Artalk.cz

Foltýn opäť v Košiciach

Výstava František Foltýn (1891–1976) – od košickej moderny k parížskej abstrakcii v kurátorskej koncepcii Petra Ingerleho a Ondřeja Chrobáka je momentálne k videniu vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Autor recenzie, Peter Megyeši, „cháli výstavu a uvádza, že ide o prehliadku Foltýnovej tvorby v Košiciach, ktorá je poctivou, v dobrom zmysle slova tradičnou výstavou, ktorá je založená na dlhodobom umeleckohistorickom výskume kurátorov“.

Foltýn opäť v Košiciach

Aktuálna výstava František Foltýn (1891-1976) – Od košickej moderny k parížskej abstrakcii vo Východoslovenskej galérii nadväzuje na bádateľský a výstavný projekt František Foltýn, 1891-1976: Košice, Paríž, Brno z Moravskej galérie v Brne z prelomu rokov 2007-2008 (kurátor Petr Ingerle), ktorého výstupom bola i dôležitá rovnomenná publikácia kolektívu autorov, obsahujúca okrem iného prvý súpis umelcovho diela. Kurátormi rozsiahlej košickej prehliadky Foltýnovej tvorby – ktorá nie je iba brnianskou reprízou, ale prináša i nové diela a pozmenenú perspektívu – sú Petr Ingerle a Ondřej Chrobák. Podtituly v názvoch oboch výstav definujú geografický priestor, v ktorom sa jeden z najvýznamnejších predstaviteľov českého moderného výtvarného umenia počas svojho života pohyboval.

František Foltýn odchádza z Prahy po neukončenom štúdiu na Vysokej škole umeleckopriemyselnej do Bratislavy a neskôr, v roku 1921 prichádza do Košíc. Reagoval tak na pozvanie od Josefa Poláka, mimoriadne činorodého organizátora a riaditeľa Východoslovenského múzea, ktorý zohral pri formovaní Košíc – ako jedného z dobových stredoeurópskych umeleckých centier – kľúčovú úlohu. Foltýn sa stal dôležitou súčasťou utvárania fenoménu „košickej moderny“. V Košiciach pobýval tri roky a v roku 1924, ako tridsaťtriročný, odchádza na desať rokov do Paríža, povestnej mekky svetového moderného umenia, kde študuje na súkromných akadémiách Académie Julián a Académie Grande Chaumière a navštevuje prednášky svojho krajana Františka Kupku.

Expozícia je rozdelená do šiestich častí, ktoré sú definované nielen časovým postupom, ale i tematicky: I. Slovenské začiatky: Bratislava – Košice – Mukačevo, II. Medzi sociálnym civilizmom a Novou vecnosťou, III. Paríž: Na vlne abstrakcie, IV. Návrat k tradičnému modelu: melancholické krajiny, V. „Ľavicová melanchólia“ – pokusy o angažovanú tvorbu, VI. Abstraktný epilóg. Takéto kurátorské členenie vytvorilo logicky vystavaný, súdržný a presvedčivý príbeh vývinu autorovho prístupu k maľbe. Najstarší obraz Devín pri Bratislave je datovaný rokom 1920 a otvára samotnú výstavu, najmladšia Kompozícia je z roku 1973. Obrazy sú radené v skupinách chronologicky a postupovaním výstavným priestorom tak pomyselne postupujeme i v čase a sledujeme výrazné premeny vyše polstoročia Foltýnovej tvorby. Životopisné údaje na časovej osi rámcujú vystavené diela a poskytujú základný interpretačný kľuč: návštevník si môže spojiť konkrétne obrazy s kultúrnym prostredím, v ktorých vznikali a podnetmi, ktoré ich ovplyvňovali, a uvažovať o spletitých vzťahoch medzi špecifickosťou miest, autorovou tvorbou a jej dobovou recepciou. Pri niektorých informáciách o Foltýnových presunoch si divák nevdojak uvedomí ako sa v búrlivom dvadsiatom storočí menili politické a kultúrne hranice, ako sa nanovo definovali vzťahy k politickému i umeleckému centru, ako úzko boli prepojené umenie a politika, i akou nestabilnou a časovo premenlivou kategóriou sú periféria a centrum. Napríklad pri presunoch z Prahy, cez Bratislavu, Košice a počas plenérových výprav do okolia Mukačeva na Podkarpatskej Rusi, ostával Foltýn na území Československej republiky. Výnimočná je i pozícia Košíc na kultúrnej mape strednej Európy, keď sa v dvadsiatych rokoch minulého storočia, po páde Maďarskej republiky rád a nástupe Horthyho režimu, stávajú priaznivým miestom azylu pre mnohých maďarských ľavicových umelcov. Ako radikálne vplývala politika nielen na umeleckú prevádzku a inštitúcie, ale i na konkrétne ľudské osudy, môžeme sledovať na tragédii Dr. Josefa Poláka, ktorý inicioval Foltýnov príchod do Košíc. Keď Košice pripadli po anexii na jeseň roku 1938 Maďarsku, je Polák nútený vrátiť sa do Prahy a v roku 1944 bol z dôvodu svojho židovského pôvodu a účasti na protifašistickom odboji deportovaný do Osvienčimu, kde zahynul.

Veľkým pozitívom výstavy sú prezentované dobové dokumenty a korešpondencia, ktoré spolu s biografickými údajmi a kvalitne zostavenými stručnými textami, charakterizujúcimi jednotlivé tematické časti výstavy, osvetľujú predstavené maľby Františka Foltýna v rekonštruovaných časopriestorových kontextoch. Je tak možné vnímať kontrasty medzi novátorstvom a medzinárodným ohlasom Foltýnovho diela (v Paríži sa stal kľúčovou osobnosťou skupín Circle et Carré a Abstraction ‒ Création) a obdobím po roku 1948, keď sa umelec v zmenených politických a kultúrnych reáliách poprevratového Československa snaží tvorivo reagovať na ideologicky vynucované požiadavky na angažovanú tvorbu (Štúdia k Februáru, 1949-1950; Husitská krajina I, 1950-1951; Banícke zátišie, 1963-1964). Obdobne je konfrontovaný text francúzskeho umeleckého kritika Jeana Cassoua z katalógu Foltýnovej výstavy Paríži z roku 1929 s umelcovými zápisníkmi. Cassou vo svojom texte, ktorý je krásnou ukážkou dobovej podoby písania o výtvarnom umení, vyzdvihuje inštinktívnosť, prudkú zmyslovosť umelca a bezprostrednosť diela, ktorému sú cudzie akékoľvek rozumové subtílnosti a vonkajšie aspekty sveta. Foltýnové skice, náčrty, poznámky a zakreslené diagramy farieb však svedčia o opaku, teda že umelec svoje dielo analyzoval a podroboval racionálnej reflexii. Na výstave je možnosť vidieť i listy adresované Foltýnovi od Adolfa Loosa (16. 9. 1931) a Carla Einsteina (1934), ktoré dotvárajú obraz intelektuálneho prostredia, v ktorom sa maliar pohyboval.

Návštevníci Východoslovenskej galérie majú v súčasnosti výnimočnú príležitosť vidieť Foltýnovo dielo v širších časových a priestorových rámcoch, aktuálne totiž prebieha výstava Košická moderna – človek a mesto/sociálno-kritická vlna a onedlho bude sprístupnená výstava Umenie Podkarpatskej Rusi 1919-1938/Československá stopa (kurátorom oboch je Miroslav Kleban). Prehliadka Foltýnovej tvorby v Košiciach je poctivou, v dobrom zmysle slova tradičnou výstavou, ktorá je založená na dlhodobom umeleckohistorickom výskume kurátorov. Divákom, ktorí doteraz neboli dôvernejšie oboznámení s maliarom, prináša zmysluplný, uchopiteľný a komplexný pohľad na jeho dielo a životné osudy v priebehu zmien minulého storočia, ale rovnako je príťažlivá a objavná i pre poučenejších návštevníkov, ktorý sa s Foltýnovou tvorbou nestretávajú po prvýkrát.


František Foltýn (1891–1976) – od košickej moderny k pařížskej abstrakcii / kurátori: Petr Ingerle, Ondřej Chrobák / Východoslovenská galéria / Košice / 27. 6. 2019 – 20. 10. 2019

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *