kata mach: I am an armchair anarchist, I believe in soft power of art / Kurátorstvo a produkcia výstavy: Peter Barényi, András Cséfalvay, Lucia Gašparovičová, Zuzana Jakalová, Tomáš Kmeť, Martin Morháč, Katarína Morháčová, Katarína Poliačiková, Vanda Sepová, Andrej Žabkay / Galéria Médium / Bratislava / 28. 8. 2019 – 22. 9. 2019

 

kata mach: I am an armchair anarchist, I believe in soft power of art

Miesto konania: Galéria Médium, Hviezdoslavovo námestie 175/18, 811 02 Bratislava

Kurátorka: Zuzana Jakalová

Vernisáž výstavy: v utorok 27. Augusta 2019 o 18:00

Trvanie výstavy: 28. augusta 2019 – 22. septembra 2019

Vo výstave I am an armchair anarchist, I believe in soft power of art kata mach aktualizuje svoj dlhodobý záujem o ambivalentné a komplexné vzťahy kapitalizmu a protestu. Zameriava sa na jeho estetické prejavy a vizuálne kódy – dokáže mať protest ešte skutočný revolučný potenciál, či je už len prázdnym ornamentom kapitalizmu?

Vstupným priestorom galérie znejú záznamy audiodiela revolution (2018 – 2019). To bude vznikať počas vernisáže spojením pôvodnej zvukovej stopy umelkyne – slova “revolution” vystrihnutého z desiatok piesní, vrstveného na seba do kakofonickej noizovej skladby – a autorských prístupov pozvaných zvukových umelcov k tejto stope. Dielo skúma možnosti hlasov a zvukov revolúcie.

Dve na seba nadväzujúce práce, fotografická séria portraits: grassroots (2015) a záznam akcie bad weeds grow tall (2018) poskytujú dva pohľady na subverzívny potenciál buriny. Mach burinu vníma ako narušiteľku zabehnutých poriadkov, ktorá sa šíri nebadane a svojou invazívnou náturou ticho kolonizuje priestory, s ktorými príde do kontaktu. V portrétnej sérii Mach páruje trsy tráv s účesmi známych feministických aktivistiek a mysliteliek narúšajúcich rigidné patriarchálne štruktúry. V akcii zase sadí buriny pred pražské umelecké či spoločenské inštitúcie moci. Tie majú byť tichým rozpínavým svedkom jej osobného protestu voči ich útlaku.

Vo videodiele song to the siren (2017) si pospevuje tichú pieseň siréna v zlatom zentai kostýme. Jej trblietavý obraz kontrastuje so stíchnutým sídlom slovenského prezidentského úradu i s Fontánou mieru, ktoré prostredníctvom svojej majestátnej prítomnosti vyvolávajú dojem právneho štátu, demokracie či dodržovania ľudských práv. Grotesknosť nočného protestu je reakciou na rozpor medzi hodnotami proklamovanými inštitúciami, a žitými skúsenosťami tých, ktorí sú nútení prešľapovať na spoločenskom okraji.

Výstava bude v deň vernisáže zahájená happeningom meaningless protest. Dav s transparentnými vlajkami neodkazujúcimi k žiadnej ideológii či svetonázoru, iba k protestu samotnému, vyrazí o 17:30 od Fontány mieru na Hodžovom námestí a bratislavským centrom prejde až ku Galérii Médium. Výstava sa otvorí o 18tej hodine, od 18:30 sa do procesu vzniku diela Revolution zapoja zvukoví umelci Jano Doe, Bolka, Jol ft. A(r)mor a ďalší, ktorí budú limity revolúcie skúmať vo forme živých performance vstupov.

V priebehu výstavy sa odohrá pilotný ročník performatívneho festival Nultý ročník venovaný Kate Mach, ktorého témou bude Estetika protestu. Festival si kladie za cieľ v slovenskom prostredí sledovať, rozvíjať a podporovať aktuálne prepojenia performatívneho a vizuálneho umenia. Kladie dôraz na kriticko-spoločenský potenciál peformance, nestavia však hranice rôznym autorským či kolektívnym vyjadreniam, od najsubjektívnejších po najpolitickejšie. Nultý ročník sa odohrá 17. Septembra 2019 počas trvania jej výstavy v Galérii Médium. Pozvanie na festival medzi inými prijali Kača Olivová, Tomáš Kajánek, Tatiana Takáčová, Barbora Kleinhamplová, Mira Gáberová či Nik Timková.