Monika Pascoe Mikyšková / Botanika / Kurátor výstavy: Pavol Múdry / Ateliér Loft / Trenčín / 6. 8. – 28. 8. 2020 

Mikyšková sa chce dotýkať krajiny skrze plátno

Občianske združenie Nová Vlna Vás srdečne pozýva na otvorenie výstavy Botanika slovenskej výtvarníčky Moniky Pascoe Mikyškovej.

VERNISÁŽ VÝSTAVY 6. 8. 2020 ( štvrtok )

o 19:00 v Ateliéri LOFT, areál Merina – budova NOE,

Kukučínova 718, Trenčín.

HUDOBNÝ HOSŤ VERNISÁŽE :  ISOLA SONANTE

Výstava potrvá od 6. 8. 2020 do 28. 8. 2020

a je sprístupnená v pracovné dni od 10:00 do 17:00 hodiny.

Monika Pascoe Mikyšková je výraznou umelkyňou strednej generácie slovenských maliarov. Jej netradičná tvorba odkazuje na techniku kresby, pričom jej veľkoformátové práce ponúkajú nové možnosti, ako sa v dnešnej digitálnej dobe vysporiadať s klasickým maľovaným obrazom. Jedinečný zážitok z jej diel tak nie je možné v žiadnom prípade pocítiť z digitálnej reprodukcie, ale len a len z tradičného pohľadu zoči-voči výtvarnému dielu.

Kurátor výstavy Pavol Múdry.

Viac info : https://monikamikyska.wixsite.com/pascoe

Výstavu podporili z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a Mesto Trenčín.

__________________________________________________________

Anotácia:

Monika Pascoe Mikyšková je umelkyňou, ktorá o svojej tvorbe premýšľa ako o komplexnom výtvore prepájajúcom jej osobitý technický štýl s námetovou stránkou diela. Už v jej ranom období práce sa po technickej stránke začala orientovať na papierový podklad, ktorý autorka ešte aj dnes využíva v prospech svojho vlastného vyjadrenia. Ten jej totižto umožňuje oslobodiť sa od tradičného prístupu nanášania tuhej farby na plátno a dovoľuje jej prekračovať hranice medzi kresliarskou a maliarskou technikou. V najnovšej sérii Botanika dokonca spája oba prístupy veľmi jednoduchým spôsobom. V maľbe využíva, dnes veľmi populárne, veľké formáty a zároveň ich kombinuje s postupmi tradične prisudzovanými kresbe. I tie však v autorkinom podaní nie sú celkom tradičné. Línie sú na papieroch hromadené do takej podoby, že ich zhlukovanie evokuje nezvyčajný dojem skutočnej štruktúry stromov. Akoby sa ich chcelo ľudské oko dotknúť, chcelo vnímať ich materiálnosť a prekračovať hranice medzi realitou a obrazom. Túto ilúziu dokonca podporuje snaha vyobraziť konáre stromov, ako konkrétny pohľad do krajiny v skutočnej veľkosti, ktorý má divákovi umožniť ponoriť sa do skutočného pralesa obrazov; pralesa kanadských národných parkov, ktorými sa autorka počas svojich nedávnych ciest inšpirovala. V krajnom prípade sa niektoré kresby dokonca dostávajú na hranicu abstraktného zobrazenia, ktorým akoby autorka chcela práve podotknúť, že najdôležitejšou zložkou jej obrazov nie je napodobenie skutočnosti, ale vyobrazenie ducha daného miesta. Podobne rovnaký prístup autorka volí aj pri betónových dielach, na ktorých sú spodobnené detaily jednotlivých rastlín. Pri nich sa však otvára ďalšia poloha autorkinej tvorby, kde autorka upozorňuje na spájanie a symbiózu neživých prvkov s živou prírodou.

Kurátor výstavy Pavol Múdry