Artalk.cz

TS: Moc bezmocných

Darina Alster & Tamara Moyzes, Dalibor Bača, Zbyněk Baladrán, Blažej Baláž, Pavlína Fichta Čierna, Jiří Černický, Eva Filová, Daniel Fischer, Andreas Gajdošík, Guma Guar, Oto Hudec, Anetta Mona Chişa & Lucia Tkáčová, Peter Kalmus, Kassaboys, Michal Kindernay, Krištof Kintera, Šymon Kliman, Lenka Klodová, Zdena Kolečková, Jan J. Kotík, Marie Lukáčová, Marcel Mališ, Peter Meluzin, Michal Moravčík, Mothers Artlovers, Michal Murin, Ilona Németh, Martin Piaček, Pode Bal, Tomáš Rafa, Reakcia, Emília Rigová, Rafani, Maroš Rovňák, Rudolf Sikora, Stojíme pri kultúre, Kateřiná Šedá, Maja Štefančíková, Nová Věčnost, Martin Zet, Jana Želibská / Moc bezmocných. Politické aspekty v slovenskom a českom umení po roku 1989 / Kunsthalle Bratislava / 22. 11. 2019 – 23. 2. 2020

Moc bezmocných

Politické aspekty v slovenskom a českom umení po roku 1989

Kurátorka: Lenka Kukurová

Otvorenie: 21.11. 2019, 18:00

Trvanie výstavy:

22.11. 2019 – 23.2. 2020

KHB (1. poschodie)

Nám. SNP č. 12, Bratislava

Nad podujatím prevzala záštitu prezidentka Slovenskej republiky pani Zuzana Čaputová.

Vystavujúci autori a autorky: Darina Alster & Tamara Moyzes, Dalibor Bača, Zbyněk Baladrán, Blažej Baláž, Pavlína Fichta Čierna, Jiří Černický, Eva Filová, Daniel Fischer, Andreas Gajdošík, Guma Guar, Oto Hudec, Anetta Mona Chişa & Lucia Tkáčová, Peter Kalmus, Kassaboys, Michal Kindernay, Krištof Kintera, Šymon Kliman, Lenka Klodová, Zdena Kolečková, Jan J. Kotík, Marie Lukáčová, Marcel Mališ, Peter Meluzin, Michal Moravčík, Mothers Artlovers, Michal Murin, Ilona Németh, Martin Piaček, Pode Bal, Tomáš Rafa, Reakcia, Emília Rigová, Rafani, Maroš Rovňák, Rudolf Sikora, Stojíme pri kultúre, Kateřiná Šedá, Maja Štefančíková, Nová Věčnost, Martin Zet, Jana Želibská

Výstava je realizovaná pri príležitosti tridsiateho výročia novembrových udalostí.

Zameriava sa na umenie, ktoré kriticky reflektuje spoločenské problémy v slovenskom a českom kontexte. Mapuje to, ako sa rozličné politické, ale i širšie spoločenské otázky odrážali v umeleckej tvorbe na Slovensku a v Českej republike v priebehu posledných tridsiatich rokov. Česko-slovenský rozmer výstavy je dôležitý nielen kvôli previazanosti a vzájomnému ovplyvňovaniu sa slovenskej a českej výtvarnej scény, ale aj z hľadiska spoločnej politickej minulosti, ktorá doteraz formuje našu spoločenskú atmosféru.

Názov výstavy

odkazuje k medzinárodne známej eseji Václava Havla z roku 1978, v ktorej popisuje možnosti vzbury v neslobodnej spoločnosti. Havlovo pomenovanie Moc bezmocných sa stáva v spojení s umeleckou výstavou metaforou vplyvu, ktorý má umenie na spoločnosť. Kritické umenie, ktoré sa z princípu priamo na politickej moci nepodieľa, je často na okraji záujmu verejnosti a aj politickej reprezentácie, prípadne sa stáva aj terčom mocenských útokov.

Škála námetov, ktoré sa vo vystavených dielach objavujú, je veľmi široká

a to od adresnej kritiky konkrétnych politických postáv až po celospoločenské problémy, akými sú napríklad postavenie žien v spoločnosti, konzum či súdobý rasizmus.

Niektoré umelecké diela sú výpoveďami o svojej dobe, majú však nadčasovú platnosť

Hoci politická orientácia jednotlivých zastúpených umelcov a umelkýň môže byť navzájom protichodná, odkaz ich diel vždy smeruje k zdieľanému presadzovaniu princípov slobody, ľudských práv a demokracie.

Na výstave sú prezentované aj niektoré umelecké skupiny a kolektívne iniciatívy.

Sloboda prejavu a osobná/ kolektívna zodpovednosť za stav sveta

Výstava divákom prináša priestor na zamyslenie sa nad významom demokracie a s ňou spojenými hodnotami slobody. Apeluje na ich neustále udržiavanie a rozvíjanie aj prostredníctvom individuálnych postojov.

RUDOLF SIKORA: Výkričník (1974-2018)         

riešenie enviromentálnej problematiky

Dôležité miesto na výstave má téma, v ktorej sme ako spoločnosť od prevratu nevenovali – riešenie environmentálnych problémov. Túto problematiku na výstave reprezentuje apelatívne dielo Výkričník (1974-2018) konceptuálneho umelca Rudolfa Sikoru. Autor už v 70. rokoch minulého storočia upozorňoval na nutnosť zastaviť znečisťovanie životného prostredia. Táto téma je odvtedy neustále spojená so symbolickým výkričníkom.

Dielo je ako pilotná inštalácia umiestnené vo verejnom priestore v susedstve KHB na Treskoňovej ulici, pod hlavičkou jej nového projektu  – „Kunsthalle EXT“.

OTO HUDEC: Korene hlbšie ako múry (2019)  symbolika spájania

Pri príležitosti 30. výročia pádu Berlínskeho múru v Nemecku a revolučných udalostí Novembra 89 na Slovensku vznikla na fasáde Slovenského veľvyslanectva v Berlíne veľkorozmerná maľba súčasného slovenského umelca Ota Hudeca. Vyše štyridsaťmetrové dielo zameriava pozornosť na symboliku spájania, ktorá je inšpirovaná vzťahmi v prírode.

Je unikátnym spôsobom, ako si pripomenúť výročie významných udalostí na ceste k demokracii – pripomína nielen Berlínsky múr, ktorý už padol, ale aj na mnohé ďalšie symbolické, či skutočné múry, ktoré stále stoja a je nutné ich zbúrať.

Maľba vznikla na základe umeleckej súťaže iniciovanej Veľvyslanectvom SR v Berlíne, pričom víťazný návrh bol vybraný slovensko-nemeckou odbornou porotou v zložení: Franciska Zólyom (riaditeľka Galerie für Zeitgenössische Kunst Leipzig, kurátorka Nemeckého pavilónu na Biennale di Venezia 2019), Verena Tintelnot (kurátorka súčasného umenia, Lipsko), Nina Vrbanová (poverená riaditeľka Kunsthalle Bratislava), Lenka Kukurová (kurátorka a teoretička súčasného umenia), Peter Lizák (veľvyslanec Slovenskej republiky v Nemecku), Ivo Hanuš (riaditeľ Slovenského inštitútu v Berlíne) a Oscar Buvalič (diplomat).

Zmenšenú verziu diela Ota Hudeca uvidia návštevníci aj priamo na výstave Moc bezmocných v KHB.

Vo výstave je prezentovaný aj projekt organizácie Post Bellum Príbehy 20. storočia. Návštevníci si tu môžu vypočuť nahrávky popisujúce revolučné udalosti pohľadom slovenských a českých umelcov. Spomínajú v nich na život pred rokom 1989, na zmenu režimu a aj na to, akú mala táto zmena vplyv na umenie.