava aj na závažnosti. Bezstarostnosť sa pomaly vytráca. Aj keď expozícia pôsobí ešte ako bohémsky kutloch búrliváka – nielen farebnosťou ako keby pankáčsky nadväzoval na to, čo Sam Gilliam vystavoval pred polstoročím v tradičných galériách. Fermentuje i vydáva vlastný mesačník. A postupne sám prechádza z fázy búrlivého kvasenia do ustálenejších vôd dokvášania. Uvidíme k akej novej kvalite táto fermentácia smeruje.

Andrej Dúbravský: Fermentovaný dom / kurátor: Ján Viazanička / Spolupráca: Simona Janišová / Hájovňa – kultúrno-turistické centrum / Banská Štiavnica, / 8. 8. 2020 – 6. 9. 2020

Foto: Damas Gruska, Ján Viazanička (Fotoreport z výstavy si môžete pozrieť tu.)