Hodnoty, kategórie a limity dobrej architektúry

Slovenská komora architektov ako odborný garant a organizátor udelila už po osemnástykrát ceny za architektúru. Minulý rok publikoval Patrik Garaj komentár v novinách, podrobujúci kritike rigidné kategórie diel architektúry v jednej z našich najprestížnejších súťaží s konštatovaním, že ,,hodnoty architektúry sú dnes inde“. Ubehol ďalší rok a my sa teda pýtame: Načo nám je cena za architektúru? Čo sú najnovšie hodnoty architektúry a kde sú v roku 2019? Z ktorej strany sa máme pozerať na „dobrú” architektúru? Sú rozhodujúce titulky z novín, alebo niečo úplne iné?

Novinkou ročníka 2019 bol Pavilón CE ZA AR situovaný na Primaciálnom námestí. Foto Matej Hakár.

Hodnoty, kategórie a limity dobrej architektúry. Kam kráča cena za architektúru CE ZA AR 2019?

Čerstvé novinky kategórií CE ZA AR 2019

Architektúra je označovaná ako tzv. úžitkové umenie. Obsahuje totiž tvorivú zložku, ale aj praktický prínos pre fungovanie ľudí. Pri svojej komplexnosti je architektúra značne pomalým médiom a odvetvím. Ceny, ktoré pokojne môžeme zaradiť do „umeleckej“kategórie sa udeľujú každú jeseň. Môžeme v tak krátkom čase, akým je jeden rok, hovoriť o vývoji a transformácii hodnôt?

Fakty hovoria takto: 6 pôvodných kategórií prešlo v osemnástom ročníku ceny redefiníciou. No je to ozaj hĺbková redefinícia? Kategória Obnova a prestavba bola zrušená a nahradená prierezovým pojmom Fenomény architektúry. Organizátori si od nej sľubovali ocenenie kvalít architektúry mimo typologických kategórií. Hlásiť sa mohli novostavby, dostavby, prestavby a revitalizácie. Jednotlivé kategórie sa teda zamerali primárne na porovnávanie funkcií jednotlivých architektonických diel. Rozhodli sa nebrať do úvahy historickú hodnotu diela ako rozhodujúci element, ale ani sa jej nevyhýbať. Čiže nehodnotí sa podľa toho, či sa pracuje so starým, alebo novým, ale akým spôsobom slúži svojej funkcii.

Je relevantné, koľko CE ZA AR-ov v ktorej kategórii sa odovzdáva? Čo limituje? Asi ako vždy: čas a prostriedky. Na túto cenu sa aj z týchto dôvodov a obmedzení musíme pozerať ako na kurátorovaný príbeh (časti) slovenskej architektonickej scény. Máme síce novú kategóriu, kam sa dá „pichnúť“ všetko, čo tie staré transcenduje, ale prvý ročník začal s novým členením mierne rozpačito. Obidve fenomenálne nominácie by sa „upratali” aj medzi staré označenie Rodinné domy. Hodnotou, ktorá sa ukázala ako ocenenia hodnou je napokon inovatívnosť, flexibilita a funkčnosť projektu. Fenomén? Určite. Experimentálnejšie divácke typy by čakali robotiku, 3D tlač, umelú inteligenciu, generatívne obrazce, sociologické výskumy, objekty humánnej geografie, literárne námety, alebo aspoň prihlásené patenty. Možno postupne.

Víťazné Dielo V Kategórii Rodinné Domy - 3.0, Bernolákovo, Kategória: Rodinné domy, Rok realizácie: 2018, Názov ateliéru: TOITO, Autori: Katarína Príkopská, Ivan Príkopský, Tomáš Szőke, Foto: Katarína Príkopská

O laureátovi Fenoménov hovorí porotca, architekt Štefan Polakovič: „Ark-Shelter mladých architektov je z inej časti spektra architektonických riešení - trochu vízia, trochu koncept. Preveruje možnosti používania univerzálnej stavebnej bunky za neustálej prítomnosti kontroly architekta a jeho invenčného vstupu pre rôzne potreby, v rôznych polohách a podobách. Návrh bol v Belgicku ocenený ako mimoriadne zaujímavý start-up a postupne, po výrobe prototypu a jeho niekoľkých realizáciách v zahraničí, sa pristúpilo k sériovej výrobe na Slovensku, v Čadci.“ Druhá, nepremenená nominácia sa venovala práve „zrušenej“ téme historickej obnovy architektonického diela. Ale vlastne aj mnohým iným fenoménom.

Dualita hodnotenia

Celú cenu nielen počas vrcholného galavečera, ale už niekoľko mesiacov pred ním sprevádza hodnotenie skrz dve entity: odbornú porotu a tzv. verejnosť. Každá z dvoch (protichodných?) pozícií je iná a dôležité je oboje prepájať a chápať, jedna bez druhej bude ochudobnená, súvisia spolu, podnecujú sa a ovplyvňujú. CE ZA AR je súťažou architektonickej obce, ktorá si za jeden z hlavných cieľov kladie približovanie a osvetľovanie architektúry verejnosti. Ľudia sa nemusia zaujímať o najnovšie trendy v konceptuálnej inštalácii, avšak uniknúť pred výsledkami dobrej či zlej architektúry - hlavne vo verejnom priestore - asi úplne nedokážu. Preto je to téma, ktorá sa týka nás všetkých.

Víťazné Dielo V Kategórii Občianske a Priemyselné Budovy - Premena Budovy Strednej Školy Z Obdobia Normalizácie, Bratislava, Kategória: Občianske a priemyselné budovy, Rok realizácie: 2018, Názov ateliéru: KLEINERT CREATIVE HOUSE, Autor: Oliver Kleinert, Spolupráca: Jaroslava Ban, Mariana Bartková, Pavol Pribylinec, Foto: Petra Bošanská

Po slávnostnom galavečeri sa to v mediálnom priestore len hemžilo titulkami: Toto je najkrajšia architektúra 2019! Patrí to k tomu, ale odborníci by už nemali hodnotiť diela podľa jediného kritéria: páči/nepáči. CE ZA AR ale má kategóriu, kde sa vyhlasuje „víťaz“ prostredníctvom všeľudového hlasovania. Je to teda mätúce? Potrebné? Vlastne je zaujímavé, že aj odborná, aj divácka „porota“ sú interdisciplinárne. Divácka angažovanosť prináša laický tlak na kvalitu, ktorá je pochopiteľná a dáva publicitu téme architektúry ako takej, odborná diskusia a odborné gestá - akým je aj toto udeľovanie ocenení - ostáva predovšetkým vo vnútri stavu. Jednoducho, keď hlasujú iba diváci, môže sa stať, že iná ako estetická kvalita ostane opomenutá, keď hlasujú iba odborníci, môže sa stať, že si ich názor nikto iný nevšimne.

Súťaž CE ZA AR má teda svoje podmienky, ktoré sa snažilo reflektovať 100 prihlásených prác. Porota z nich vytvorila shortlist 31 diel, po obhliadkach v teréne určila následne nominácie v každej kategórii. Nominácie na Cenu za architektúru CE ZA AR 2019 boli udelené v súlade so štatútom v šiestich kategóriách:

Rodinné domy – 3 nominácie

Bytové domy – 3 nominácie

Občianske a priemyselné budovy – 3 nominácie

Fenomény architektúry – 2 nominácie

Interiér – 3 nominácie

Exteriér – 4 nominácie

Odbornosť

Pri akomkoľvek posudzovaní umenia, ktoré sa logicky posudzuje podľa úplne iných parametrov ako šport či iné disciplíny si spomeniem na erbové dielo pamiatkára Aloisa Riegla, Der moderne Denkmalkultus z roku 1903. Riegl tiež kategorizoval a definoval kritériá, teda hodnoty, ktoré pri umeleckom diele považujeme za dôležité. Hovoril síce o kultúrnych pamiatkach, ale verím, že jeho odkaz nám môže sprostredkovať veľký vhľad aj do súčasnej disciplíny a výkonu teórie architektúry. Prečo by sme mali hľadieť na VIP červené koberce a televízne prenosy s dešpektom? Aj tam sa dnes „robí” odborná reflexia.

Víťazné Dielo V Kategórii Fenomény Architektúry - Modulárny Systém Ark-shelter, premenlivá, Kategória: Fenomény architektúry, Rok realizácie: 2018, Názov ateliéru: Ark-shelter, Autori: Martin Mikovčák, Michiel De Backer Spolupráca: Viktor Mikovčák Foto: Martin Tůma, Jakub Skokan

Hodnoty (Werte) delí na dve skupiny: spomienkové a súčasné. Spomienkové sú nasledovné: hodnota veku, historická hodnota, žiadaná spomienková hodnota. Súčasné zasa: použiteľnosť, umelecká hodnota, inovatívna hodnota a relatívna umelecká hodnota. CE ZA AR principiálne hodnotí súčasné hodnoty, resp. erudovaný náhľad na zásah vo vzťahu k spomienkovým. Je to už lepšie ako páči/nepáči a dovolím si tvrdiť, že sme zatiaľ nič lepšie nevymysleli a porota a jej konsenzus sa viac či menej intuitívne pohybuje v mantineloch týchto pojmov.

Je to však súťaž, ktorá nemá víťaza, ale laureátov. Víťaz evokuje, že po ňom ostáva nejaký „porazený“, že situácia je absolútne jasná a kvantifikovateľná. Táto súťaž si ale kladie za cieľ predstavovať a oceňovať dobré a povšimnutiahodné počiny. To znamená vysvetľovať a informovať. Úlohou ocenenia CE ZA AR je zdôrazniť kultúrnu hodnotu architektonických diel, podporovať excelentnosť profesionálnych výkonov architektov, poukázať na kvalitu budovaného životného prostredia a predovšetkým kultivovať verejné povedomie o architektúre ako takej.

V kategórii exteriér „súťažil“ – asi ako vždy – veľmi neporovnateľné projekty. Neznamená to, že ostatné boli „slabé“, práve naopak. Cenu „za výdrž“ by som udelila zoskupeniu ktoré vystupuje pod názvom 1:1 WORKSHOP tím, ktoré sa na nominačných priečkach umiestňuje už tradične, nikdy však nemá šancu tieto nominácie „premeniť“, pretože vlastne ide o malý DIY počin za niekoľko tisíc EUR, nad ktorým sa ostrieľaní CE ZA ARi len tíško usmievajú. Ale to, že ide o jednu z mála kontinuálnych platforiem, ktorá sa venuje niečomu, čo hrubo môžeme pomenovať „veľký dizajn, alebo „malá architektúra” za zmienku stojí. Autori a autorky, ktoré si prejdú jedným z 1:1 workshopov môžu pričuchnúť v malej mierke k procesom architektonickej tvorby – od návrhu, po riešenie povolení až po samotnú realizáciu. Verím, že architektom i nearchitektom taká skúsenosť prináša neoceniteľný vhľad do podstaty profesie – keď sme pri tej informačnej a vzdelávacej ambícii ceny CE ZA AR.

Víťazné Dielo V Kategórii Exteriér - Nový Park, Leopoldov, Kategória: Exteriér, Rok realizácie: 2019, Názov ateliéru: n-1, Autori: Jakub Kopec, Klára Zahradníčková, Tomáš Džadoň, Foto: Ján Kekeli

Víťaznému Novému parku v Leopoldove trval celý proces vzniku viac ako pár mesiacov a výsledok kolektívu Jakub Kopec, Klára Zahradníčková, Tomáš Džadoň, Ateliér n-1 je inovatívny, site specific, umelecky premyslený a dizajnérsky funkčný. Predstavujem si to zjednodušene ako robiť 30 workshopov 1:1 za sebou. A neviem, čo je „lepšie“, jasne vidíme len to, že je to úplne iný proces. Každopádne, Leopoldov a jeho manažment i vznikajúce prostredie je jedným z balzamov na dušu návštevníka Slovenských menších miest, kde tradične stretávame skôr opačné póly kvality architektonického stvárnenia verejných priestorov.

Verejnosť

Bude laik riešiť to, či sa podarilo poslednému CE ZA ARovi konečne „súčasným“ smerom prekopať kategórie? Či dešifruje výraz fenomén na prvú, alebo si prečíta stránkový popis v katalógu? Skôr to, že Pišta Vandal ako moderátor galavečera „dával“ pohotové a odborne trefné vtipy od fasád po suterény (humoru). Verejná diskusia o architektúre je pravdaže len omietkou, miestami držiacou, miestami vyblednutou. A na strane druhej je tu disciplína architektúry ako taká. Ktorá (našťastie) široko, ďaleko i hlboko transcenduje všetky naše slovenské fenomény.

Dalo by sa vari uspokojivo konštatovať, že prebieha minimálne nejaký diskurz o fenoméne bývania. Bývať by chcel každý, väčšina aj vie povedať či sa byt páči alebo nepáči. Ako správne konštatuje spomenutý Patrik Garaj, vo veľkom sa rieši, ako budeme v mestách bývať, kam sa pomestíme, či nám to nespadne na hlavu, či to bude pre budúcnosť flexibilné a kto si to bude môcť dovoliť. Pripomína tiež, že v roku 2017 musela byť táto súťažná kategória zrušená, pretože sa nenašiel potrebný počet kandidátov. Už to bol signál o tom, ako si tu bývame. Ostatné dva roky sú úrodné, takže nádej je. Garaj ďalej volá CE ZA ARa učebnicou architektúry pre verejnosť. Áno, CE ZA AR aj reálne vysiela aj hlbší signál ako to, či sa práve v tom-ktorom roku podarí dokončiť nejaký domček a či sa nám páči.

Všetky nominované bytové domy pomerne vyrovnane zaujali jednak „páčivými“ fasádami i zabezpečením kvality obytných priestorov. Laureátom sa ale stal rezidenčný súbor NIDO, autor: Peter Sticzay-Gromski, spolupráca: Juraj Kováč. Čo viac dodať, v tejto kategórii to šlo pomerne hladko. Ďalšou, kde mal divák pocit, že „mieša hrušky s jablkami“ boli takzvané Občianske a priemyselné budovy. Tak rozdielne typológie, rozpočty, investori…, ale silné posolstvá.

Víťazné Dielo V Kategórii Bytové Domy - Bytové Domy Nido, Bratislava, Kategória: Bytové domy, Rok realizácie: 2018, Názov ateliéru: GRIDO ARCHITEKTI, S.R.O., Autor: Peter Sticzay-Gromski Spolupráca: Juraj Kováč, Jan Horký, Jan Kropík, Adela Klčová, Acrea, s.r.o., Jan Doubek, Foto: Martin Matula

Najsilnejším posolstvom k verejnosti bol svieži vánok v oblasti verejných stavieb, keď CE ZA ARa dostala premena strednej školy z obdobia normalizácie, aj hľadisko zaplnili mladí ľudia a metafory nových nádejí. Projekt sprevádzali ťahanice o autorstvo, čo je v komunikácii signál nemilý, ale bavme sa o inej podstate. Zaslúži si takýto projekt ocenenie? Okrem iného vyzdvihuje ekologickú rovinu stavebníctva. Popri iných témach sa jej v tomto roku nedostávalo príliš veľa verbalizácie. Zelené, ekologické a udržateľné princípy však hovoria aj bez slov prostredníctvom víťazných realizácií. Či už sú to citlivé adaptácie, rekonštrukcie, alebo kvalitná práca architektov – krajinárov. Mediálny tlak na ekológiu možno lezie niektorým odborníkom na nervy, ale nezaškodilo by aj pri CE ZA ARovi trochu

Novinkou 2019 bol pavilón na námestí a sprievodný program, vrcholiaci slávnostným galavečerom, ktorý bol prenášaný televíziou RTVS. Treba si uvedomiť, že aj galavečer aj ceny sú iba jednou exponovanou zložkou celého procesu diskusie a popularizácie témy. Je skvelé, že si tento formát vybudoval svoje pravidelné mediálne miesto, avšak práve pre spomínanú (i keď pravdaže značne zjednodušenú) dualitu formátu má režisér Peter Núñez neľahkú úlohu. Byť dostatočne populárny, ale neskĺznuť mimo odborné štandardy. Práve on bol jedným z otcov myšlienky vyjsť s CE ZA ARom aj mimo VIP zónu galavečera performatívno-scenografickou formou von, do ulíc.

Takzvaný mestský Pavilón CE ZA AR poskytol priestor edukačným programom pre deti a mládež. Pavilón, ktorý je autorským dielom architekta Martina Skočeka, sa nachádzal priamo v srdci hlavného mesta – na Primaciálnom námestí. Podpora myšlienky medializácie formátu CE ZA AR ako takého je naozaj dobrá, pavilón sa „páčil“ a voľne vizuálne rezonoval s taktiež kovovou konštrukciou scény galavečera z dielne scénografa Juraja Kuchárka. Aj efektná a efektívna architektúra výstav a kulís je dôležitou zložkou celku a pri tejto téme rozhodne nemôže byť ponechaná na náhodu, alebo slúžiť ako nedôležitý „vizuálny podmaz“. Bolo to dobré pre začiatok, ale vyzývame organizátorov, aby si po takto silnom ročníku udržali i pridali odvahy pokračovať ďalej!

Víťazné Dielo V Kategórii Interiér - Chata, Donovaly, Kategória: Interiér, Rok realizácie: 2018-2019, Názov ateliéru: Y100 ateliér, Autor: Jana Štofan Styková, Spolupráca: Pavol Štofan, Foto: Miro Pochyba

Záver?

Povedali a videli sme za posledné mesiace mnoho. CE ZA AR je tou výkladnou skriňou, slávnostnou príležitosťou na zastavenie sa v každodennom naháňaní. Stále sa však pohybujeme na povrchu veľmi komplexnej disciplíny. Uhlov pohľadu, ktoré môžeme zvoliť, je pravdaže viac než dva. CE ZA AR sa len okrajovo, ak vôbec dotýka či sa kedy dotýkal experimentálnej, digitálnej architektúry, ktorej výstupom vôbec nemusí byť obytný, či obývateľný dom, ako sa nám to polopatisticky snaží podsúvať niektorými milovaná, niektorými nenávidená bronzová soška od Jána Hofstädtera. Možno aj tam je cesta, aj k odbornej inovácii aj k ozaj organickej medializácii.

V našom geografickom či internetovom priestore stále vidím prázdne miesto na reflexiu množstva ďalších pálčivých a súčasných fenoménoch architektúry a stavebníctva ako sú nové materiály a technológie, IT, možnosti a limity recyklácie a podobne. Spoločnosť tiež prechádza rôznymi zmenami životného štýlu, ktoré kladú nové priestorové nároky. Architektúra predsa dávno nie je o domčekoch so sedlovou strechou! Architektúra je nastavovanie systému.

Zoznam najnovších laureátov a nominácií nájdete tu.


Foto: Rasťo Jarúnek, Matej Hakár

Zuzana Duchová | Zuzana Duchová študovala vedu o výtvarnom umení na FiF UK v Bratislave a Universität Wien, obhájila dizertačnú prácu o kultúrnych mestách na STU v Bratislave. Okrem teoretického skúmania kultúrneho života v mestách spoluorganizovala viacero podujatí na pomedzi umenia, architektúry, kreatívneho turizmu a spolu s vyše štyridsiatimi spoluautormi vydala dve knihy o Bratislave: BA! U-fu-turistický sprejvodca a BA!! miesta živej kultúry (1989 - 2016). Pracuje pre Creative Europe Desk Slovensko, kde sa zaoberá projektovým manažmentom kultúrnych projektov a grantami. Je kurátorka a hýbateľka projektu Salónik.