Artalk.cz

Uväznená v minulosti

Damas Gruska v komentári na aktuálnu výstavu v Galérii mesta Bratislavy pod názvom Bratstvo a jednota píše: „Na výstave sa zvláštne premiešava nostalgia (z niektorých sprievodných textov priam srší) a exilové videnie, ktoré ale nerieši podstatnú časť prítomnosti a v ktorom paradoxne cítiť nielen Huyssenovskú ‚prítomnosť minulého‘, ale aj istý spomienkový sentiment, či dokonca uväznenie v minulosti.“ Autorka projektu, Olja Triaška Stefanović prezentuje fotografické cykly, ktorými reflektuje pozostatky kultu juhoslovanského prezidenta Josipa Tita, zachytáva pamätníky z čias druhej svetovej vojny či dokumentuje pozostatky občianskej vojny v 90. rokoch. Kurátorkou projektu je Bohunka Koklesová, ktorá okrem koncepčno-teoretického rámca vytvorila aj vizuálne priblíženie témy bratstva a jednoty v československom kontexte. 

Uväznená v minulosti

Píše sa druhá polovica deväťdesiatych rokov, je krátko po „chorvátskej“ časti občianskej vojny v Juhoslávii. Na ceste k moru sa nám pokazilo auto. Na malej fiatke sa zrazu rozhučal podvozok. Vonku ranné brieždenie. Ako z bojovej filmovej scény. V šere sa nad ľudoprázdnou krajinou dvíha hmla. Našťastie sa z nej práve vynorila benzínka ako maják pomoci. Keď som pumpárovi vysvetlil, čo sa stalo, len mávol rukou. Vraj nás tu takých zastavuje veľa. Autá máme v poriadku. To len cesta je rozbitá od ťažkých tankov, čo po nej ešte nedávno jazdili. 

I takúto nepriamu spomienku si nesiem na udalosti, ktoré som inak sledoval len v médiách. Iné majú tí, ktorých sa nedávne balkánske dejiny dotkli osobne.

Rozprávať vizuálnym jazykom o minulosti, respektíve o prítomnosti prostredníctvom minulosti, je silnou líniou tvorby Olji Triaška Stefanović. Slúžia jej na to rôzne materiály. Od architektonického, industriálneho, „monumetového“ či „pamätníkového“ dedičstva (a jeho súčasného stavu) až po bežné vizuálne záznamy každodennosti.

V najnovšom projekte Bratstvo a jednota otvára hneď niekoľko tém: „vlastnú identitu, pamäť i zabúdanie, spájanie a rozdeľovanie národov, posúvanie hraníc, nacionalizmus a jeho dopady“. Konkrétne, vystavuje tu niekoľko cyklov: zábery z Titovho nikdy nepoužitého atómového krytu – ostatne, budúcnosť ukázala, že Juhoslávii hrozilo úplne iné a v konečnom dôsledku aktuálnejšie nebezpečenstvo – ale aj cyklus fotografií pamätníkov, viažucich sa k druhej svetovej vojne, ktoré referujú nielen k historickému obdobiu, ale nepriamo i k jeho významnému predstaviteľovi a svojím súčasným stavom aj k stavu krajiny. Spomedzi zachytených pamätníkov majú významné zastúpenie diela architekta, urbanistu a esejistu Bogdana Bogdanovića (i nášmu čitateľovi je známy knihami Mesto a démoni a Sprievodca labyrintom mesta, oboje z vydavateľstva Ivan Štefánik). Mimochodom, s autorkou ho spája okrem srbského pôvodu i život v exile. Výstavu okrem fotografií architektúry brutalizmu doplňujú odkazy na „štátnu symboliku“, stopy vojny a osobné či rodinné spomienkové predmety (výstavu i otvára „oponová“ autorkina rodinná fotografia).

Na výstave sa zvláštne premiešava nostalgia (z niektorých sprievodných textov priam srší) a exilové videnie, ktoré ale nerieši podstatnú časť prítomnosti a v ktorom paradoxne cítiť nielen Huyssenovskú „prítomnosť minulého“, ale aj istý spomienkový sentiment, či dokonca uväznenie v minulosti. A divák si pritom uvedomí, že na minulosť, na ono bratstvo a jednotu, môžu mať rôzne strany spoločenstva diametrálne odlišný názor. A to nielen s odstupom času.

Osobne ma svojou koncentráciou viac zaujal autorkin projekt Štafeta mladosti (Mesiac fotografie, 2014). Na rozdiel od neho, na aktuálnej výstave v GMB Olja Triaška Stefanović otvára pomerne široký záber tematických motívov na malej ploche jednej miestnosti – ak nerátam tú vstupnú, s už spomínanou rodinnou fotografiou a mapou Juhoslávie. Priestorové možnosti si vyžiadali aj svoju daň v neveľmi šťastnom umiestnení veľkoplošných fotografií v okenných oblúkoch. Výstava je navyše vlastne dvoj-výstavou. Hostkou výstavy je kurátorka Bohunka Koklesová, ktorá dostala k dispozícii pomerne veľkorysý priestor. Tretia miestnosť výstavného projektu je venovaná jej vlastnému prerozprávaniu česko-slovenského príbehu bratstva a jednoty v rokoch 1938 – 48 cez archívne fotografie, publikácie a texty.

Táto časť výstavy sa mi nezdá veľmi objavná, možno je to dokonca trochu premárnená šanca: vari sa z našich dejín dalo vypichnúť aj čosi zaujímavejšie a kontroverznejšie, a pritom sa udržať v línii témy projektu. Už samotné úvodné obdobie, druhá republika (Česko-Slovenská republika) poskytuje dobrý materiál. Vlna antisemitizmu sa jednotne rozliala oboma časťami republiky, ak nie ešte sofistikovanejšie v západnej časti. Napríklad len tá západná časť republiky mala autentické fašistické strany (Národní obec fašistická a Vlajka). Sú tu i paralely v nástupe konzervatívnych katolíckych síl. Ono „bratstvo“ sa viac než jednota prejavilo v prvých povojnových voľbách atď. Príbeh návštevy Tita, pôvodne spojenca a neskôr úhlavného nepriateľa, sa akosi automaticky podsúva – no hlavne k prvej časti výstavy. A ku koncu dať vyretušovanú Clementisovu čapicu je predsa len už trochu „old hat“. 

Výstava patrí nielen medzi prvé „po-koronové“ projekty GMB, ale je to aj jeden z prvých projektov pod vedením novej riaditeľky. Samozrejme, nikto nečakal, že sa jej zo dňa na deň podarí zmeniť fungovanie inštitúcie. Ale niečo by sa mohlo dať zmeniť veľmi rýchlo: trochu preškoliť a utlmiť niekedy až hyperaktívny a vari i nadpočetný personál výstavných priestorov. 


Olja Triaška Stefanović / Bratstvo a jednota / Kurátorka: Bohunka Koklesová / Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác / Bratislava / 11. 6.  13. 9. 2020

Foto: Damas Gruska

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *