Artalk.cz

Stojíme pri kultúre: Komunikácia je základ

Začínali ako študentská iniciatíva, ku ktorej sa postupne pridávali ďalší ľudia. Dnes jadro otvorenej platformy Stojíme pri kultúre aktívne tvoria Nina Vidovencová, Stano Krajči, Rado Kutáš a Jana Kapelová. Ohrozenie Kunsthalle Bratislava bolo prvotným impulzom pre ich aktivity v apríli 2019, dnes sa aj vďaka platforme KHBA formuje ako samostatná inštitúcia. Výnimočným zjednotením kultúrnej scény si v ankete Denníka N vyslúžili titul Kultúrna udalosť roka. Aktuálne je platforma súčasťou výstavy Moc bezmocných práve v priestoroch Kunsthalle, kde ponúka komentované prehliadky pre predstaviteľov a predstaviteľky štátnej moci. O krokoch, ktoré čakajú Kunsthalle, ale aj samotnú platformu, hovoria Nina Vidovencová (NV) a Stano Krajči (SK) s Michaelou Kučovou.

Protest študentiek a študentov Vysokej školy výtvarných umení pred budovou Domu umenia na námestí č. 12 v Bratislave

Stojíme pri kultúre: Komunikácia je základ

Vaša platforma vznikla pôvodne ako iniciatíva na podporu Kunsthalle Bratislava. Neskôr ste sa začali zapájať aj do iných káuz a jej názov zmenili zo Stojíme pri Kunsthalle na Stojíme pri kultúre. Čomu sa dnes venujete a ako vnímate úlohu platformy?

NV: Prvotná vízia, ktorej sa stále držíme a ukazuje sa ako potrebná, je úloha mediátora medzi ministerstvom a kultúrnou obcou. Ľudia z oblasti kultúry veľakrát nevedia na koho sa obrátiť, chýba tam aj dôvera, a keď chcú vyriešiť nejaký problém alebo konflikt, tak sa začínajú obracať na nás. Napríklad nedávno nás oslovilo košické Združenie STROJ, ktoré rieši konflikt ohľadom ateliérových priestorov na Strojárenskej, snaží sa komunikovať s Košickým samosprávnym krajom. Trikrát ich vyzvali na stretnutie, neodpovedajú, napísali otvorený list a s ním kontaktovali nás. Na čo my môžeme napríklad zorganizovať diskusiu medzi všetkými dotknutými stranami, ktorá môže viesť ku konštruktívnemu dialógu. To môže byť napríklad úloha Stojíme pri kultúre.

Máte pocit, že vaše výsledky sú dôsledkom toho, že máte kapacitu na dopátranie odpovedí? Akú úlohu tu zohráva verejný tlak?

SK: Snažíme sa pracovať tak, ako to očakávame a žiadame aj od iných, transparentne, verejne a čo najviac objektívne. A hoci sme reakční a snažíme sa urgentne reagovať na vzniknuté nejasnosti, vždy si to vyžaduje čas, aby sme dané informácie preverili. Úlohu mediálneho tlaku si od začiatku uvedomujeme, ale nesnažíme sa veci zverejňovať ako senzáciu, primárne nám záleží na faktickom informovaní verejnosti.

NV: Vždy sa pýtame všetkých zainteresovaných strán na stanovisko a snažíme sa získať k tomu čo najviac dokumentov. Nie všetky sú dostupné, tak si ich pýtame podľa príslušných zákonov a spolupracujeme s odborníčkami a odborníkmi v danej oblasti. Každú jednu informáciu, ktorú dávame von, nepublikujeme bez toho, že by nebola podložená nejakým verejne dostupným dokumentom alebo legálne získanou informáciou.

V ankete Denníka N ste získali titul Kultúrna udalosť roka. Čo v rámci kultúry považujete za signál dobrým smerom vy?

NV: Osamostatnenie Kunsthalle Bratislava, kde po viac ako dvadsiatich rokoch prišlo k súčinnosti v procesoch osamostatnia Kunsthalle zo strany Ministerstva kultúry a v tomto prípade aj Slovenskej národnej galérie (SNG).

SK: Síce to bola vec, ktorá sa podarila dotiahnuť za našej pôsobnosti, ale určite nebyť niekoľkoročného tlaku a apelu, tak sa to asi nevyrieši. Už na našej prvej diskusii sedeli ľudia, ktorí za to bojovali niekoľko dekád dozadu, takže to určite pomohlo. Bez toho tlaku minulosti by to nešlo tak jednoducho. Je dôležité, že sa to podarilo, otázka je, čo kreatívne centrum v Národnom osvetovom centre.

Otvorená diskusia k situácii vznikajúcej okolo KHB na pôde Vysokej školy výtvarných umení

A v akom bode sa nachádzajú kreatívne centrá?

SK: Projekty na kreatívne centrá sú podané, ale nie je to uzavreté. Vieme, že sa z celého Slovenska prihlásilo 15 projektov, momentálne sa hľadajú hodnotitelia.

NV: Ohľadom toho sme sa stretli s riaditeľom IROP PO 3 (Integrovaný regionálny operačný program, prioritná os 3 – Mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch) Tiborom Bohóom, no my sami nevieme povedať, kto je vôbec schopný alebo schopná ohodnotiť tak komplexný projekt s víziou na desať rokov. Výzva na hodnotiteľov a hodnotiteľky je otvorená do konca januára, potom by malo prísť k samotnému hodnoteniu a následne by sa to malo začať zazmluvňovať. Aj oni z toho majú obavu. Na náš podnet aspoň zdvihli finančnú odmenu za hodnotenie zo 100 eur na 200 eur.

Aká je momentálne situácia s plánovaným kreatívnym centrom v priestoroch Domu umenia?

NV: Stále je riziko, že vznikne kreatívne centrum v Národnom osvetovom centre (NOC). Projekt je podaný a nemáme informáciu, že by boli nejaké zmeny v architektonických návrhoch. Konečne vzniká samostatná Kunsthalle Bratislava, Nina Vrbanová je poverenou riaditeľkou, ale pripravuje sa výberové konanie na nové vedenie. Zároveň je tam stále Literárne informačné centrum, ktoré je v neistote, ako to bude.

SK: Ak to prejde v pôvodnej verzii architektonickej štúdie, tak sa tam bude veľmi veľa prerábať, čiže sa obávam, že síce vznikla Kunsthalle, ale najbližšia výstava bude môcť byť o rok.

NV: Kľúčové bude, ako to vyhodnotí Ministerstvo kultúry, do čoho vstupuje aj okamih volieb. Môže tam prísť niekto, kto zhodnotí, že to nie je koncepčne realizovateľné, môže to aj úplne zrušiť alebo napadnúť výsledky hodnotenia.

Ako vidíte svoju úlohu v tom procese, ktorý sa deje s Kunsthalle?

SK: Ak tam vznikne nejaký konflikt, sme opäť pripravení robiť úlohu mediátorov. Druhá rovina je dohliadať na možnosť transparentného a medzinárodne otvoreného výberového konania. Kunsthalle ako inštitúcia si zaslúži po toľkých rokoch v neistote niekoho, kto tam prinesie novú energiu.

NV: Je otázka nakoľko bude NOC ochotné komunikovať, keďže predtým nebolo. Bolo to však spôsobené aj tým, že Kunsthalle nemala právnu subjektivitu. Teraz už sú inštitúciou a spadajú pod rovnakého zriaďovateľa, čiže by mali medzi sebou komunikovať. Ak nebudú, tak do toho určite vstúpime tak, že vytvoríme priestor na diskusiu, ale inak plánujeme skôr pozorovať, akým spôsobom sa to vyvíja a akým spôsobom Ministerstvo kultúry komunikuje. Ak bude vybudované kreatívne centrum, tak aké budú náhradné priestory pre Kunsthalle? To stále budeme kontrolovať a pýtať sa, tak ako doteraz.

S rektorkou VŠVU Bohunkou Koklesovou na akcii Leto pri kultúre v Bratislave

Plánujete sa angažovať aj pri chystanom výberovom konaní na nové vedenie Kunsthalle?

SK: Tým sa otvára veľká otázka, ktorú zisťujeme pri každej inštitúcii – proces výberu riaditeľa alebo riaditeľky, prípadne iných zamestnancov a zamestnankýň a s tým spojené otázky. Ak sú to výberové komisie, kto je vlastne v komisii, ako je zložená, či má nejakú zodpovednosť. Aj keď sme otvorili kauzu Slovenské národné divadlo, tak sme zistili, že ak by to malo byť čo najtransparentnejšie, bude si to vyžadovať zmeny zákonov o divadle alebo Zákona o národnom divadle. Sú to veci, ktoré musia byť do istej miery súčinné aj s výkonnou mocou, takže vo veľa prípadoch to má viaceré úrovne.

NV: Výberové konanie je jedným z transparentných nástrojov, ale je veľmi dôležité, ako sa nastaví a ako sa nastaví výber výberových komisií. Nie je to o tom, že my máme riešenie, ale myslíme si, že by sa malo začať riešiť, akým spôsobom sa tento proces nastavuje.

Pri Kunsthalle podľa vás komunikácia medzi zúčastnenými stranami teraz už prebieha v poriadku? Sú otvorené aj nejakým vašim návrhom?

SK: Pýtame sa aj na proces výberového konania a pri jeho nastavení sme v komunikácii a súčinnosti s ministerstvom.

NV: Je v rovine jednania, či by sme neboli vo výberovej komisii z pozície občianskej kontroly. Je to téma, ktorá nás zaujíma, keďže to bol prvotný impulz našich aktivít.

Ministerka priamo s nami nekomunikuje, ale v diskusiách prišlo k nejakému kontaktu s rôznymi zamestnancami a zamestnankyňami a niektorí ho udržiavajú po formálnej stránke. Je časť ministerstva, ktorá komunikuje bez toho, že sa musíš opierať o Zákon 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, že sú povinní s tebou komunikovať a sprístupniť ti informácie, a potom je tu časť ministerstva, ktorá ti bez problémov odpovie na obyčajnú otázku.

Vnímate teda komunikáciu ministerstva ako nedostatočnú?

NV: Jedna taká komunikácia vyrieši veľa vecí. Trebárs keď sa zverejnil štátny rozpočet na najbližšie tri roky, nebola tam Kunsthalle a už bol zbytočný oheň na streche. Stačilo, že by nám Ministerstvo kultúry vecne odpovedalo, že Kunsthalle tam nie je, pretože ešte nemajú štatút, čo spravilo až Ministerstvo financií. Dá sa to vysvetliť jedným stanoviskom a toto je to, čo trochu chýba, a my sa preto pýtame rôznymi spôsobmi. Komunikácia je základ.

SK: Boli sme aj na Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Spôsob, akým sa komunikuje tam a ako to funguje, je des. Sám som nevedel, že výbor je nadriadený ministerke či ministrovi a vo výboroch sú veľmi dôležité kroky, na ktoré je potom naviazené celé rokovanie a ďalšie prípadné hlasovanie o jednotlivých zákonoch. Na všetky výbory by mala byť upriamená pozornosť a vôbec nie je. V dobre fungujúcej demokracii sú oni tí, ktorí majú byť kontrolný orgán a strážiť to ministerstvo. A my by sme ani nemuseli existovať a chodiť tam vo voľnom čase, kým niektorí ľudia, ktorí sú za to platení, odchádzali 10 minút po začatí.

Odovzdanie otvoreného listu premiérovi Petrovi Pellegrinimu od platformy Stojíme pri kultúre

Akú zmenu v oblasti kultúry by ste si priali?

SK: Nebudem klamať, som zvedavý, ako dopadnú tohtoročné parlamenté voľby. Dúfam, že sa zmení proces komunikácie a otvorenosti. A tiež koncepcia – že na ministerstvo príde niekto, kto povie, kam tú kultúru chce za štyri roky doviesť. Sú tu veci, ktoré sú finančne zle nastavené, pritom aj z malého rozpočtu, ktorý má kultúra, sa stále dajú robiť zaujímavé veci. Bol by som rád, keby si to niekto uvedomil a snažil by sa s tým pracovať a využívať potenciál kreatívnych ľudí.

Keď sme boli na ministerstve na stretnutí, stalo sa nám, že nám povedali, že by nás najradšej zamestnali, lebo by boli radi, keby tam boli mladí ľudia, ktorí chcú pracovať. Moja prvá reakcia bola: „Len to nie!“, ale uvedomil som si, že je to strašná škoda, že takto vnímame tie inštitúcie. Chcel by som, aby sa táto atmosféra podarila zmeniť aj celospoločensky, ale bolo by super, keby kultúra bola príkladom toho, ako sa dá spolupracovať inak.

NV: Ako sme hovorili v ankete, chceme kompetentné Ministerstvo kultúry, čo sa môže docieliť aj voľbami. Že človek, ktorý tam nastúpi alebo bude pokračovať, zmení spôsob, ako je to nastavené – aby tam boli kompetentní ľudia, aby to bolo transparentné, aby boli ochotní komunikovať aj s odbornou verejnosťou, čo je naša prvá požiadavka, odkedy sme vznikli. Ministerstvo, ktoré nebude diskriminovať a bude sa opierať o základné princípy demokracie. Neznamená to, že sa musia s nami stretávať. Ak všetko bude fungovať, tak možno máme od marca voľno. (smiech)

SK: Apel na voľby je pre nás dôležitý. Aj preto sme sa zapojili do Tu a teraz, spoločnej výzvy rôznych iniciatív naprieč odbormi. Máme šancu zmeniť, ako bude vyzerať Slovensko najbližšie roky, a ide o mobilizačný apel, aby sa ľudia nerozhodovali v hneve a strachu, ale v nejakej vízii, prečítali si programy a dobre zvážili, komu dávajú hlasy. My budeme porovnávať programy, ale ani nie v zmysle, že budeme vyhodnocovať, ktorý je najlepší, ale skôr sumarizovať oblasť kultúry. Síce dnes veľa ľudí hovorí o kultúre, ale stále sa ocitá na posledných stranách programov.


Foto: Ema Lančaričová, Natália Dominiková, FB Platformy Stojíme pri kultúre

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *