Artalk.cz

TS: Endre Tót, Monogramista T.D (Dezider Tóth)

Endre Tót, Monogramista T.D (Dezider Tóth) / PERTU NO 13 / Kurátor: Helena Markusková / Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch / 5. 9. – 19. 10. 2019

PERTU NO 13 – Endre Tót – Monogramista T.D

Termín realizácie:  5. 9. – 19. 10. 2019

Miesto výstavy: Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Kurátor: Helena Markusková

Trinásty ročník dlhodobého projektu PERTU nadväzuje na jeho ťažiskový program, zameraný na hľadanie analógií v súčasnom slovenskom a maďarskom výtvarnom umení. Pokračuje v skúmaní náhodných paralel v tvorbe výrazných osobností, ktoré sú založené na názorovej, štýlovej, tematickej či generačnej príbuznosti. Vytvára tak jedinečný komunikatívny priestor pre dialóg dvoch kultúr a objavenie nových súvislostí. Po pilotných ročníkoch hľadajúcich svoju tvár (1993, 1995) a krátkej prestávke, Helena Markusková zahájila v roku 1999 program hľadania analógií. V  nasledujúcich rokoch projekt postupne prešiel naprieč slovenskou a maďarskou scénou. V rámci neho sa doteraz stretli: László Fehér a Martin Knut (1999), Milan Bočkay a Gyula Pauer (2001), Július Koller a Sándor Pinczehelyi (2003), Ádám Kéri a Juraj Meliš (2005), Peter Bartoš a Tamás St.Auby (2007), Klára Bočkayová a Zsófia Pittmann (2009), Juraj Bartusz a István Nádler (2011), Károly Hopp-Halász a Peter Rónai (2013), Milan Dobeš a János Fajó (2015), Emese Benczúr a Emőke Vargová (2017).

Aktérmi aktuálneho ročníka sú ťažiskové osobnosti konceptuálneho a neokonceptuálneho umenia: Endre Tót (1937) a Monogramista T.D (Dezider Tóth, 1947). V ich odlišne zameranej tvorbe sa objavuje rad analogických tém a postupov vyrastajúcej z podobnej spoločensko-historickej skúsenosti. Hoci sa nikdy nestretli spája ich všestrannosť, hravosť, humor, jemná irónia, záľuba vo výtvarných experimentoch, paradoxoch a vizuálnych metaforách. Výstava je koncipovaná ako komunikatívna hra s prvkami retrospektívy – kde jednotlivé témy týchto  originálnych poetík sa vzájomne dopovedajú. Prevedie návštevníka od začiatku 70-tych rokov po súčasnosť – zdôrazňujúc styčné body tvorby. Medzi nimi: rolu mail artu ako formy komunikácie v totalitnej dobe, formovanie identity a individuálnej mytológie umelcov, problém prázdnoty a Ničoty, paradoxy obrazu, vzťah dejín (umenia) a vlastnej tvorby, vizuálneho a verbálneho, banálneho a vznešeného, existenciálneho a transcendentálneho.            

Endre Tót sa presadil na medzinárodnej scéne mail artovými dielami (1971). Významný predstaviteľ maďarskej neoavantgardy sa v rokoch 1970–71 rozišiel s maľbou, začal sa zaoberať s pojmovým umením. V rýchlom slede vznikli jeho nosné série: Nič, Dažďové-obrazy, Radosti, Zéra, prvé autorské knihy a pečiatky.  Realizoval prvé pouličné akcie v Ženeve (1976), po ktorej nasledovali ďalšie. V rokoch 1978 – 79 získal štipendium DAAD v Západnom Berlíne. Od roku 1980 žije v Kolíne nad Rýnom. K maľbe sa vrátil v roku 1987. Zúčastnil sa radu významných medzinárodných výstav (Bienále v Paríži, 1971, Livres d´Artistes, Centre G. Pompidou, Paríž, 1985, Fluxus in Deutschland, 1962–92, 1995, Aspekte/Positionen: – 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum Moderne Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň, 1999, Protest & Survive, Whitechapel Art Gallery, London, 2000, Eye on Europe – 1960 to Now, Museum of Modern Art New York, 2006). Je nositeľom Munkácsyho ceny (2006) a Kossuthovej ceny (2009).   

Monogramista T.D upozornil na seba na 1. otvorenom ateliéri organizovaným Rudolfom Sikorom (1970). V 70-tych rokoch sa zúčastnil kolektívnych akcií v rámci alternatívnej scény (Symposion I.–III., 1974–76), organizoval výstavy vo svojom byte (1976–77). Vznikli viaceré jeho kľúčové série: Ochrana prírody (1970–1984), Banality (1974–82), Názorné pomôcky (1976–77), Partitúry (1976–78). V rokoch 1979–1986 zahájil tematicky zamerané interpretačné „cvičenia“: 9. mesačné majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu. V období 1991–2015 pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení. V rokoch 1991–2004 bol členom skupiny A – R. Vystavoval doma i v zahraničí (Operation Collages, Galerie Camonille, Brusel, 1979, Other Child Book, Cultural contreras fonapas, CIC, Mexico City, 1980, Conterporary Eastern European Artists Books, Franklin Furnace, New York, 1982, Begegnung Ost-West, Ulm Hallen-Donaubastion, Ulm, 1989, Les Artistes tchéques et slovaques 1960–1990, Museé du Luxembourg, Paríž, 1990, Apelación, EXPO, Sevilla, 1992, Artist of Central and Eastern Europe, Mattress Factory, Pittsburgh, 1995).

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *