Artalk.cz

Otvorený list premiérovi Petrovi Pellegrinimu

Otvorený list
premiérovi
Petrovi Pellegrinimu

Peter Pellegrini

Predseda vlády

Úrad vlády

Slovenskej republiky

Námestie Slobody 1

Bratislava

813 70

Slovenská republika

Vážený pán premiér Peter Pellegrini,

oslovujeme Vás v mene platformy Stojíme pri kultúre, zastrešujúcej viac ako 120 kultúrnych inštitúcií, medzi ktorými sa nachádzajú erbové inštitúcie, príspevkové organizácie spadajúce pod Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (MK SR), ako aj regionálne galérie, múzeá, divadlá, nezávislé kultúrne centrá, vysoké školy, akadémie, odborné periodiká a ďalšie subjekty, ktoré pôsobia naprieč celým Slovenskom a vo výraznej miere sa podieľajú na charaktere súčasnej kultúry v štáte (príloha č. 1).

Stotožňujeme sa s obsahom Programového vyhlásenia vlády 2016 – 2020, časť Kultúrna politika, ktorým sa vláda Slovenskej republiky „zaväzuje viesť efektívny dialóg s odbornou kultúrnou verejnosťou a ďalšími relevantnými subjektmi, za účelom realizácie systémových opatrení v oblasti kultúry“.1

Stúpajúci počet signatárov výzvy Stojíme pri kultúre poukazuje na neúnosnú situáciu v spôsobe riadenia MK SR. Prejavuje sa o. i. nedostatočnou implementáciou programového vyhlásenia práve v oblasti efektívnej komunikácie s odbornou verejnosťou, z ktorej majú vzniknúť systémové a prospešné opatrenia na rozvoj rezortu kultúry. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková v tomto zmysle nenapĺňa štatút MK SR v potrebnej miere tak, aby bol „zabezpečený odborný prístup k riešeniu problémov, využívajúc podnety a skúsenosti iných orgánov verejnej moci, územnej samosprávy, záujmovej samosprávy, mimovládnych organizácií a verejnosti. Využíva poznatky vedeckých inštitúcií a výskumných pracovísk, stavovských a profesijných organizácií, zapája ich najmä do prác na riešení otázok koncepčnej a legislatívnej povahy.“ (čl. 5 ods. 9 písm. c) a d); Zásady činnosti a riadenia ministerstva). Ministerka kultúry Ľubica Laššáková rovnako neuvádza dostatočne do praxe zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý v § 38 ods. 3 uvádza: „Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy využívajú poznatky verejných inštitúcií, vedeckých inštitúcií, výskumných pracovísk a stavovských a profesijných organizácií; zapájajú ich najmä do práce na riešení otázok koncepčnej povahy a legislatívnej povahy.“

Kultúrna obec sa chce v otvorenom dialógu podieľať na revitalizovaní stavu kultúry na Slovensku. Máme záujem spolupracovať s verejnými činiteľmi, ktorí sú schopní viesť dialóg na odbornej úrovni, svojou etickou integritou používajú prirodzený rešpekt v spoločnosti a z manažérskeho hľadiska rozumejú procesom, ktoré majú riadiť, a sú schopní usmerňovať rozvoj kultúry a prosperity v štáte smerom k štandardom rozvinutých krajín EÚ. Rezort kultúry modernej demokratickej krajiny nemôže byť v područí osoby, ktorá vo svojich verejných vystúpeniach skresľuje skutočnosť, zahmlieva, zavádza, účelovo manipuluje a svojimi rozhodnutiami polarizuje spoločnosť.

Je nevyhnutné otvorene a dôsledne pomenovať a komunikovať akútne problémy v rezorte kultúry, ktoré môžu na dlhší čas znemožniť rozvoj mnohých oblastí súvisiacich s prezentáciou nielen živej kultúry, ale aj kultúrneho dedičstva. Konanie ministerky kultúry, ktoré vyvoláva otázky o jej kompetentnosti, ovplyvňuje aj budúcnosť zbierok, výskumu či medzinárodných spoluprác. Slovensko tým ohrozuje svoju prezentáciu na kultúrnej mape Európy. Kto preberie zodpovednosť za zmarenie dlhodobej kvalitnej práce mnohých odborníkov a zmeškaný čas, ktorý sa nebude už dať dobehnúť?

Z Vašich mediálnych vyjadrení vnímame, že Vašim záujmom je viesť vládu Slovenskej republiky k štandardom EÚ tak, aby napĺňala záväzok služby verejnosti. Predpokladáme, že pre Vašu mieru zaneprázdnenosti nebolo dosiaľ možné podrobiť konanie ministerky kultúry Ľubice Laššákovej hlbšej analýze a venovať dostatočnú pozornosť argumentom druhej strany, ktoré pomenúvajú problematické otázky vedenia rezortu kultúry.

Vyjadrujeme znepokojenie, že riadenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je v rukách osoby, ktorá vo svojich stanoviskách, žiaľ, používa nepravdivé tvrdenia, opakovane zavádza, skresľuje realitu, ignoruje verejné prísľuby a polarizuje spoločnosť. Takéto konanie by nemalo reprezentovať členku vlády Slovenskej republiky.

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková mnohými svojimi aktivitami dokazuje kultúrnej a umeleckej obci, že nie je „osobou na správnom mieste“2. Nasledujúce fakty a preukázateľné skutočnosti svedčia o odborných a etických zlyhaniach pani ministerky kultúry Ľubice Laššákovej.

Umenie a kultúra ako nástroje scitlivovania a kultivácie spoločenskej etiky a hodnôt majú byť jednou z priorít štátu. Ministerstvo kultúry má viesť osobnosť, ktorá bude kompetentne a bez predpojatosti vykonávať svoju funkciu, citlivo a so záujmom o hlbšie poznanie danej problematiky riadiť rezort kultúry, spolupracovať s poradnými orgánmi v zmysle štatútu MK SR a zodpovedne a konštruktívne komunikovať s predstaviteľmi umeleckých inštitúcií.

Ministerstvo kultúry má stáť pri kultúre.

S úctou,

platforma Stojíme pri kultúre

Koordinátorka:

Nina Vidovencová

stojimeprikulture@gmail.com

+421 911 456 123

www.stojimeprikulture.sk

OBSAH

  • 1. Kauza Kunsthalle Bratislava (KHB)
    • 1.1 Kauza KHB – verejná diskusia na tému Ako ďalej s Kunsthalle? Čo s kreatívnymi centrami?
    • 1.2 Kauza KHB – komunikácia s ministerkou kultúry Ľubicou Laššákovou
    • 1.3 Kauza KHB – prísľub osamostatnenia
      • 1.3.1 Prísľub osamostatnenia KHB – tvrdenie ministerky kultúry
      • 1.3.2 Prísľub osamostatnenia KHB – skutočnosť
    • 1.4 Kauza KHB – rozpočet KHB
      • 1.4.1 Rozpočet KHB – tvrdenie ministerky kultúry
      • 1.4.2 Rozpočet KHB – skutočnosť
    • 1.5 Kauza KHB – Kreatívne centrum vs. KHB
      • 1.5.1 Kreatívne centrum vs. KHB – tvrdenie ministerky kultúry
      • 1.5.2 Kreatívne centrum vs. KHB – skutočnosť
  • 2. Kauza Slovenská národná galéria (SNG)
    • 2.1 Kauza SNG – rozpočet SNG
      • 2.1.1 Rozpočet SNG – tvrdenie ministerky kultúry
      • 2.1.2 Rozpočet SNG – skutočnosť
    • 2.2 Kauza SNG – prioritné projekty SNG
      • 2.2.1 Prioritné projekty SNG – tvrdenie ministerky kultúry
      • 2.2.2 Prioritné projekty SNG – skutočnosť
  • 3. Problematika nedostatočnej spolupráce s odbornou verejnosťou
    • 3.1 Porušenie verejného prísľubu pri menovaní generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla
    • 3.2 Obsadzovanie funkcie generálneho riaditeľa Národného osvetového centra
    • 3.3 Problematika menovania kandidátov do Rady Fondu na podporu umenia
  • 4. Kauza Dotačný program kultúry znevýhodnených skupín
    • 4.1 Nerešpektovanie odporúčaní hodnotiacej komisie
      • 4.1.1 Nerešpektovanie odporúčaní hodnotiacej komisie – tvrdenie MK SR
      • 4.1.2 Nerešpektovanie odporúčaní hodnotiacej komisie – skutočnosť
    • 4.2 Dotácia v Programe 2 vs. štátna pomoc
      • 4.2.1 Dotácia v Programe 2 vs. štátna pomoc – tvrdenie ministerky kultúry
      • 4.2.2 Dotácia v Programe 2 vs. štátna pomoc – skutočnosť
    • 4.3 Zmena podmienok v druhom kole výzvy pre Program 2 na podporu kultúry znevýhodnených skupín
      • 4.3.1 Zmena podmienok v druhom kole výzvy pre Program 2 na podporu kultúry znevýhodnených skupín – tvrdenie MK SR
      • 4.3.2 Zmena podmienok v druhom kole výzvy pre Program 2 na podporu kultúry znevýhodnených skupín – skutočnosť

Tesne pred nástupom pani Ľubice Laššákovej do funkcie ministerky kultúry boli 20. marca 2018 zverejnené jej nepodložené názory a konšpiračné vyjadrenia k téme financovania tretieho sektora, ktoré boli namietané vo Vyhlásení občianskeho sektora a nezávislých kultúrnych centier.3

Pre výkon vedenia ministerstva kultúry, ktoré má viesť a modelovať kultúrnu politiku moderného demokratického štátu, je neakceptovateľná predpojatosť v spoločenských, svetonázorových, ideologických či náboženských otázkach. Vyjadrenia ministerky kultúry Ľubice Laššákovej sa v tomto prípade opierali o neuvážené a nepodložené závery, založené na konšpiračnom pohľade na svet.

Minister kultúry má do spoločnosti prinášať komunikačné impulzy vychádzajúce z faktov a argumentov, nie zo subjektívnych domnienok, či špekulácií namierených proti akémukoľvek segmentu spoločnosti.

1. Kauza Kunsthalle Bratislava (KHB)

Umelecká obec už tri desaťročia požaduje zriadenie samostatnej príspevkovej organizácie Kunsthalle Bratislava – nezbierkotvornej galérie. Ide pritom o storočný model inštitúcie, pôvodom z Nemecka, ktorý sa zapája do medzinárodnej siete galérií zaoberajúcich sa prezentáciou súčasného a živého umenia v medzinárodnom kontexte. Inštitúcia typu Kunsthalle je dôležitá pre začlenenie Slovenska na medzinárodnú mapu umenia. Kunsthalle Bratislava (KHB) vznikla ako organizačná jednotka v štruktúre Národného osvetového centra (NOC) v priestoroch Domu umenia na Námestí SNP č. 12 v Bratislave v roku 2014. Po dvoch rokoch bola delimitovaná pod správu Slovenskej národnej galérie (SNG), pričom prvé aj druhé organizačné riešenie malo byť dočasné. Obe verzie správy KHB sa ukázali ako nekompatibilné s jej poslaním a charakterom, keďže primárne zameranie oboch zriaďovateľských inštitúcií je svojou podstatou diametrálne odlišné od zamerania inštitúcie typu Kunsthalle. KHB by mala ako samostatná príspevková organizácia spadať prirodzene a logicky pod Sekciu umenia MK SR, pričom SNG a NOC spadajú pod Sekciu kultúrneho dedičstva MK SR.

1.1 Kauza KHB – verejná diskusia na tému Ako ďalej s Kunsthalle? Čo s kreatívnymi centrami?


„To, čo ste vy riešili pred troma rokmi, pred dvoma, pred desiatimi, neviem, ani ma to nezaujíma.“
prehlásila ministerka kultúry Ľubica Laššáková na diskusii Ako ďalej s Kunsthalle? Čo s kreatívnymi centrami?4, ktorá sa konala 8. 4. 2019 na pôde Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (VŠVU). V reakcii na pani ministerku odzneli slová Michala Hvoreckého: „O tej právnej subjektivite sa hovorí už desaťročia.“ Ministerka kultúry Ľubica Laššáková odpovedala: „Ja som tu rok.“ Michal Hvorecký reagoval: „Pani ministerka, vy ste zdedili rezort kultúry…, vy nastupujete do funkcie informovaná o činnosti svojho predchodcu a nadväzujete na jeho projekty. To nie je tak, že vy ste prišli na zelenú lúku.“ Štandardne má každé nové vedenie ministerstva 100 dní na oboznámenie sa so stavom a fungovaním prideleného rezortu.

Prístup ministerky kultúry Ľubice Laššákovej je príkladom arogancie a ignorácie kontinuity v kultúre. Z verejných vyjadrení pani ministerky kultúry sa javí, že ani za rok nezískala elementárnu znalosť o inštitúcii, ktorá spadá pod rezort kultúry.

1.2 Kauza KHB – komunikácia s ministerkou kultúry Ľubicou Laššákovou


Ľubica Laššáková (v relácii Téma dňa, TA3, 23. 5. 2019):

Samozrejme, ja vždy hovorím, že základom je komunikácia.“ (…) „Vrátim sa k tomu, že všetko je o komunikácii. Všetko je o komunikácii, pretože vždy medzi rozumnými ľuďmi sa dá nájsť nejaký ten prienik a dá sa proste spolupracovať. Ak chceme spolupracovať, cestu určite nájdeme. (…) To znamená, že ak bude otvorená diskusia, samozrejme, veľmi rada prídem.“5


Organizátori diskusie
Ako ďalej s Kunsthalle? Čo s kreatívnymi centrami? zaslali dňa 12. 4. 2019 a dňa 15. 4. 2019 (listom odovzdaným v podateľni MK SR) ministerke kultúry Ľubici Laššákovej zoznam nezodpovedaných otázok z diskusie so žiadosťou o odpoveď. Dodnes neprišla reakcia na zásadné otázky vzťahujúce sa na existenciu významnej kultúrnej inštitúcie, akou má byť Kunsthalle.


4. 3. 2019
(príloha č. 20) sa o dialóg k otázkam existencie a fungovania usilovala aj samotná KHB s MK SR. Vedenie KHB žiadalo pani ministerku kultúry o stretnutie na tieto 4 kľúčové témy:

1. budúcnosť KHB

2. perspektíva osamostatnenia KHB

3. prioritné projekty KHB

4. plán zriadenia tzv. kreatívneho centra v Dome umenia

Stretnutie na pôde MK SR sa uskutočnilo až po mediálnom tlaku 4. 6. 2019 (až po troch mesiacoch) – navyše bez prítomnosti pani ministerky. Na predmetnom stretnutí bola zo strany MK SR venovaná pozornosť iba jednej zo štyroch kľúčových tém – perspektíve osamostatnenia KHB.

Ak pani ministerka kultúry verejne tvrdila, že „základom je komunikácia“, a že sa rada zúčastní otvorenej diskusie a v skutočnosti sa jej vyhýbala, nemáme inú možnosť, ako konštatovať, že verejne zavádzala.

1.3 Kauza KHB – prísľub osamostatnenia

1.3.1 Prísľub osamostatnenia KHB – tvrdenie ministerky kultúry


Organizátori diskusie
Ako ďalej s Kunsthalle? Čo s kreatívnymi centrami? vytvorili priestor na to, aby sa všetky zainteresované strany stretli po prvýkrát a otvorene diskutovali. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková verejne prisľúbila vznik novej ustanovizne v rezorte kultúry slovami: „Podporím túto samostatnú Kunsthalle. Pokiaľ ide o zákon, zákon hovorí, že samostatná organizácia môže vzniknúť od 1. januára. Od 1. januára nemám problém.“

1.3.2 Prísľub osamostatnenia KHB – skutočnosť


Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
§ 21 uvádza: Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť a) zákonom; b) rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok.“ Hoci zákon nedefinuje presný dátum, ku ktorému by mala vzniknúť nová príspevková organizácia, je zrejmé, že ak má naozaj vzniknúť k 1. januáru 2020, vôľa k jej vzniku by sa mala prejaviť už v súčasnosti pri príprave návrhu rozpočtovej kapitoly, ktorej správcom je ministerstvo kultúry. Svoj prísľub podpory a osamostatnenia ministerka kultúry Ľubica Laššáková naopak vyprázdnila rozhodnutím o pridelenej výške dotácií na prioritné projekty KHB.


Na porovnanie, v januári minulého roku 2018 bolo
„KHB pridelené 95.000 eur zo žiadaných 170.000 eur.“6, z tejto sumy bolo v roku 2018 realizovaných 10 výstav, 42 sprievodných podujatí k výstavám a 128 vzdelávacích programov, na ktorých participovalo spolu 59 domácich a 19 zahraničných autorov.7 „Ministerstvo kultúry rozhodlo o radikálnom znížení podpory na 15.000 eur bez udania dôvodu a informovalo o tom v máji, dňa 13. 5. 2019.“8 – reagovala na rozhodnutie ministerky kultúry poverená riaditeľka KHB Nina Vrbanová. Z pridelenej sumy vo výške 15.000 eur na prioritné projekty nie je pre KHB možné vykonávať výstavnú a edukačnú činnosť počas celého roka.


Ministerka kultúry Ľubica Laššáková v apríli na diskusii verejne prisľúbila osamostatnenie KHB s navýšením rozpočtu o 250.000,- eur– 300.000,- eur. Verejný prísľub sa však stal prázdnym gestom v momente, keď sa rozhodla KHB znížiť rozpočet na čistú umeleckú činnosť (rozumej prioritné projekty) do takej miery, ktorá je pre KHB prakticky likvidačná.


Ku vzniknutej situácií sa vyjadrila generálna riaditeľka SNG (súčasný zriaďovateľ KHB) Alexandra Kusá v rozhovore pre SME. Na otázku:
„Kunsthalle je na tom ešte horšie, tí teda dostali len 15.000,- eur namiesto 180.000,- eur – oni môžu rovno zavrieť?“, odpovedala: „Ak nechcú byť v manku, tak mali zavrieť pred dvoma mesiacmi.“9


Vzhľadom ku skutočnosti, že sa KHB dozvedela o výške pridelených dotácií na rok 2019 až 13. 5. 2019 (zvyčajne sa dotácie prideľujú v januári daného roku), s veľkou pravdepodobnosťou bude nútená prerušiť vopred plánované projekty, ktoré sa mali realizovať v spolupráci aj so zahraničnými autormi a inštitúciami, čím hrozí poškodenie dobrého mena inštitúcie a krajiny v zahraničí.

Poverená riaditeľka KHB Nina Vrbanová dopĺňa: „Deň pred ohláseným verejným protestom za odvolanie / odstúpenie pani Laššákovej dalo MK SR rovnako ústny prísľub, že potrebné prostriedky na činnosť KHB dofinancuje formou refundácie nájomných nákladov (70.000,- eur) a zvýšením príspevku na prioritné projekty z 15.000,- na 30.000,- eur.“

Ministerka nekoná proaktívne, v súlade s vlastnými prísľubmi. Je ochotná konať až po verejnom a mediálnom tlaku, čím sa preukazuje, že nevníma plnenie svojich verejných prísľubov ako záväzok. Prísľuby podpory a osamostatnenia KHB sú v ostrom kontraste s rozhodnutím ministerky kultúry Ľubice Laššákovej o pridelenej výške dotácií na prioritné projekty KHB. Táto situácia nielenže bráni vzniku samostatnej KHB, ale ešte aj znemožňuje a paralyzuje doterajší rozsah jej činnosti. Ministerka kultúry týmto zavádzaním znevažuje odbornú verejnosť a vedenie KHB. Ignoráciou svojich verejných prísľubov marí činnosť umeleckých inštitúcií.

1.4 Kauza KHB – rozpočet KHB

1.4.1 Rozpočet KHB – tvrdenie ministerky kultúry

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková v relácii Téma dňa, TA3 (23. 5. 2019) vyhlásila o rozpočte KHB: „Kunsthalle momentálne patrí pod Slovenskú národnú galériu, tá ju zastrešuje a z rozpočtu Slovenskej národnej galérie sa vyčleňuje okolo 160.000,- eur na čistú umeleckú tvorbu Kunsthalle.“10

1.4.2 Rozpočet KHB – skutočnosť

Vyjadrenie ministerky kultúry je zmätočné. Suma 160.000,- eur nefiguruje v prostriedkoch určených na čistú umeleckú tvorbu KHB.

Poverená riaditeľka KHB Nina Vrbanová v otvorenej reakcii na vystúpenie ministerky kultúry Ľubice Laššákovej v TA3 uvádza fakty o hospodárení KHB s ročným rozpočtom (uvedené sumy sú v eurách):

Celkový ročný rozpočet KHB zodpovedá sume 314.000. Z toho 123.000 tvoria mzdy a platy, 44.000 sú odvody do poisťovní a zvyšných 147.000 sú prostriedky určené na tovary a služby. V týchto 147.000 sú zahrnuté výdavky na nájom uhrádzaný Národnému osvetovému centru (70.000), na upratovacie služby (11.000), na strážnu službu (11.000), na telekomunikačné služby (5.000), na reklamné služby (1.000), na poštovné (4.000), na výstavný materiál a tvorivé dielne (5.000) a na zmluvy o dielo a iné zmluvy spojené so službami (36.000). Čiže reálny zostatok na ,

istú umeleckú tvorbu Kunsthalle‘, o ktorom hovorí pani Laššáková, je v skutočnosti iba 4.000.“11

Ministerka kultúry neinformovala verejnosť pravdivo o výške rozpočtu KHB na tzv. čistú umeleckú tvorbu, čo poukazuje najmä na nedostatočný prehľad o inštitúciách, ktoré vo svojom rezorte spravuje. Informáciou o 160.000 eurách na verejnosti vytvárala mylný dojem o výške príspevku na čistú umeleckú tvorbu KHB, ktorá v ročnom rozpočte v skutočnosti tvorí 4.000 eur.

1.5 Kauza KHB – Kreatívne centrum vs. KHB

1.5.1 Kreatívne centrum vs. KHB – tvrdenie ministerky kultúry

Plánované zriadenie kreatívneho centra z dlhodobo pripravovaného európskeho fondu IROP PO3 v Dome umenia na Nám. SNP č. 12, v Bratislave v ktorom sídli KHB, od začiatku sprevádzajú viaceré nejasnosti.

V relácii Téma dňa na TA3 (23. 5. 2019) ministerka kultúry Ľubica Laššáková uviedla:Nezmenší sa plocha, Kunsthalle nebude obmedzená týmto projektom. Momentálne má k dispozícii výstavný priestor okolo tisíc štvorcových metrov. Tento výstavný priestor sa v žiadnom prípade ani nejde likvidovať, ani sa nejde zmenšovať, akurát sa možno v istých mesiacoch alebo v istých častiach roka o ten výtvarný priestor podelí možno s niekým iným, to je celá filozofia.“ (…) „Vrátim sa k tomu, že všetko je o komunikácii. Všetko je o komunikácii, pretože vždy medzi rozumnými ľuďmi sa dá nájsť nejaký ten prienik a dá sa proste spolupracovať.“12

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková dňa 8. 4. 2019 na verejnej diskusii na pôde VŠVU vyhlásila: Kunsthalle nezanikne, kreatívne centrum nevznikne na úkor Kunsthalle. Toto je najdôležitejšia informácia, ktorú tu treba povedať.“ (…) „Podporím túto samostatnú Kunsthalle. (…) Od 1. januára nemám problém.“

1.5.2 Kreatívne centrum vs. KHB – skutočnosť


KHB je existenčne závislá od svojich výstavných priestorov. Dramaturgia výstav, často s medzinárodnou účasťou, je vytváraná v dlhodobom predstihu.
Vyjadrenia typu „možno v istých mesiacoch“, resp. „podelí sa možno s niekým iným“ poukazujú na nekoncepčnosť pripravovaných krokov ministerky kultúry, ktoré sú v priamom rozpore s jej proklamovanou samostatnosťou KHB od roku 2020.

Na nejasné vyjadrenia s obavami reagovala aj KHB: „O takomto zámere – zdieľania výstavného priestoru, ktorý je v užívaní KHB, sme k dnešnému dňu neboli ústne ani písomne vyrozumení. KHB dohaduje a zazmluvňuje výstavné projekty minimálne v 1-ročnom predstihu. V záujme kontinuity programu, ako aj dobrého mena zriaďovateľa, by tento zámer mal byť v dostatočnom predstihu otvorene a korektne prediskutovaný.“13


Pani ministerka Ľubica Laššáková na jednej strane tvrdí, že komunikáciu pokladá za základ pre spoluprácu medzi ministerstvom a kultúrnymi inštitúciami, na strane druhej rozhoduje bez akejkoľvek diskusie s vedením KHB, SNG a odbornou kultúrnou obcou, na ktorú sa jej rozhodnutia vzťahujú. Tým tiež zasahuje do dlhodobého plánovania dramaturgie odbornej činnosti umeleckej inštitúcie akou je KHB, čo vnímame ako uplatňovanie mocenského prístupu v demokratickej spoločnosti a prejav ignorácie programového vyhlásenia vlády 2016 – 2020 (Kultúrna politika), zákona č. 575/2001 Z. z. (§ 38 ods. 3) a zásad činnosti a riadenia ministerstva (čl. 5 ods. 9 písm. c) a d) štatútu MK SR).

2. Kauza Slovenská národná galéria (SNG)

Slovenská národná galéria (SNG) je priamo riadenou organizáciou MK SR, ktorá bola zriadená zákonom Slovenskej národnej rady č. 24 z 29. júla 1948. Na európske pomery vznikla pomerne neskoro, avšak napriek tomu jej zbierkový fond predstavuje dnes 78 912 zbierkových predmetov, ktoré spoluvytvárajú naše národné kultúrne dedičstvo. Erbová inštitúcia ako SNG mimo množstva výstavných a edukačných aktivít zastáva aj nezastupiteľnú úlohu v oblasti ochrany a starostlivosti o pamiatky hnuteľného, ale aj nehnuteľného kultúrneho dedičstva. V súčasnosti Slovenská národná galéria spravuje pôvodný objekt barokových Vodných kasární s modernou prístavbou v Bratislave (tzv. premostenie – uzatvorené pre havarijný stav od roku 2001, od roku 2016 v rekonštrukcii), Esterházyho palác v Bratislave a vysunuté pracoviská Kunsthalle Bratislava, Zámok Zvolen, Kaštieľ Strážky v Spišskej Belej, Galériu Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Galériu insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku.

SNG je vrcholnou zbierkotvornou, vedecko-výskumnou, metodickou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou. Dokumentuje a vedecky skúma najmä vývin vizuálneho umenia v Slovenskej republike vo všetkých výtvarných disciplínach a v zmysle svojej zriaďovacej listiny poskytuje aj koordinačné, odborné, vzdelávacie, metodické a informačné poradenstvo pre sústavu galérií v Slovenskej republike. Rada Galérií Slovenska v liste dňa 30. 5. 2019 (príloha č. 3) definovala SNG ako dôležitý metodický orgán, ktorý metodicky a odborne usmerňuje regionálne galérie v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, miest a obcí a ďalších subjektov.

2.1 Kauza SNG – rozpočet SNG

2.1.1 Rozpočet SNG – tvrdenie ministerky kultúry

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková sa v TA3 (23. 5. 2019) vyjadrila k rozpočtu SNG: „Vlani dostala Slovenská národná galéria v rámci rozpočtu 4.310.000,- eur, pričom rozpočet sa navyšoval o 60.000,- eur na dofinancovanie alokovaných pracovísk, tohtoročný rozpočet je podstatne vyšší, štyri a pol milióna eur, už teraz vieme, že je zvýšený o 200.000,-. Toto je rozpočet, s ktorým sa pracuje.“14

2.1.2 Rozpočet SNG – skutočnosť

Ministerka kultúry skresľovala skutočnosť, keď tvrdila, že rozpočet SNG „je podstatne vyšší“15, nakoľko opomenula korektné vysvetlenie navýšenia rozpočtu SNG o 200.000,- eur, ktoré, ako je uvedené vo vyjadrení SNG z 24. 5. 2019 však „iba saturuje sociálny balíček vlády na zvýšenie tarifných platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme – inými slovami všetky verejné inštitúcie dostali financie na zákonné navýšenie miezd.“16

Vyjadrenie SNG ďalej rozoberá štruktúru rozpočtu:

Príspevok zo štátneho rozpočtu pre SNG bol na rok 2019 schválený v kontrakte, uzavretom medzi MK SR a SNG v decembri 2018 v sume 4 137 383 eur.“17

Táto suma sa nachádza v kontrakte č. MK-5492/2018-421/15253, ktorý 17. 12. 2018 podpísala ministerka kultúry. 18

V roku 2019 bol príspevok navýšený o 209 585 eur, ktoré sú alokované výhradne na zvýšenie platov vrátane odvodov zamestnancov v súlade s uznesením vlády č. 571/2018 a kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Navýšenie teda iba saturuje sociálny balíček vlády na zvýšenie tarifných platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme – inými slovami všetky verejné inštitúcie dostali financie na zákonné navýšenie miezd.“19

SNG ďalej vo svojom oficiálnom stanovisku uvádza aj podrobné využitie prideleného rozpočtu:

  • Po uvedenom navýšení teda príspevok na rok 2019 predstavuje 4 346 968 eur
  • SNG zamestnáva 200 zamestnancov – v roku 2019 na mzdy a odvody potrebuje 2 838 716 eur
  • Na udržateľnosť projektu Digitálna galéria je SNG zaviazaná vynaložiť 553 154 eur
  • Na zabezpečenie správy 7 objektov, ktoré SNG prevádzkuje na celom území SR a temer všetky sú kultúrnymi pamiatkami (Hurbanove kasárne, Esterházyho palác, Kunsthalle, Zvolenský zámok, Kaštieľ Strážky, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Schaubmarov mlyn v Pezinku) ostáva 955 098 eur.20

Pri takto nastavenom rozpočte nie je ekonomicky možné z bežného transferu saturovať výstavné projekty ani kultúrne programy.

Vo vzťahu k rozpočtu SNG manipuluje ministerka kultúry sumou navýšenia, ktoré bolo zapríčinené zákonným navýšením miezd.

2.2 Kauza SNG – prioritné projekty SNG

2.2.1 Prioritné projekty SNG – tvrdenie ministerky kultúry

V relácii Téma dňa na TA3 (23. 5. 2019) sa ministerka kultúry vyjadrila k prideleným dotáciám na prioritné projekty SNG určeným na odbornú činnosť (výstavy, programy, výskumná a publikačná činnosť, edukačná činnosť a pod.): „Takže opäť čísla, na prioritné projekty v roku 2017 žiadali 310.000 eur, 310.000 eur dostali. V roku 2018 žiadali 310.000 eur, 310.000 eur dostali. V tomto roku sa objavila v kapitole požiadaviek Slovenskej národnej galérie na prioritné projekty suma 530.000 eur, ale tak isto bez zdôvodnenia. Je ale treba povedať, že už momentálne vedia (SNG), že 165.000 eur na prioritné projekty dostali, hoci ešte nie je ani koniec roka a do konca roka teda by sme im mali dať viac ako 300.000 eur. Vrátim sa k sume navýšenej 500.000 eur, ktorú žiadajú na prioritné projekty, ale my tak isto potrebujeme vedieť, prichádzajú s unikátnou svetovou výstavou, prichádzajú s veľkolepým dielom, a preto chcú (SNG) o 200.000 eur na prioritné projekty viac.“21

2.2.2 Prioritné projekty SNG – skutočnosť

Uvedené vyjadrenia ministerky kultúry sú príkladom zmätočnej komunikácie a evokujú neznalosť problematiky. Pani ministerka uvádza sumu vo výške 310.000 eur, ktorá sa má vzťahovať na žiadané zdroje na prioritné projekty zo strany SNG, pričom tvrdí, že uvedenú sumu SNG aj obdržala. Z vyjadrenia SNG vyplýva, že ministerkou opakovane zmieňovaná suma 310.000 eur nevychádza z reálnych údajov (viď. tabuľka nižšie). Rovnako, ani výška sumy 530.000 eur nemá oporu v žiadaných prostriedkoch na prioritné projekty zo strany SNG (viď. tabuľka nižšie).

Rovnako je nepravdivé aj tvrdenie ministerky, že žiadosť o financovanie prioritných projektov nebola zdôvodnená. SNG vo svojom stanovisku uvádza, že prioritné projekty boli predložené v novembri 2018, každá žiadosť – tak ako je obvyklé – obsahovala cieľ projektu, jeho charakteristiku a požadovanú výšku financovania. Všetky prioritné projekty boli prerokované s vecnou sekciou, v prípade SNG so Sekciou kultúrneho dedičstva. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že bez podania žiadosti a jej riadneho zdôvodnenia nie je možné uchádzať sa o príspevok MK SR na prioritné projekty.

rok pre KHB pre SNG na akvizície spolu (bez KHB) spolu
2018 žiadané 170.000 226.000 110.000 336.000 506.000
2018 poskytnuté 95.000 175.000 90.000 265.000 360.000
2019 žiadané 180.000 367.000 110.000 477.000 657.000
2019 poskytnuté 15.000 114.000 36.000 150.000 165.000

22

Porovnanie rokov 2018 a 2019 poukazuje na zásadné škrty v pomere žiadaných a pridelených zdrojov pre krytie prioritných projektov SNG.


V sekcii Kultúrna politika, Programového vyhlásenia vlády 2016 – 2020 je uvedené:

Vláda si uvedomuje význam národných kultúrnych inštitúcií. Preto bude naďalej podporovať ich činnosť v záujme rozvoja ich nezastupiteľnej úlohy v systéme kultúrneho i spoločenského života.“23 V kontraste voči záväzku vlády Slovenskej republiky sa ministerka kultúry rozhodla prideliť iba tretinové finančné krytie zo žiadaných prioritných projektov pre Slovenskú národnú galériu. Generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá popisuje výšku pridelených prioritných projektov na rok 2019 doslovne: „Toto rozhodnutie je pre nás demotivujúce a likvidačné.“24

V roku 2019 žiadala SNG na prioritné projekty 367.000 eur, ministerka kultúry Ľubica Laššáková sa rozhodla krátiť žiadosť SNG viac ako o dve tretiny, na 114.000 eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa SNG rovnako ako KHB dozvedela o výške pridelených dotácií na rok 2019 až 13. 5. 2019 (zvyčajne sa dotácie prideľujú v januári daného roku), s veľkou pravdepodobnosťou bude nútená prerušiť vopred plánované projekty, ktoré sa mali realizovať v spolupráci aj so zahraničnými autormi a inštitúciami, čím hrozí poškodenie dobrého mena inštitúcie a krajiny v zahraničí.


Dôsledky spôsobené rozhodnutím MK SR voči SNG popisuje šéfkurátorka zbierok súčasného umenia SNG Lucia Gregorová Stach:
„Tento postup ministerstva tak ovplyvní nielen súčasný stav SNG a jej pôsobenie na domácej scéne, ale aj budúcnosť zbierok, výskumu, medzinárodných spoluprác. Dá sa povedať, že si tým Slovensko ako štát samo vymazáva významnú časť svojho kultúrneho dedičstva z kultúrnej mapy Európy.“

Šéfkurátor zbierok starého umenia SNG Dušan Buran: „Keby si ministerka čo len zbežne prečítala zriaďovacie listiny inštitúcií v pôsobnosti jej ministerstva, nemohla by napríklad nevedieť, že hlavným poslaním SNG je získavať umelecké diela, odborne sa o ne starať a sprístupňovať ich verejnosti – formou výstav a publikácií, vzdelávacích programov a digitálnych platforiem.“25

Ministerka kultúry svojimi rozhodnutiami negatívne ovplyvňuje budúcnosť zbierok, výskumu a ohrozuje medzinárodné renomé SNG, ktorá je vrcholnou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou v rámci výtvarného umenia. Namiesto toho, aby ministerka kultúry vecne vysvetlila, prečo došlo k výrazným škrtom pri financovaní prioritných projektov oproti predchádzajúcim rokom, zavádza verejnosť nezmyselnými sumami, ktoré nie sú založené na verejne dostupných faktoch. Súčasne zavádza verejnosť vo veci zdôvodnenia žiadosti o prioritné projekty, ktoré SNG štandardne vypracovala v súčinnosti so Sekciou kultúrneho dedičstva MK SR.

3. Problematika nedostatočnej spolupráce s odbornou verejnosťou

Konanie ministerky kultúry sa vyznačuje nedostatočnou spoluprácou s nezávislými poradnými orgánmi, na ktorú odkazuje Programové vyhlásenie vlády 2016 2020, časť Kultúrna politika26. V ňom sa vláda Slovenskej republiky zaväzuje viesť efektívny dialóg s odbornou kultúrnou verejnosťou a ďalšími relevantnými subjektmi, za účelom realizácie systémových opatrení v oblasti kultúry. Ministerka neprejavuje dostatočný záujem o efektívny dialóg s odbornou verejnosťou, z ktorej majú vzniknúť systémové a prospešné opatrenia na rozvoj rezortu kultúry. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková v tomto zmysle ignoruje štatút MK SR, ktorý vyžaduje, aby bol zabezpečený odborný prístup k riešeniu problémov, využívajúc podnety a skúsenosti iných orgánov verejnej moci, územnej samosprávy, záujmovej samosprávy, mimovládnych organizácií a verejnosti.“ Ministerstvo má uplatňovať vo svojej činnosti organizačné princípy štátnej správy a také metódy a formy práce, ktoré smerujú k jej racionalizácii a zvyšovaniu účinnosti tým, že „využíva poznatky vedeckých inštitúcií a výskumných pracovísk, stavovských a profesijných organizácií, zapája ich najmä do prác na riešení otázok koncepčnej a legislatívnej povahy“ (čl. 5 ods. 9 písm. c) a d); Zásady činnosti a riadenia ministerstva). Ministerka kultúry rovnako neuvádza dostatočne do praxe zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý v § 38 ods. 3 uvádza:Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy využívajú poznatky verejných inštitúcií, vedeckých inštitúcií, výskumných pracovísk a stavovských a profesijných organizácií; zapájajú ich najmä do práce na riešení otázok koncepčnej povahy a legislatívnej povahy.“

3.1 Porušenie verejného prísľubu pri menovaní generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla

V prípade zmeny vedenia Slovenského národného divadla (SND) ministerka kultúry Ľubica Laššáková 24. 8. 2018 verejne deklarovala: „Do pol roka urobíme výberové konanie na nového riaditeľa. Výberom budú poverení odborníci. Vladimír Antala má na starosti konsolidovať najmä finančnú situáciu,“27 Napriek svojmu prísľubu, v januári 2019, do pozície generálneho riaditeľa SND menovala bez výberového konania ekonomického riaditeľa Vladimíra Antalu.

V súvislosti s odvolaním generálneho riaditeľa Mariána Chudovského ministerka kultúry uviedla: „Je to erbová slovenská kultúrna inštitúcia (SND), takže je záujmom nás všetkých, aby táto inštitúcia naozaj takou aj zostala. Ja nezasahujem do programu, na to sú odborníci, ale nesmiem ani dopustiť, aby sa táto inštitúcia pomaly ekonomicky prepadávala. Každý zriaďovateľ, ktorého inštitúcia preukáže dva roky po  sebe stratu, je zo zákona povinný túto inštitúciu zatvoriť. Viete si predstaviť, že by sme v roku, kedy divadlo oslavuje storočnicu, vyhlásili, že divadlo zatvárame? Ja si to neviem predstaviť, takže toto boli hlavné dôvody prečo som sa rozhodla tak, ako som sa rozhodla.“28

To, že ministerstvo kultúry by muselo Slovenské národné divadlo „zatvoriť“, pokiaľ inštitúcia preukáže „dva roky po sebe stratu“, je jedným z hlavných dôvodov a argumentom, ktorým sa ministerka kultúry snažila prijateľne odôvodniť svoje rozhodnutia. Prezentovaný právny dôvod je však minimálne pochybný. Ministerka kultúry zrejme odkazovala na vtedy platné znenie ustanovenia § 21 ods. 12 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého: „Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť k 31. decembru roka, v ktorom zistí, že tržby príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady v súlade s odsekom 2 počas najmenej dvoch po sebe bezprostredne nasledujúcich rokoch.“29

Z uvedeného ustanovenia však nevyplýva, že zriaďovateľ musí zrušiť príspevkovú organizáciu, ktorá je dva roky po sebe v strate, ale naopak – príspevkovú organizáciu, ktorá pokryje viac ako 50 % svojich výrobných nákladov svojími tržbami.30

Mediálny servis MK SR: „Novým generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla (SND) bude Vladimír Antala. Funkcie sa na najbližších päť rokov ujme v piatok (25. 1. 2019). Rozhodla o tom ministerka kultúry Ľubica Laššáková, ktorá Antalu vybrala priamou voľbou spomedzi viacerých kandidátov, o ktorých sa reálne uvažovalo.“31

K „povýšeniu“ ekonomického riaditeľa na generálneho riaditeľa, sa ministerka kultúry vyjadrila nasledovne: „Na ministerstve máme celkom slušnú zbierku mailov, v ktorých pán súčasný riaditeľ Antala upozorňoval náš ekonomický odbor, že v divadle je finančný problém. Možno sa tieto maily k môjmu predchodcovi ani nedostali, v každom prípade sa neriešili“.32

Ekonomický riaditeľ Vladimír Antala bol pritom súčasťou vedenia, ktoré nieslo zodpovednosť za dva roky zlého hospodárenia SND, čo napokon viedlo k odvolaniu generálneho riaditeľa Mariána Chudovského. Podľa tvrdenia ministerky kultúry hrozilo SND zatvorenie z dôvodu záporného hospodárskeho výsledku, ktorý dosiahol výšku viac ako jeden milión eur.33

Ministerka kultúry najprv verejne deklarovala obsadenie funkcie generálneho riaditeľa výberovým konaním, pričom verejnosť zavádzala aj v otázke hrozby „zatvorenia“ SND . Napokon do najvyššej riadiacej pozície SND priamo menovala ekonomického riaditeľa, ktorý bol z titulu svojej funkcie spoluzodpovedný za skutočnosť, že sa erbová národná kultúrna inštitúcia dostala v hospodárení do historicky najvyššej straty.


3.2 Obsadzovanie funkcie generálneho riaditeľa Národného osvetového centra

Aj v prípade Národného osvetového centra (NOC) sa ministerka kultúry rozhodla obsadiť post generálneho riaditeľa NOC bez konkurzu: „Ministerstvo kultúry SR s účinnosťou od 4. júla 2018 vymenovalo nového generálneho riaditeľa Národného osvetového centra, je ním JUDr. Ing. Michal Bartók.“34 Následne sa začiatkom januára 2019 konalo výberové konanie na generálneho riaditeľa NOC.35

V máji 2019 ministerstvo kultúry zverejnilo ďalšie výberové konanie na pozíciu generálneho riaditeľa NOC s termínom 7. júna 2019.

Z uvedeného možno vyvodiť, že ak by JUDr. Ing. Michal Bartók vo výberovom konaní v januári 2019 uspel, ministerstvo kultúry by nemalo dôvod vyhlasovať ďalšie výberové konanie na jún 2019. Bez výberového konania je možné štatutára menovať najviac na 6 mesiacov: „Voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom vykonaní výberového konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na šesť mesiacov.
(§ 5 ods. 9 zákona č. 552/2003 Z. z.).

Podľa výročnej správy Národného osvetového centra za rok 201836 je Michal Bartók generálnym riaditeľom NOC od 4. júla 2018. Od vymenovania Michala Bartóka za generálneho riaditeľa NOC ministerkou kultúry uplynulo takmer 12 mesiacov. Je zvláštne, že ministerstvo kultúry je ochotné tolerovať v NOC provizórny stav, ktorý odporuje duchu zákona a dokonca zjemňovať podmienky výberového konania.

Národné osvetové centrum je podľa zákona č. 189/2015 Z. z. (§ 5 ods. 3) odborným a metodickým pracoviskom pre kultúrno-osvetovú činnosť, koordinačným a výkonným pracoviskom pre teoretickú, analytickú, informačnú, dokumentačnú a konzultačnú činnosť v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti, koordinačným a výkonným pracoviskom pre výskum a štátne štatistické zisťovanie v oblasti kultúry, odborným pracoviskom, ktoré vedie národný register kultúrneho dedičstva ako centrálnu evidenciu údajov a informácií o kultúrnom dedičstve a pracoviskom pre ďalšie vzdelávanie zamestnancov v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti.“

V podmienkach pre uchádzačov na výkon funkcie generálneho riaditeľa NOC sa oproti konkurzu z roku 2017 zmenili dve zásadné kritériá: „riadiaca prax v oblasti kultúry najmenej 5 rokov37 bola zmenená na „riadiaca prax najmenej 5 rokov38 a požiadavka prax v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti najmenej 5 rokov 39 bola úplne vypustená. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že podľa zákona č.552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme (§ 5 ods. 2) Výberovým konaním na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca (…) sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca.“

JUDr. Ing. Michal Bartók pred menovaním do funkcie generálneho riaditeľa NOC pôsobil aj vo funkcii riaditeľa Štátneho inštitútu odborného vzdelávania (ŠIOV), ktoré spadá pod Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR) a ktoré bolo poverené europrojektom duálneho vzdelávania. Michal Bartók skončil ako riaditeľ ŠIOV v roku 2018. K tejto skutočnosti MŠVVaŠ SR uviedlo: „Pán Michal Bartók bude naďalej pôsobiť v Štátnom inštitúte odborného vzdelávania vo funkcii námestníka pre celoživotné vzdelávanie, kde sa bude venovať ďalšiemu rozvoju agendy presunutej z Národného ústavu celoživotného vzdelávania“40. Zamestnávatelia zapojení do projektu duálneho vzdelávania žiadali zmenu vo vedení ŠIOV už v roku 2017 pre problémy v implementácii projektu.41

Dňa 20. júla 2016 uzavrel M. Bartók ako riaditeľ ŠIOV zmluvu v hodnote bezmála 850.000,- eur so súkromnou vzdelávacou a poradenskou firmou – Transfer Slovensko spol. s r. o., s predmetom plnenia označeným ako Školenie, stáže pre majstrov odbornej výchovy a učiteľov odborných predmetov“.42 S rovnakou spoločnosťou podpísal aj zmluvu na „vypracovanie metodiky v rámci realizácie projektu Odborné vzdelávanie a príprava pre trh práce“ v hodnote 17.040 eur.43

So spoločnosťou Transfer Slovensko spol. s r. o. podpisuje opäť Michal Bartók, už ako generálny riaditeľ NOC, zmluvu v sume 17.400,- eur na „Vypracovanie podrobného opisu projektu pre Projekt Kreatívne centrum Bratislava v priestoroch Národného osvetového centra, Námestie SNP 12, Bratislava v rámci Operačného programu IROP prioritnej osi 3, špecifického cieľa 3.1 – Kultúrny priemysel“.44

Udržiavanie provizórneho stavu v NOC, tak ako ho v zmysle vyššie uvedeného vytvorila ministerka kultúry, je zneužívaním zákonnej možnosti, ktorej zmyslom je preklenúť krízovú situáciu pri neexistencii štatutára. V spojení s menom Michala Bartóka je zarážajúce, že sa v súvislosti s jeho pôsobením na vedúcich funkciách v rôznych rezortoch objavuje tá istá spoločnosť. V centrálnom registri zmlúv sa Transfer Slovensko spol. s r. o. objavuje za posledných 5 rokov v spojení s ŠIOV a NOC práve v období, keď tieto inštitúcie riadil M. Bartók. Ak M. Bartók nebol úspešným pri implementácii jedného europrojektu (MŠVVaŠ SR), prečo je ministerkou kultúry preferovaným na prípravu podkladov pre ďalšie dva europrojekty (MK SR)?


3.3. Problematika menovania kandidátov do Rady Fondu na podporu umenia

Fond na podporu umenia (FPU) vznikol v roku 2014 „ako verejnoprávna inštitúcia na podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu“ na základe zákona č. 284/2014 Z. z. Jedným z troch orgánov fondu je rada, ktorá riadi jeho činnosť a koná v jeho mene. Rada FPU slúži ako medzičlánok vo vzťahu vlády a umeleckej obce, ktorý má zodpovedne a transparentne distribuovať verejné zdroje a zároveň disponovať kvalifikovanými znalosťami z oblasti umeleckého sektora a jeho administrácie. Aj z tohto dôvodu je vo zvýšenej miere upriamená pozornosť na voľbu členov rady. V tejto súvislosti je dôležité, aby sa voľba kandidátov realizovala transparentne a bola adekvátne odborne odôvodnená.

Ministerstvo kultúry na svojej webovej stránke informovalo o vymenovaní nových členov rady FPU: „Ministerka kultúry Ľubica Laššáková na základe nedávnej výzvy Ministerstva kultúry SR pre profesijné združenia aktívne činné v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu za členov Rady Fondu na podporu umenia vymenovala z predložených návrhov členov Annu Miklovičovú za oblasť hudobnej tvorby, prof. Irinu Čiernikovovú za oblasť divadla so zameraním na tanečné umenie a akad. maliara Igora Piačku za oblasť výtvarného umenia.45

V súvislosti s vyššie uvedeným sa javí informovanie MK SR ako neúplné a nedostačujúce. Chýba komplexnejšie informovanie odbornej verejnosti o dôvodoch výberu kandidátov. Táto skutočnosť je namietaná aj vo vyhlásení siete pre nezávislú kultúru – Anténa (príloha č. 5)46: Nakoľko ubehli 4 roky od prvého zasadnutia Rady FPU, prebiehal výber 3 členov rady FPU. Pani ministerka obdržala nominácie do dňa 29. 3. 2019. Z nominácii pani ministerka nominovala následne 3. 4. 2019 troch členov rady z oblastí výtvarného umenia, hudby a divadlo – tanec. Nie je však známe, aké odborné predpoklady boli zvažované pre výber členov do týchto funkcií, aké boli nominácie neúspešných žiadateľov a akými organizáciami boli nominované.

Spôsob menovania členov rady FPU je príkladom nedostatočnej transparentnosti. Ak je transparentnosť nevyhnutnou súčasťou pri menovaní do funkcií v štátnych príspevkových organizáciách, o to viac sa transparentnosť očakáva od ministra/ministerky kultúry pri menovaní do funkcií v inštitúciách verejnoprávnych.

4. Kauza Dotačný program kultúry znevýhodnených skupín

Obdobne nedostatočný prístup k spolupráci s odbornými komisiami, až ich absencia (podobne ako pri SND, NOC a FPU), sa neskôr objavil aj pri rozhodnutiach ohľadom pridelenia dotácií v programe kultúry znevýhodnených skupín.


„Dotačný program MK pre oblasť kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva existuje od roku 2004 a v SR je jediným finančným nástrojom, ktorý slúži na podporu a rozvoj kultúrnych potrieb osôb so zdravotným postihnutím a inak znevýhodnených skupín obyvateľstva vrátane projektov zameraných na predchádzanie diskriminácii LGBTI osôb.“47

V roku 2019 sa o dotácie v prvom kole výzvy Programu 2 pre kultúru znevýhodnených skupín uchádzalo 8 projektov organizácií, ktoré sa zaoberajú problematikou LGBTI. Dotáciu nezískal žiaden z nich, čo žiadateľov prekvapilo, keďže „Roky neboli s našimi projektami väčšie problémy a napr. Filmový festival inakosti bol podporovaný z tejto dotačnej schémy každoročne od roku 2008, preto sa nám zdali zverejnené výsledky a ich odôvodnenie zvláštne,“48 hovorí výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko.


4.1 Nerešpektovanie odporúčaní hodnotiacej komisie

4.1.1 Nerešpektovanie odporúčaní hodnotiacej komisie – tvrdenie MK SR

Ministerstvo kultúry na svojom webe a v listoch pre žiadateľov s oficiálnym rozhodnutím neudeliť dotáciu pre všetkých 8 žiadostí LGBTI organizácií ako dôvod uviedlo: „Na základe výsledku posúdenia Vašej žiadosti o dotáciu odbornou komisiou, zriadenou Ministerstvom kultúry SR podľa osobitného zákona, ktorá pri svojom posudzovaní vychádzala z kritérií uvedených vo výzve na predkladanie žiadostí s dôrazom na kvalitu jednotlivých projektov a disponibilný objem finančných prostriedkov, Ministerstvo kultúry SR rozhodlo, že Vašu žiadosť neschvaľuje a Vami požadovanú dotáciu neposkytne.“49

4.1.2 Nerešpektovanie odporúčaní hodnotiacej komisie – skutočnosť

Ministerstvo kultúry, napriek opakovaným žiadostiam na základe zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, odmietlo sprístupniť protokoly so zoznamami projektov, ktoré navrhla komisia podporiť a ktoré tvoria prílohu zápisnice z rokovania komisie. Napriek tomu, aj z čiastočne sprístupnených dokumentov vyplýva, že komisia udelila 80 bodov zo 100 (t. j. najvyšší počet bodov pre projekty realizované v Bratislave, keďže 20 bodov sa prideľuje projektom v regiónoch mimo Bratislavy) pre šesť z ôsmich navrhovaných projektov. Na základe týchto informácií je zrejmé, že vyššie citované tvrdenie sa nezakladá na pravde. V zmysle Smernice č. 7/2018 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MK SR, čl. 3 ods. 10: „Poskytnutie dotácie a výšku podpory schvaľuje minister na základe predloženého protokolu.“

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková je tak jedinou osobou, ktorá mohla napriek odporúčaniu komisie vyradiť všetky spomínané projekty.

Rezort kultúry sa pritom bráni tým, že ministerka kultúry ako štatutárny orgán zodpovedá za hospodárenie kapitoly, a preto má právo rozhodnúť, akú dotáciu a komu pridelí. „Komisia je poradný orgán ministerky, jej rozhodnutie má odporúčací charakter a žiadateľ nemá právny nárok na dotáciu,“ uviedla pre Postoj riaditeľka komunikačného odboru kancelárie ministerky Barbora Palovičová.50

Dotačný program ministerstva kultúry pre znevýhodnené skupiny obyvateľov je nástrojom inkluzívnej verejnej politiky štátu, nie rezervou ministerky kultúry. Skutočnosť, že zákon nezakladá právny nárok žiadateľa, neznamená, že rozhodnutie ministerky kultúry môže byť svojvoľné či diskriminačné, keďže aj v tomto prípade musí ministerstvo kultúry konať podľa Ústavy SR a v jej medziach: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ (Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) Pre štátne orgány (na rozdiel od občanov) teda neplatí, že čo nie je zakázané, je dovolené.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že zdôvodnenie rozhodnutia MK SR o neschválení dotácií bolo zavádzajúce. Na strane jednej je činnosť odbornej komisie skúmajúcej projekty, v ktorých sú formulované potreby príslušníkov znevýhodnených skupín obyvateľstva, a zodpovedne posudzuje, či dochádza k naplneniu kritérií oprávňujúcich na čerpanie dotácií. Na strane druhej je subjektívne rozhodnutie ministerky kultúry negujúce rozhodnutia odbornej komisie, ktoré vznikli v systémovom procese posudzovania žiadosti projektov. Ministerka kultúry takto skresľuje skutočnosť, pričom zodpovednosť za vlastné rozhodnutia pripisuje odbornej komisii.

4.2. Dotácia v Programe 2 vs. štátna pomoc

4.2.1 Dotácia v Programe 2 vs. štátna pomoc – tvrdenie ministerky kultúry

V relácii Téma dňa na TA3 (23. 5. 2019) ministerka kultúry uviedla: „od 1. januára tohto roka sa zmenilo legislatívne prostredie a na túto zmenu ma špeciálne upozornil aj Protimonopolný úrad. V čom spočíva táto zmena: Zmena spočíva v tom, že ak má podujatie medzinárodný charakter, čo – myslím si – v prípade Dúhového pochodu je, a ak má aj tzv. hospodársky charakter, čo opäť v prípade Dúhového pochodu je, pretože nie sú len poberateľom dotácie z ministerstva kultúry, ale takisto tam majú príspevky z rôznych iných subjektov, jednoducho, mal by sa dotačný systém riadiť zákonom o štátnej pomoci, a nie zákonom o dotáciách. Čo to znamená – ministerstvo ako poskytovateľ v takomto prípade musí požiadať Európsku komisiu o notifikáciu, táto notifikácia trvá osemnásť mesiacov a Európska komisia rozhodne, či bola alebo nebola dotácia poskytnutá právom. To znamená, že pokojne sa po tých osemnástich mesiacoch môže stať, že táto dotácia bude musieť byť vrátená.“51 Na upresnenie, v čom pritom vidí hospodársky charakter podujatia, ministerka kultúry uviedla: „Hospodársky charakter znamená, že dostávajú aj príspevky od iných subjektov, teda v našom prípade sú to rôzne veľvyslanectvá, ktoré napríklad podporujú takéto podujatia a sú to rôzne subjekty, ktoré im na to poskytujú inú formu finančnej pomoci… sponzorské, určite áno.“52

4.2.2 Dotácia v Programe 2 vs. štátna pomoc – skutočnosť

Analýza k tvrdeniam ministerky kultúry:

1. Nie je zrejmé, akú zmenu legislatívy mala ministerka kultúry na mysli, keďže zákon o štátnej pomoci č. 358/2015 Z. z. platí v súčasnej podobe od 1. 1. 2016 a nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy, ktoré sa naposledy novelizovalo v roku 2017, sa uplatňuje až do 31. 12. 2020. Nedošlo teda k žiadnej legislatívnej zmene, ktorou by sa menili podmienky regulácie štátnej pomoci. Podľa tvrdenia ministerky „sa legislatívne prostredie zmenilo od 1. januára 2019.“ V skutočnosti však predmetná legislatívna zmena v oblasti kultúry platí už viac ako dva roky.

2. Podľa § 3 ods. 1 zákona o štátnej pomoci: „Štátnu pomoc možno poskytnúť podľa osobitných predpisov upravujúcich príslušné opatrenia pomoci, ak sú v súlade s pravidlami Európskej únie pre štátnu pomoc.“ Osobitným predpisom je v tomto prípade zákon 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, nie je preto ani pravdou, že dotácia sa nemá riadiť „zákonom o dotáciách“, naopak, poskytnutie sa má riadiť tak zákonom o dotáciách, ako aj zákonom o štátnej pomoci. Ministerka zjavne opomenula skutočnosť, že podľa toho istého zákona o dotáciách postupuje v prípade programu Obnovme si svoj dom, kde prijímateľom poskytuje dotáciu ako pomoc de minimis, a to s platnosťou aspoň do 30. 6. 2021.53

3. Nie je tiež pravdou, že by ministerstvo kultúry ako poskytovateľ muselo v predmetnom prípade požiadať Európsku komisiu o notifikáciu. Podľa § 9 ods. 3 písm. d) zákona o štátnej pomoci: „Povinnosť notifikácie sa nevzťahuje na pomoc ad hoc, ktorá je v súlade s osobitnými predpismi pre skupinové výnimky“, pričom takúto skupinovú výnimku vymedzuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 s platnosťou až do konca roku 2020, ktoré explicitne vymedzuje zlučiteľnú pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva (napr. čl. 53). V danom prípade ministerky kultúry, pokiaľ mala pochybnosť o tom, či ide o zlučiteľnú pomoc, postačovalo požiadať o stanovisko koordinátora pomoci, ktorým nie je Európska komisia, ale Protimonopolný úrad SR. Zavádzajúcim je teda aj údaj o dĺžke posudzovania, keďže stanovisko k návrhu podľa § 8 ods. 2 zašle Protimonopolný úrad SR ministerstvu kultúry do 30 dní od doručenia návrhu. Až toto stanovisko by prípadne záväzne aprobovalo potrebu notifikácie.

4. S ohľadom na potrebu notifikácie si dovoľujeme upozorniť aj na notifikačný strop, ktorý je vymedzený nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 pre investičnú pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva v sume 150 mil. eur na jeden projekt a pre prevádzkovú pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva v sume 75 mil. eur na jeden podnik za rok. S ohľadom na výšku požadovanej dotácie organizáciami LGBTI je zrejmé, že ani jeden subjekt nemohol prekročiť tento strop.

5. Je evidentné, že na to, aby bola dotácia štátnou pomocou, musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky, pričom základnou podmienkou je, že ide o podnik (osobu vykonávajúcu hospodársku činnosť). Zavádzajúcim je preto aj koncept, podľa ktorého je hospodárskou činnosťou aj činnosť nehospodárskej povahy iba preto, že je financovaná z darov. Vyjadrenie ministerky kultúry Ľubice Laššákovej je zámerne alebo z nevedomosti v zrejmom nesúlade aj s názorom Komisie (EÚ) (Úradný vestník Európskej únie, 2016/C 262/01, č. 34.), podľa ktorého: „Vzhľadom na svoju osobitú povahu môžu byť určité činnosti v oblasti kultúry a ochrany kultúrneho dedičstva a prírody organizované nekomerčným spôsobom, a byť teda nehospodárskej povahy. Verejné financovanie týchto činností preto nemusí predstavovať štátnu pomoc. Komisia zastáva názor, že verejné financovanie činností v oblasti kultúry alebo ochrany kultúrneho dedičstva, ktoré sú prístupné pre verejnosť a nespoplatnené, plní čisto sociálny a kultúrny účel nehospodárskej povahy. Podobne, peňažný príspevok vyberaný od návštevníkov kultúrnej ustanovizne alebo od účastníkov činnosti v oblasti kultúry alebo ochrany kultúrneho dedičstva vrátane ochrany prírody, otvorenej pre širokú verejnosť, ktorý pokrýva len zlomok skutočných nákladov, nemení nehospodársku povahu tejto činnosti, keďže takéto peňažné príspevky nemôžu byť považované za skutočnú odplatu za poskytované služby.“54

Ministerka kultúry pritom vylúčila práve projekty prístupné širokej verejnosti, ktoré neboli spoplatnené vôbec
alebo kde príspevok vyberaný od návštevníkov pokrýva len zlomok skutočných nákladov.

Vo veci zdôvodňovania neposkytnutia dotácie podávala ministerka kultúry verejnosti skresľujúce tvrdenia a nekorektné informácie. Vychádzajúc z analýzy tvrdení ministerky kultúry o štátnej pomoci, sme nútení konštatovať, že ministerka kultúry Ľubica Laššáková sa neorientuje v problematike štátnej pomoci a nesprávne interpretuje usmernenia orgánov, ktoré určujú spôsob uplatňovania pravidla štátnej pomoci.

4.3. Kauza zmeny podmienok v druhom kole výzvy pre Program 2 na podporu kultúry znevýhodnených skupín

V druhej výzve pre program 2 ministerstvo kultúry vylúčilo projekty, ktoré podľa názoru ministerstva „svojou podstatou možno považovať za hospodársku činnosť a to:

  1. majú medzinárodný charakter,
  2. sú rozšírené na zahraničie, spolupracujú so zahraničím,
  3. projekt nie je realizovaný len na území Slovenskej republiky,
  4. cieľová skupina je rozšírená na zahraničie, nie je určená len pre obyvateľov Slovenskej republiky a pre vybranú znevýhodnenú skupinu osôb,
  5. komerčné projekty,
  6. sú spoplatnené (vstupným, štartovným, účastníckymi a používateľskými poplatkami alebo inými obchodnými prostriedkami),
  7. príjemca pôsobí v zahraničí a rozširuje svoje aktivity na zahraničie,
  8. poradenské a vzdelávacie kurzy, školenia, ktoré sú na trhu ponúkané inými vzdelávacími inštitúciami, resp. ktoré je možné ďalej využiť na platené poradenstvo,
  9. projektu sa zúčastňujú zahraniční účastníci, turisti, porotcovia, školitelia, experti,
  10. účasť na medzinárodnom podujatí,
  11. periodická a neperiodická tlač (vrátane CD a DVD) – predajná, obsahujúca reklamu, nevychádzajúca len v minimálnom náklade, nie je určená len pre znevýhodnenú skupinu, preložená do cudzieho jazyka.“55

Z takejto textácie v prípade podujatia vyplýva, že postačí, aby splnilo čo i len jednu podmienku a ministerstvo bude takýto projekt považovať za hospodársku činnosť.

Výzva zároveň vymedzila aj projekty, ktoré výhradne sa môžu uchádzať o dotáciu: „Ministerstvo poskytne dotácie len na projekty, ktoré možno považovať za nehospodársku činnosť a to:

  1. majú lokálny vplyv a charakter,
  2. sú prístupné verejnosti,
  3. sú určené pre cieľovú znevýhodnenú skupinu a len pre obyvateľov Slovenskej republiky,
  4. sú nespoplatnené, bez vstupného, bez štartovného a iných účastníckych a používateľských poplatkov,
  5. plnia čisto sociálny a kultúrny účel nehospodárskej povahy,
  6. príjemca nepôsobí v zahraničí a nerozširuje svoje aktivity na zahraničie,
  7. projekt je realizovaný len na území Slovenskej republiky,
  8. periodická a neperiodická tlač (vrátane CD a DVD) – nepredajná, vychádzajúca v minimálnom náklade, komerčne nezaujímavé tituly (napr. bezplatne distribuované členom rôznych tematických združení), neobsahujúca reklamu, nepropagovaná v tlači alebo v zahraničí, určená len znevýhodnenej skupine,
  9. v prípade webových stránok určených na prezentáciu kultúrnych aktivít a sprístupňovanie kultúrnych formátov osobám so zdravotným postihnutím a inak znevýhodneným skupinám obyvateľstva budú podporené len výdavky na honoráre (odmeny) a osobné náklady súvisiace s prípravou, zberaním, vypracovaním, zverejňovaním textov, článkov, správ, informácií, rozhovorov, aktualít, kresieb a pod. tvoriacich obsahovú náplň stránok (autorské texty).“56

Aj tu je textácia výzvy mätúca, pretože nie je zrejmé, či v prípade podujatia (živej kultúry) postačuje splnenie jednej podmienky, alebo musí splniť (všetky) podmienky kumulatívne.

4.3.1 Zmena podmienok v druhom kole výzvy pre Program 2 na podporu kultúry znevýhodnených skupín – tvrdenie MK SR

Hovorkyňa ministerstva kultúry Barbora Palovičová: „Namiesto toho, aby svoje neúspešné projekty prihlásili do druhého kola a dali im šancu presadiť sa, vyzývajú na jeho zrušenie. Tým by však prišli o možnosť podpory aj všetky znevýhodnené skupiny obyvateľstva, pre ktoré je grantový program Kultúra znevýhodnených skupín prioritne určený, napríklad sluchovo či zrakovo postihnuté deti“.57

Druhá výzva pre program 2 zo 6. 5. 2019 okrem iného uvádza: „Ministerstvo v rámci programu Kultúra znevýhodnených skupín neposkytuje dotácie formou štátnej pomoci/pomoci de minimis.

V nadväznosti na zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súčinnosti s Protimonopolným úradom ministerstvo upravuje možnosť získania podpory na projekty predkladané v rámci programu Kultúra znevýhodnených skupín.“58

4.3.2 Zmena podmienok v druhom kole výzvy pre Program 2 na podporu kultúry znevýhodnených skupín – skutočnosť

Ako sme už zodpovedali v kapitole 4.2, ani zákon o štátnej pomoci, ani oznámenie Komisie 2016/C 262/01 a ani Zmluva o fungovaní EÚ nevylučujú poskytovanie dotácií ako štátnej pomoci, pokiaľ sú zlučiteľné s pravidlami EÚ, naopak, predpokladá to dokonca aj samotný zákon o dotáciách.

Pokiaľ ministerstvo kultúry vo výzve poukazuje na to, že oproti predchádzajúcej výzve upravilo možnosť získania podpory v súčinnosti s Protimonopolným úradom“, zrejme tým odkazuje na Metodické usmernenie Protimonopolného úradu z 19.11.2018 adresované ministerstvu kultúry, v ktorom sa však, okrem iného, uvádza: „Ako sme už uviedli v našich predchádzajúcich vyjadreniach, aktivity v oblasti živej kultúry (napr. festivaly, prehliadky, výstavy, koncerty…) by bolo možné považovať za nehospodársku činnosť, ak budú pri ich organizácii dodržané podmienky uvedené v dokumente Oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.“59

Je jasné, že predmetný názor Protimonopolného úradu SR sa nielenže nezmenil, ale že aj Protimonopolný úrad SR dospel k rovnakému záveru, aký uvádzame v kapitole 4.2.2 bod 5. Je totiž zjavné, že pokiaľ kultúrne podujatie realizované občianskym združením je prístupné verejnosti bezplatne alebo za symbolické vstupné, nečiní to z projektu hospodársku činnosť ani vtedy, ak by podujatie nebolo určené len pre obyvateľov Slovenskej republiky alebo by sa ho zúčastnili zahraniční účastníci či turisti a pod.

Významným je tiež vyjadrenie Protimonopolného úradu k problematike periodickej tlače a neperiodickej tlače: „Vybrané aktivity programu predstavujú podporu hospodárskej činnosti, napr. podprogram 2.2 Periodická tlač a 2.3. Neperiodická tlač, je potrebné vyhodnotiť, či sú kumulatívne splnené všetky kritériá testu štátnej pomoci…“60

Predmetný názor Protimonopolného úradu SR je pritom konzistentný aj s praxou Komisie, ktorá dokonca štátnu pomoc pre oblasť periodickej tlače neupravuje v skupinovej výnimke pre kultúru,61 keďže podľa Komisie: Vo všeobecnosti platí, že na činnosti, ktoré napriek vykazovaniu kultúrnej črty majú kvôli vyššiemu potenciálu narušiť hospodársku súťaž prevažne komerčný charakter, ako napr. noviny a časopisy (tlačené alebo elektronické), by sa skupinová výnimka vzťahovať nemala.“62

Protimonopolný úrad v predmetnom metodickom usmernení ministerstvu kultúry preto odporučil, aby sa v týchto podprogramoch, ktoré podporujú hospodársku činnosť, zamerali na argument o lokálnom charaktere projektu, ktorým zabezpečia zlučiteľnosť pomoci. Ministerstvo kultúry však z lokálneho charakteru urobilo podmienku pre nehospodársku činnosť, čo je zrejmým nepochopením metodického usmernenia, keďže Protimonopolný úrad explicitne uvádza: „Ak by zo strany Ministerstva kultúry SR ako poskytovateľa pomoci, v prípade projektov, ktoré sú hospodárskou činnosťou, nebolo možné jednoznačne preukázať lokálny charakter opatrenia, pomoc by mala byť poskytnutá v režime štátnej alebo minimálnej pomoci v súlade s ustanoveniami zákona o štátnej pomoci.“63

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že lokálny charakter (t. j. že aktivita nemá potenciál ovplyvniť vnútorný obchod medzi členskými štátmi EÚ) nemôže byť kritériom, ktoré má žiadateľ splniť na to, aby nebol hospodárskou činnosťou – ako mylne interpretuje vo svojej výzve ministerstvo kultúry.

Z uvedeného vyplýva:

1. Neúspešným žiadateľom bolo odporučené prihlásiť sa do druhého kola, ktoré však má výrazne zmenené podmienky oproti prvému kolu. Zmenené podmienky diskriminujú už aj v dôsledku nesprávneho posúdenia hospodárskej a nehospodárskej činnosti. Ľahko sa totiž môže stať, že projekt hospodárskej činnosti získa dotáciu len preto, že podľa výzvy sa javí ako nehospodárska činnosť (napr. periodická tlač), zatiaľ čo iný projekt nehospodárskej činnosti podporu nezíska, pretože sa podľa výzvy bude javiť ako hospodárska činnosť (napr. medzinárodné kultúrne podujatie).

V tomto kontexte sa javí skresľujúce aj citované stanovisko hovorkyne ministerstva k racionálnej požiadavke na zrušenie (druhého kola) výzvy, keďže jej zrušenie pragmaticky sleduje predovšetkým záujmy znevýhodnených skupín. Má totiž zabezpečiť vyhlásenie novej korektnej výzvy, ktorá by nediskriminovala práve projekty napríklad sluchovo či zrakovo postihnutých detí alebo projekty na pomoc bezdomovcov iba preto, že sa nezmestia do definícií (ne)hospodárskej činnosti formulovanej ministerstvom kultúry.

2. Nové podmienky sú nastavené tak, že ani jeden z odmietnutých projektov LGBTI organizácií sa už nemôže uchádzať o podporu z tejto grantovej výzvy. Zmeny zároveň zasiahnu aj desiatky ďalších neúspešných žiadateľov, ktorí sa chceli o grantové prostriedky uchádzať opäť, ale aj nových žiadateľov, ktorí sa o dotácie neuchádzali z rôznych dôvodov v prvom kole.

Takto nastavené podmienky napríklad spôsobia, že o podporu by sa nemohol uchádzať ani projekt na podporu bezdomovcom (časopis) Nota Bene, hoci projekt má jednoznačne lokálny charakter.

3. Nové pravidlá vylučujú z podpory nielen projekty, ktoré by mohli požiadať o ad hoc (minimálnu) pomoc, ale aj také projekty, ktoré vôbec nemajú povahu hospodárskej činnosti. V druhom kole výzvy pre Program 2 na podporu kultúry znevýhodnených skupín sa napríklad tvrdí, že ministerstvo neposkytne dotácie na projekty, ktoré svojou podstatou možno považovať za hospodársku činnosť, lebo sú spoplatnené (vstupným, štartovným, účastníckymi a používateľskými poplatkami alebo inými obchodnými prostriedkami) a pod.,64 čo nezodpovedá dokonca ani ustálenej praxi Európskej komisie. Druhé kolo výzvy tak arbitrárne zvýhodňuje v rámci rovnakej skupiny projektov určité projekty na úkor iných, hoci posúdenie projektu má byť v kompetencii komisie.

4. Výzva pritom diskriminuje nielen občanov Európskej únie, ktorých úplne vylučuje z účasti na aktivite, pokiaľ nie sú obyvateľmi SR, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie na základe štátnej príslušnosti podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ale dokonca aj občanov Slovenskej republiky, pokiaľ nie sú obyvateľmi SR, čo je v príkrom rozpore s ústavným princípom antidiskriminácie. V skutočnosti je totiž irelevantné, či žiadatelia alebo projekty majú medzinárodný charakter, sú rozšírené na zahraničie alebo spolupracujú so zahraničím, prípadne či sa projektu zúčastňujú zahraniční účastníci, turisti, porotcovia, školitelia, experti,65 pokiaľ sa projekt realizuje ako nehospodárska činnosť žiadateľa, ako to vyplýva aj z usmernenia Protimonopolného úradu.

5. Nie je ďalej zrejmé, o aké metodické usmernenie sa ministerstvo kultúry opiera, keď z podpory podľa výzvy vylučuje aj audiovizuálne predstavenia a festivaly (bez ohľadu na ich charakter), hoci tieto kultúrne aktivity patria k (živej) kultúre alebo neformálnemu vzdelávaniu. Rovnako nepochopiteľné je vylúčenie prepisov nosičov (prepis z VHS/MG/CD), ktoré patria k štandardným médiám pre zmyslovo hendikepované osoby, hoci na druhej strane ministerstvo kultúry podporuje vydávanie periodickej a neperiodickej tlače a tvorbu web stránok.

6. Zvolený prístup ministerstva kultúry je tiež v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády SR vedenej premiérom Petrom Pellegrinim, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky jasne prihlásila k „európskym demokratickým tradíciám slobody, ľudskej dôstojnosti a tolerancie v boji proti fašizmu a pravicovému extrémizmu“. Zaväzuje sa v ňom, že „vláda sústredí pozornosť aj na kultúrne potreby marginalizovaných a znevýhodnených skupín obyvateľstva v záujme predchádzania ich kultúrnej a sociálnej izolácii, a to aj formou zvýšenej podpory z grantového systému ministerstva kultúry.“

7. Ministerstvo poukazuje na to, že aktuálna dotačná výzva reflektuje na legislatívu, podľa ktorej „ministerstvo upravuje možnosť získania podpory na projekty predkladané v rámci programu Kultúra znevýhodnených skupín“. Tento argument sa však ukázal ako neudržateľný, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že k zmene legislatívy v oblasti štátnej pomoci nedošlo.

Druhá výzva v Programe 2 s ohľadom na vymedzenie jej podmienok je diskriminujúca, nerovnakými podmienkami a rozdielnym prístupom deformuje systém, potenciálne možno až hospodársku súťaž (napr. tlač). Vychádzajúc z komparácie s usmerneniami Protimonopolného úradu SR sme nútení opätovne konštatovať, že ministerka kultúry Ľubica Laššáková interpretuje usmernenia nesprávne a problematiku štátnej pomoci zrejme neovláda. Aktuálna výzva je aj neempatická k skutočným kultúrnym potrebám a možnostiam znevýhodnených skupín obyvateľstva.

ZOZNAM PRÍLOH

  • 1. Výzva Stojíme pri kultúre
  • 2. Zoznam signatárov (inštitúcií, organizácií a kultúrnych subjektov)

Oficiálne stanoviská, vyhlásenia a listy

  • 3. Rada galérií Slovenska
  • 4. Bohunka Koklesová
  • 5. Anténa
  • 6. Slovenská národná galéria
  • 7. Kunsthalle Bratislava
  • 8. LGBTI organizácie
  • 9. Slovenská výtvarná únia

Prejavy z protestu Stojíme pri kultúre: Za odvolanie ministerky kultúry

  • 10. Martin Burlas
  • 11. Nina Vrbanová
  • 12. Lucia Gregorová Stach
  • 13. Bohunka Koklesová
  • 14. Ján Triaška
  • 15. Martin Huba
  • 16. Boris Farkaš
  • 17. Jana Bučka
  • 18. Roman Samotný
  • 19. Michaela Pašteková

Iné

  • 20. Mail od KHB ministerke kultúry (4. 3. 2019)
  • 21. List od Matúša Valla

(príloha č.1)

Stojíme pri kultúre

Umenie a kultúra sú nástroje, ktoré spoločnosť odjakživa spájajú. Sú súčasťou života nás všetkých, a to bez rozdielu veku, spoločenského postavenia, rasy, národnosti, vierovyznania, pohlavia, rodovej identity či sexuálnej orientácie. Umenie a kultúra sú odrazom stavu spoločnosti. Odkaz, ktorý po nás v oblasti kultúry zostane, bude v budúcnosti tvoriť základ pre reflexiu toho, akú dobu dnes žijeme.

Umenie, kultúra a vzdelanosť formujú charakter spoločnosti, a ak majú podmienky na slobodné rozvíjanie, podporujú princípy slobody a rovnosti všetkých ľudí. 
Kroky ministerstva kultúry za posledný rok smerujú k ich okliešťovaniu, a tým k ochudobňovaniu slovenskej spoločnosti. Posilňujú záujmy majority nad minoritami a preferujú jednu formu kultúry na úkor jej rozmanitosti, čo považujeme za jasný dôkaz zlyhávania tohto rezortu v základných hodnotových nastaveniach.

My všetci potrebujeme funkčné a kompetentné ministerstvo kultúry, ktoré sa aktívne stará o svoje kmeňové inštitúcie. Potrebujeme ministerstvo, ktoré celoplošne podporuje rozvoj ustanovizní, nezávislých organizácií a jednotlivcov a iniciuje vznik nových príspevkových organizácií, aké chýbajú v jestvujúcej štruktúre. Potrebujeme ministerstvo, ktoré vytvára legislatívne a administratívne zázemie, reflektuje prax a vývoj umeleckej prevádzky a pružne reaguje na jej zmeny. Potrebujeme ministerstvo, ktoré v súčinnosti s ministerstvom financií zabezpečuje adekvátnu podporu a dotácie, ktoré obsadzuje riaditeľské pozície na základe odborne zostavených komisií a jasne definovaných kritérií.

Funkčné ministerstvo kultúry vytvára nezávislé a transparentné grantové prostredie, garantované odbornými komisiami. Opiera sa o hodnoty Európskej únie a dodržiavanie ľudských práv, víta a podporuje medzinárodné a medziodborové rozvíjanie slovenskej kultúry. Vychádza z dobrej praxe prerozdeľovania financií prostredníctvom Fondu na podporu umenia a aplikuje ju na ďalšie oblasti svojej kompetencie vrátane oblasti kultúry menšín a znevýhodnených skupín obyvateľstva.

Umenie a kultúra ako nástroje scitlivovania a kultivácie hodnôt majú byť jednou z priorít štátu, a preto požadujeme na čele ministerstva kultúry osobnosť, ktorá bude zodpovedne vykonávať svoju funkciu, rôzne subjekty kultúry spoločne zastrešovať a nebude svojvoľne a diskriminačne obchádzať odporúčania odborných komisií.

Súčasná ministerka kultúry Ľ. Laššáková svojím konaním stratila našu dôveru. Stojíme pri kultúre a požadujeme bezodkladnú zmenu vedenia ministerstva kultúry.

žiadame nové vedenie ministerstva kultúry, ktoré bude kompetentne, citlivo a so záujmom riadiť tento rezort, spolupracovať s poradnými orgánmi a rešpektovať hlasy umeleckých inštitúcií. Žiadame také ministerstvo kultúry, ktoré bude stáť pri kultúre.

(príloha č.2)

  1. ABC Gallery, Baštová 348/6, 811 03 Bratislava
  2. AICA Slovak Section, Velehradská 7/A, 841 04  Bratislava
  3. Akadémia divadelných tvorcov, Školská 14, 811 07 Bratislava
  4. Alebočo, Trnava
  5. Anténa, Gorkého 2, 04001 Košice
  6. APART, Račianska 71, 832 59 Bratislava
  7. Archimera, Blumentálska 16, 811 07 Bratislava
  8. Artalk.cz, Preslova 31, 602 00 Brno
  9. Artileria, Drobného 23, 841 01 Bratislava
  10. asfd divadlo ašttnnkorazd fildj, Heydukova 2138/1, 81108 Bratislava
  11. ASIL – Asociácia ilustrátorov, Moskovská 12, 811 08 Bratislava
  12. Banská St a Nica, ul.A.Gollnerovej-Gwerkovej 6, 969 01 Banská Štiavnica
  13. Batyskaf, Bratislava
  14. BOD.Y, Klariská 326/10, 811 03 Bratislava
  15. BRak festival, Bratislava
  16. Bratislavské bábkové divadlo, Dunajská 2319/36, 811 08 Bratislava
  17. Bublina, Košická 37  82109 Bratislava
  18. C+S, Mlynská 4, 04001 Košice
  19. Cena Oskára Čepana, Kollárovo nám. 10, 81107 Bratislava
  20. Záhrada – Centrum nezávislej kultúry, Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica
  21. CPF – centrum pre filantropiu, Baštová 5, 811 03 Bratislava
  22. Curatorial Studies Institute, Na Riviére 2, 84104 Bratislava
  23. CVEK – Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Dobrovičova 126/3, 811 02 Bratislava
  24. Čerstvé ovocie, Majerníkova 3008/16, 841 05 Bratislava
  25. Čierne diery, Račianska 1575/78, 831 02 Bratislava
  26. Činohra SND, Pribinova 17, 819 01 Bratislava
  27. Divadelná fakulta VŠMU, Svoradova 4, 813 01 Bratislava
  28. Divadlo Malá scéna STU, Dostojevského rad, 811 09 Bratislava
  29. Divadlo NOMANTINELS, Višňová 2927/5, 831 01 Bratislava
  30. Divadlo NUDE,
  31. Divadlo Petra Mankoveckého, Námestie slobody 2911/19, 811 06 Bratislava
  32. Divadlo Stoka, Košická 37, 821 08 Bratislava
  33. Doboška oz, Horná 101, 974 01, Banská Bystrica
  34. Dosky,  Žilinská 14, 811 05 Bratislava
  35. Drama Queer, Tomášikova 50/C, 83104 Bratislava
  36. Dúhový PRIDE, Bratislava, Bratislava
  37. DZIVE, Bratislava
  38. Fait Gallery, Ve Vaňkovce 465/2, 602 00 Brno
  39. Fakulta výtvarných umení AU v Banskej Bystrici, Ulica Jána Kollára 28, 974 01 Banská Bystrica
  40. Fest Anča, Štefánikova 16, 811 04 Bratislava
  41. Festival dokumentárnych filmov Jeden svet, Baštová 5, 811 03 Bratislava
  42. Festival Pohoda,  Legionárska 160, 911 04 Trenčín
  43. Film expanded, Vtáčnik 1, 831 01 Bratislava
  44. Filmová a televízna fakulta VŠMU, Svoradova 2, 813 01 Bratislava
  45. Flash Art Czech & Slovak Edition, Budečská 3, 120 00 Praha
  46. Fraktál, oz, Pribinova 364, 908 72 Závod
  47. Fuga – priestor pre chýbajúcu kultúru, Námestie SNP 24, 811 01 Bratislava
  48. Galéria Médium, Hviezdoslavovo námestie 175/18, 811 02 Bratislava
  49. Galéria Mesta Bratislavy, Františkánske námestie 416/11, 811 01 Bratislava
  50. Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, Palackého 27, 911 01 Trenčín
  51. Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, Zimná 181/46, 052 01 Spišská Nová Ves
  52. Grófka o.z., Bajkalská 13/a 821 02 Bratislava
  53. Hidepark, Vodná 4675, 949 01 Nitra
  54. Hochspannung!, Bratislava
  55. Chess4Europe, Ulica olympionikov 464/4, 97101 Prievidza
  56. Hviezdne noci, Hlinkova 673, 01401 Bytča
  57. Iniciatíva Inakosť, P.O. Box 15, 810 00 Bratislava
  58. Institut Institut,
  59. Július Koller Society, Račianska 78, 831 02 Bratislava
  60. Kalab, Zámocká 6954/5, 811 01 Bratislava
  61. Kapitál, Štefánikova 4475/16, 81104 Bratislava
  62. Karloveská knižnica, Jurigovo námestie 440/2, 841 04 Bratislava
  63. Kinečko, Javorová 1329/11, 900 24 Veľký Biel
  64. Kino Úsmev, Kasárenské námestie 1, 040 01 Košice
  65. KK Bagala, Račianska 78/Nová Cvernovka, 831 02 Bratislava
  66. Kleinert Creative House, Na Riviére 2, 841 04 Bratislava
  67. Kníhkupectvo Artforum,
    1. Kozia 20, 811 03 Bratislava
    2. Hlavná 87, 040 01 Košice
    3. Mariánske nám. 11, 010 01 Žilina
    4. Kollárová 12, 902 01 Pezinok
    5. Horná Strieborná 10, 974 01 Banska Bystrica
    6. Hlavná 66, 080 01 Prešov
    7. Komárňanská 12, 940 02 Nové Zámky
  68. Kultúrny reparát, na celom území Slovenska
  69. Kundy Crew, na celom území Slovenska
  70. Kunsthalle Bratislava, Námestie SNP č. 12, 811 06 Bratislava
  71. Kysucká galéria v Oščadnici, Oščadnica 13, 023 01 Oščadnica
  72. Laboratórium výrobné družstvo BB, Horná 36, 974 01 Banská Bystrica
  73. Literárna bašta, Cesta k nemocnici 29 974 01 Banská Bystrica
  74. Literarnyklub.sk, Konventná 3, 811 03 Bratislava
  75. Magazínu QYS (Queer Youth Slovakia), Višňová 2927/5, 831 01 Bratislava
  76. Malý Berlín, Štefánikova 94/4, 917 01 Trnava
  77. Mestská galéria Rimavská Sobota, Hlavné námestie 25/5, 979 01 Rimavská Sobota
  78. Mestské divadlo Žilina, Horný Val 1/3, 010 01 Žilina
  79. Miesto M, Mickiewiczová 2, 81107 Bratislava
  80. MimoOs, Mierová 83, 82105 Bratislava
  81. MLOKi, Ľudovíta Fullu 3094/14, 841 05 Bratislava
  82. Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Alžbetina 20, 040 01 Košice
  83. NA PERÓNE, Paulínyho 43, 040 11 Košice
  84. Nadácia Centrum Súčasného Umenia, Kollárovo námestie 10, 811 07 Bratislava
  85. Nadácia Cvernovka, Račianska 78, 831 02 Bratislava
  86. Nadácia Milana Šimečku, Panenská 4, 811 03 Bratislava
  87. Nástupište 1-12, Autobusová stanica – podchod, 955 01 Topolčany
  88. Nitrianska galéria, Župné námestie 3, 949 01 Nitra
  89. Nová synagóga Žilina, Stanica Žilina-Záriečie, Závodská cesta 3, 01001 Žilina
  90. Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo námestie 38, 026 01 Dolný Kubín
  91. Open Studio, Vysoká škola výtvarných umení, Drotárska cesta 44, 811 02 Bratislava
  92. Pecha Kucha Nights Bratislava, Bratislava
  93. Platforma pre literatúru a výskum, Riazanská 72, 83103 Bratislava
  94. Postbellum, Klincová 35, 821 08 Bratislava
  95. Považská galéria umenia v Žiline, M. R. Štefánika 996/2, 010 01 Žilina
  96. PRIDE Košice, Košice
  97. PRIESTOR, Trenčín
  98. PRIZMA Košice, Košice
  99. Queer Slovakia, Bzince pod Javorinou 413, 916 11 Bzince pod Javorinou
  100. Rada galérií Slovenska, Riečna 1, 815 13 Bratislava
  101. Saplinq o.z., Slobody 226/30, 04011 Košice
  102. Sensorium Festival, Bratislava
  103. Slovak Fashion Council, Panská 17, 81101 Bratislava
  104. Slovenská koalícia pre kultúrnu diverzitu, Dostojevského rad, 811 09 Bratislava
  105. Slovenská výtvarná únia, Dostojevského rad 4533/2, 811 09 Bratislava
  106. Soga, Panská 241/4, 811 01 Bratislava
  107. Spoločnosť Kolomana Sokola, Pongrácovská kúria, Námestie Osloboditeľov 28, 031 01 Liptovský Mikuláš
  108. Stojíme pri kultúre, Björnsonova 5, 811 05 Bratislava
  109. Stredoslovenská galéria, Dolná 8, 975 90 Banská Bystrica
  110. Streetkom, na celom území Slovenska
  111. Swine Daily, Lietavská Svinná 220, 013 11 Lietavská Svinná-Babkov
  112. T3 – kultúrny prostriedok, Krížna 3284/33, 831 04 Bratislava
  113. Tabačka Kulturfabrik, Gorkého 2, 040 01 Košice
  114. Temporary parapet, Vlastenecké námestie 7, 85101 Bratislava
  115. Ticho & spol, Školská 2866/14, 811 07 Bratislava
  116. Toto! Galéria, Moskovská 2669/29, 811 08 Bratislava
  117. Transfúzia, Karpatská 2, 81105 Bratislava
  118. tranzit.sk, Beskydská 3134/12, 811 05 Bratislava
  119. Turčianska galéria v Martine, Daxnerova 665/2, 036 01 Martin
  120. Uhol_92, Bullova 1172/21 84101 Bratislava
  121. Virusfilm, Košická 37, 821 09 Bratislava
  122. Východné pobrežie, Košťova 8, 040 01 Košice
  123. Východoslovenská galéria, Hlavná 110/27, 040 01 Košice
  124. Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie 18, 814 37 Bratislava
  125. White & Weiss Gallery, Grösslingová 2498/50, 811 09 Bratislava

(príloha č.3)

 

(príloha č.4)

Vážený pán predseda vlády SR, Ing. Peter Pellegrini,

Pravdepodobne ste v poslednom období zaregistrovali pomerne napäté vzťahy medzi kultúrnou a umeleckou obcou a Ministerstvom kultúry. Napriek všetkým vyhláseniam, aktivitám a stanoviskám by som Vás ako rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave chcela veľmi pekne poprosiť o podporu a stabilizáciu celej situácie. Moje verejné vyhlásenia ako aj aktivity študentskej platformy Stojíme pri kultúre, vznikli ako reakcia na kroky pani ministerky Mgr. Ľubice Laššákovej.

Ako rektorka ale aj historička umenia veľmi citlivo vnímam potreby kultúrnych inštitúcií a galérií, zaujímam sa o podporu menšín a marginalizovaných skupín, veľmi mi záleží na tom, aby umenie a kultúra zlepšovali kvalitu života ľudí a mali dopad na eliminovanie extrémnych situácii v našej spoločnosti. Uvedomujem si zároveň, že mnohé slovenské galérie sú dôležitým priestorom pre prezentáciu tvorby mnohých absolventov VŠVU.

Slovenskú národnú galériu vnímam ako vrcholovú inštitúciu a jej výstavné aktivity sú pripravené na vysokej odbornej úrovni. Galériu navštevuje veľké množstvo návštevníkov, jej lektorský program je plne obsadený a ide naprieč všetkými generáciami. Je mimoriadne dôležité podporiť prioritné projekty v plnom rozsahu, majú mimoriadne pozitívny dopad na spoločnosť, na jej vzdelanie a kultiváciu.

Kunsthalle Bratislava je ďalšou témou, na ktorej mi záleží. Je to jediná inštitúcia v meste, ktorá sa systematicky venuje súčasnému umeniu na tak veľkorysom priestore. Výstavy, ktoré Kunsthalle v minulom roku realizovala boli nominované na viaceré ocenenia.

Nejde však len o tieto dve inštitúcie, je tu celý rad ďalších problémov, ktoré by sa mali riešiť odborne a systematicky. Pani ministerka sa na svojom úrade obklopila ľuďmi, ktorí sa v tejto problematike neorientujú.

Pán predseda vlády, záleží mi na kultúre a umení v našej krajine, súčasné umenie šíri dobré meno Slovenska v zahraničí. Ako rektorka VŠVU cítim zodpovednosť za tento segment spoločnosti a mám snahu veci riešiť.

Budem rada, ak navštívite našu školu a budeme sa môcť aj osobne spolu porozprávať.

S úctou ….

doc. Mgr. Bohunka Koklesová PhD.

rektorka
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

(príloha č.5)

VYHLÁSENIE ANTÉNY – SIETE PRE NEZÁVISLÚ KULTÚRU K AKTUÁLNEJ SITUÁCII

Anténa – sieť pre nezávislú kultúru, združujúca 22 nezávislých kultúrnych centier a organizácii z celého Slovenska,  sa rozhodla reagovať na neprijateľné kroky a aktivity pani ministerky Ľubice Laššákovej, ktoré v posledných dňoch a mesiacoch rezonujú naprieč kultúrnou obcou.

Vyhlásenie
Posledných desať rokov bolo pre slovenskú kultúru výnimočne dobrých, a to aj vďaka rozumnému prístupu ministerstva kultúry. S veľkou nevôľou teda sledujeme rozhodnutia, ktoré pani ministerka Ľubica Laššáková alebo jej podriadení zamestnanci ministerstva realizujú najmä v posledných mesiacoch. Nejde pri tom iba o nekoncepčný a neodborný prístup, ale už o priame ohrozenie nezávislých kultúrnych aktivít a dokonca aj o ohrozenie fungovania kľúčových štátnych kultúrnych inštitúcií.

Je nemysliteľné, aby Ministerstvo kultúry SR, ktoré má na starosti podporu, rozvoj a profesionalizáciu umenia na Slovensku, jednalo bez akéhokoľvek kontextu, analýzy a znalostí o tom, ako fungujú a čo potrebujú zriaďované či nezriaďované kultúrne inštitúcie a jednotlivci.

Za obzvlášť závažné a nedemokratické považujeme nasledovné pochybenia:

je neprípustné, aby ministerka kultúry ignorovala odporúčania odbornej hodnotiacej komisie v rámci dotačných schém MK SR a svojvoľne rozhodla o nepridelení akýchkoľvek dotácií na základe vlastných preferencií a autoritatívneho rozhodnutia. Takéto praktiky nepatria do demokratickej spoločnosti. Zároveň, nepodporenie žiadneho z komisiou schválených projektov LGBTI považujeme za diskriminačné, podporujúce agresívne nálady deliace spoločnosť v súvislosti s touto skupinou.

nové pravidlá výzvy Programu 2 – Kultúra znevýhodnených skupín na rok 2019 považujeme za diskriminačné, normalizačné a popierajúce hodnoty Európskej únie. Pre rozvoj, udržateľnosť a profesionalizáciu kultúry a umenia na Slovensku je kľúčová spolupráca s medzinárodnými partnermi a odborníkmi, ako aj pripravovať a absolvovať vzdelávacie podujatia alebo vyberať na akékoľvek pripravované podujatia vstupné.

nekomunikáciu a laxný postoj k projektu kreatívnych centier, nielen v Bratislave v súvislosti s Kunsthalle Bratislava, ale tiež v ostatných krajských mestách, kde sa projektom venovalo množstvo ľudí a bolo na ne vynaložených značné množstvo prostriedkov a personálnych kapacít. Od roku 2015 nebola zverejnená výzva na predkladanie žiadostí v tejto oblasti, neprispela k tomu ani zmena vedenia MK SR v roku 2018.

vyhlásenie mimoriadnej výzvy v oblasti tradičnej kultúry, ktorú chápeme ako populistický krok hraničiaci s politickým marketingom, a ako výrazné vyzdvihovanie jedného žánru nad ostatné, čo za žiadnych okolností neprispieva k rovnosti a rozmanitosti v kultúre.

neschopnosť spracovania regionálnej kultúrnej stratégie a ignorácia nezriaďovanej kultúry v rámci rozpracovanej stratégie. Nezriaďované kultúrne organizácie a centrá (členovia Antény a iní) častokrát suplujú funkciu zriaďovaných inštitúcií a „kultúrnych domov”. Prinášajú obyvateľom miest a dedín rozmanitý kultúrny program a poskytujú vzdelávacie a komunitné aktivity. Pripravovať stratégiu regionálnej kultúry bez komunikácie so subjektmi nezriaďovanej kultúry pôsobiacimi v danom regióne svedčí o nekompetentnej príprave a predpovedá kvalitu pripravovaného dokumentu.

zníženie rozpočtu na prioritné projekty vybraným príspevkovým organizáciám MK SR. Je nemysliteľné, aby príspevkové organizácie MK SR mali jednoročný projektový rozpočet na prioritné projekty (obsahovú náplň). Je nemysliteľné, aby sa o výsledku pridelenia financií na obsahovú náplň (celoročný program) dozvedeli v máji a je neprípustné, aby sa ministerstvo voči tomu ohradilo argumentom, že ide o financie „navyše”. Takýto argument len podporuje domnienku, že ministerstvo absolútne nepozná realitu a fungovanie svojich vlastných inštitúcií.

voľba členov Rady FPU nebola transparentná a zdôvodnená. Nakoľko ubehli 4 roky od prvého zasadnutia Rady FPU, prebiehal výber 3 členov rady FPU. Pani ministerka obdržala nominácie do dňa 29.3.2019. Z nominácii pani ministerka nominovala následne 3.4.2019 troch členov rady z oblastí výtvarného umenia, hudby a divadlo – tanec. Nie je však známe, aké odborné predpoklady boli zvažované pre výber do týchto funkcií, aké boli nominácie neúspešných žiadateľov a akými organizáciami boli nominované.

Týmto vyjadrujeme podporu iniciatíve Stojíme pri kultúre a žiadame predsedu vlády Petra Pellegriniho o okamžité odvolanie Ľubice Laššákovej z postu Ministerky kultúry Slovenskej republiky skôr ako dôjde k ďalším nezvratným škodám. Lebo to, čo sa budovalo dlhodobo sa dá zničiť aj za pár mesiacov.


(príloha č.6)

Vyjadrenie SNG k relácii Téma dňa: Štát, umelci a peniaze

Uverejnené

24. mája. 2019

Veľmi nás mrzí, že sme v súčasnej vyhrotenej situácii hroziacej vojny na „kultúrnom fronte“ manévrovaní do pozície kontroverzie a neradi by sme prispievali k rozdeľovaniu spoločnosti. Polopravdy a zavádzajúce informácie, medializované v posledných dňoch, nám však nedávajú na výber. Ak sa teda – v súvislosti so SNG – operuje číslami, radi by sme uviedli doplňujúce fakty k informáciám, ktoré odzneli v rozhovore dňa 23.5. na TA3 v Téme dňa s ministerkou kultúry. (link na rozhovor https://www.ta3.com/clanok/1155733/povodnove-rizika-stat-umelci-a-peniaze.html)

1.Odznelo: Kunsthalle momentálne patrí pod Slovenskú národnú galériu, tá ju zastrešuje, a z rozpočtu Slovenskej národnej galérie sa vyčleňuje okolo stošesťdesiattisíc eur na čistú umeleckú tvorbu Kunsthalle.

Vyjadrenie SNG:

Súčasťou bežného rozpočtu SNG je aj príspevok na činnosť Kunsthalle, ktorý je v roku 2019 vo výške 314 079 EUR, z toho mzdy a odvody 167 322 EUR, na prevádzku a činnosť ostáva 146 757 EUR z toho len základné prevádzkové náklady (nájom, bežná prevádzka, strážna služba, a pod.) predstavujú 97 641 EUR. Podrobnejšie informácie sú vo vyjadrení Kunsthalle.

2.OdzneloVlani dostala Slovenská národná galéria v rámci rozpočtu štyri milióny tristodesaťtisíc eur, pričom rozpočet sa navyšoval o šesťdesiattisíc na dofinancovanie alokovaných pracovísk, tohtoročný rozpočet je podstatne vyšší, štyri a pol milióna eur, už teraz vieme, že je zvýšený o dvestotisíc, hej. Toto je rozpočet, s ktorým sa pracuje.

Ja by som ešte raz upriamila pozornosť na rozpočet, ktorým Slovenská národná galéria disponuje, a ešte raz by som upozornila, že tento rok je o dvestotisíc eur vyšší, to znamená, že je to viac ako štyri a pol milióna eur. Takže v tejto situácii dávať do médií informácie, že vlastne za tie peniaze môžu iba kúriť a svietiť, sa mi zdá naozaj veľmi nekorektné.

Vyjadrenie SNG:

Príspevok zo štátneho rozpočtu pre SNG bol na rok 2019 schválený v kontrakte, uzavretom medzi MK SR a SNG v decembri 2018 v sume 4 137 383 EUR

Link na kontrakt: https://www.sng.sk/sk/o-galerii/dokumenty/zmluvy

V roku 2019 bol príspevok navýšený o 209 585 EUR, ktoré sú alokované výhradne na zvýšenie platov vrátane odvodov zamestnancov v súlade s uznesením vlády č. 571/2018 a kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa pre zamestnávateľov ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z.z. Navýšenie teda iba saturuje sociálny balíček vlády na zvýšenie tarifných platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme – inými slovami všetky verejné inštitúcie dostali financie na zákonné navýšenie miezd

Po uvedenom navýšení teda príspevok na rok 2019 predstavuje 4 346 968 EUR

SNG zamestnáva 200 zamestnancov – v roku 2019 na mzdy a odvody potrebuje 2 838 716 EUR

Na udržateľnosť projektu Digitálna galéria sme zaviazaní vynaložiť 553 154 EUR

Na zabezpečenie správy 7 objektov, ktoré SNG prevádzkuje na celom území SR a temer všetky sú kultúrnymi pamiatkami (Hurbanove kasárne, Esterházyho palác, Kunsthalle, Zvolenský zámok, Kaštieľ Strážky, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Schaubmarov mlyn v Pezinku) ostáva 955 098 EUR

3. Odznelo: Takže opäť čísla, na prioritné projekty v roku 2017 žiadali tristodesaťtisíc eur, tristodesaťtisíc eur dostali. V roku 2018 žiadali tristodesaťtisíc eur, tristodesaťtisíc eur dostali. V tomto roku sa objavila v kapitole požiadaviek Slovenskej národnej galérie na prioritné projekty suma päťsto, päťstodesať, päťstodvadsať, päťstotridsaťtisíc eur, ale tak isto bez zdôvodnenia. Je ale treba povedať, že už momentálne vedia, že stošesťdesiatpäťtisíc na prioritné projekty dostali, hoci ešte nie je ani koniec roka a do konca roka teda by sme im mali dať viac ako tristotisíc. Vrátim sa k sume navýšenej päťstotisíc eur, ktorú žiadajú na prioritné projekty, ale my tak isto potrebujeme vedieť, prichádzajú s unikátnou svetovou výstavou, prichádzajú s veľkolepým dielom, a preto chcú o dvestotisíc na prioritné projekty viac. Toto sa, bohužiaľ, nestalo. Z vlastnej iniciatívy sme teda aj Slovenskej národnej galérii dali ešte navyše päťdesiattisíc eur, ktoré budú venované špeciálnym výstavám k tridsiatemu výročiu Nežnej revolúcie.

Vyjadrenie SNG:

Prioritné projekty na rok 2019 boli predložené v novembri 2018, každá žiadosť – tak ako je obvyklé – obsahovala cieľ projektu, jeho charakteristiku a požadovanú výšku financovania. Všetky prioritné projekty boli prerokované s vecnou sekciou, v našom prípade so Sekciou kultúrneho dedičstva.

Prioritné projekty zamerané len na odbornú činnosť (výstavy, programy, výskumná a publikačná činnosť, edukačná činnosť a pod.) pre všetkých 7 objektov:

rok pre Kunsthalle pre SNG      na akvizície (nákup diel)
2018 žiadané  170 000 € 226 000 €       110 000 €
poskytnuté 95 000 € 175 000 €      90 000 €
2019 žiadané 180 000 € 367 000 €     110 000 €
poskytnuté 15 000 € 114 000 €     36 000 €

4. Odznelo: Keď som nastupovala do funkcie, tak som si stanovila niekoľko priorít a jednou z nich bola aj rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie. Už napríklad sa nám veľmi krásne podarilo naštartovať Krásnu Hôrku. Toto bude trošku väčší problém, pretože Slovenská národná galéria pôvodne mala na svoju rekonštrukciu objem dvadsaťsedem miliónov, my už dnes vieme, že to bude násobne vyššia suma. Ja si pomáham tými číslami a pomáham si profesionálmi, odborníkmi, takže pred niekoľkými mesiacmi som požiadala audit, aby preskúmal vlastne hlavne hospodárenie Slovenskej národnej galérie, aby sme podľa toho, koľko majú a koľko budú potrebovať, aj v súvislosti s rekonštrukciou vedeli nastaviť podmienky. Dnes vám viem povedať iba toľko, že to bude určite viac ako pôvodne plánovaná suma dvadsaťsedem miliónov.

Vyjadrenie SNG:

Uznesením vlády 710/2015 vláda schválila objem finančných prostriedkov na rekonštrukciu areálu SNG vo výške 48 718 937 EUR vrátane DPH. Čo sa týka primeranosti, na porovnanie – na rekonštrukciu len objektu Veletržního paláca Národnej galérie v Prahe bolo alokovaných viac ako 116 mil. EUR.

5. Odznelo: Ak dovolíte, ešte by som sa vrátila k jednej téme... nedávno sa v médiách objavili správy, že galéria stráca desiatky tisíc eur ročne na nevýhodnom, až podozrivo nevýhodnom prenájme svojich priestorov, ktoré ponúka istej kaviarni, ako som spomínala, za veľmi zvláštnych a nevýhodných podmienok, ak si uvedomíme, že toto sú priestory v absolútne lukratívnej časti hlavného mesta. Takže buď teda sa snažím nejaké peniaze získať, napríklad aj serióznym prenájmom, alebo potom musím uvažovať, či všetky informácie, ktoré dávam von, sú korektné a pravdivé.

Vyjadrenie SNG:

Priestor kaviarne Berlinka neprenajímame, priestor využívame na aktivity a sprievodné programy SNG, je to náš jediný spoločenský priestor, ktorý zároveň poskytujeme na krátkodobé prenájmy s finančným efektom pre SNG. Link na viac informácií: https://www.sng.sk/sk/o-galerii/aktuality-a-oznamy/1694_reakcia-na-clanok-v-hospodarskych-novinach

Všetky uvedené informácie vychádzajú z oficiálnych a verejne prístupných zdrojov.

(príloha č.7)

(príloha č. 8)

VYHLÁSENIE LGBTI ORGANIZÁCIÍ K VÝVOJU NA MINISTERSTVE KULTÚRY SR

24. MÁJA 2019

|IN KOMUNITAROVNOSŤ

|BY MARTIN MACKO

23. mája 2019 predložilo MK do medzirezortného pripomienkového konania úplne nový zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Ministerstvo ním chce zakotviť nové pravidlá poskytovania dotácií do budúcnosti. Udialo sa tak bez akejkoľvek konzultácie, poza chrbát dotknutých subjektov a to nás utvrdzuje v tom, že snaha ministerky Laššákovej o dialóg je neúprimná a hraná.

tlačovej správe zo 16. mája 2019 sme vyzvali ministerku kultúry, aby zdôvodnila, prečo vylúčila všetky projekty LGBTI organizácií z podpory v prvej výzve dotačnej schémy pre oblasť kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva na rok 2019, zrušila aktuálnu výzvu so zmenenými pravidlami a začala rokovať s dotknutými organizáciami o ďalšom fungovaní tohto programu.

Po mediálnom tlaku nám kancelária ministerky 21. mája adresovala pozvanie na pracovné stretnutie vo veci “ďalšieho fungovania dotačnej schémy pre oblasť kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva”. Vyžiadali sme si čas na prípravu a zaslanie materiálov, ktorými ministerstvo odôvodňuje nové pravidlá v aktuálnej výzve dotačného programu. Dodnes sme ich neobdržali. Vo svojich mediálnych vystúpeniach ministerka potvrdila, že naše projekty posudzovala na základe iných kritérií ako všetky ostatné, čo je podstatou diskriminácie.

Zákon zavádza novú definíciu kultúrnej aktivity osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva, ktorou sa v jeho zmysle rozumie “kultúrna aktivita pripravená a vykonávaná týmito osobami alebo skupinami a kultúrna aktivita organizovaná a zabezpečovaná iným subjektom pre tieto osoby alebo skupiny.” Spolu s novými pravidlami aktuálnej výzvy (prísne zameranie aktivít len na cieľové znevýhodnené skupiny) to znamená zásadný odklon od doterajších priorít programu, ktoré zahŕňali podporu rovnosti príležitostí, integrácie do spoločnosti, prevencie a eliminácie všetkých foriem násilia, diskriminácie, rasizmu, xenofóbie a extrémizmu; podporu výchovy k tolerancii, posilneniu sociálnej a rodinnej súdržnosti a rozvoja medzikultúrneho dialógu.

Tento prístup ministerstva kultúry v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády Petra Pellegriniho, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky jasne prihlásila k “európskym demokratickým tradíciám slobody, ľudskej dôstojnosti a tolerancie v boji proti fašizmu a pravicovému extrémizmu”. Zaväzuje sa v ňom, že “vláda sústredí pozornosť aj na kultúrne potreby marginalizovaných a znevýhodnených skupín obyvateľstva v záujme predchádzania ich kultúrnej a sociálnej izolácii, a to aj formou zvýšenej podpory z grantového systému ministerstva kultúry.”

Prioritou by mala byť integrácia kultúry znevýhodnených skupín do väčšinovej kultúry, jej sprostredkovanie čo najširšiemu okruhu verejnosti, čím dochádza k búraniu predsudkov a prevencii intolerancie. Nové pravidlá budú skôr podporovať vytváranie kultúrnych giet, kde si každá znevýhodnená skupina robí svoju kultúru pre seba.

Navrhovaný zákon zároveň nemení rozhodovaciu právomoc ministerky kultúry a teda nepredstavuje posun v garantovaní nezávislosti a odbornosti pri udeľovaní dotácií, čo je v rozpore s ďalším záväzkom vlády: “Vláda bude nadväzovať a pokračovať so zmenami aj v oblasti financovania kultúry, a to postupne z priamej gescie štátu k formám verejnoprávnosti a samosprávy.”

 

Vo svetle týchto skutočností nevidíme žiadny význam v akýchkoľvek rokovaniach s ministerkou kultúry Ľubicou Laššákovou a vyzývame premiéra Petra Pellegriniho, aby urýchlene riešil situáciu v slovenskej kultúre a prijal zástupcov všetkých subjektov združených v iniciatíve Stojíme pri kultúre, ktorej sme súčasťou.

 

Iniciatíva Inakosť

Dúhový PRIDE Bratislava

Divadlo Nomantinels

(príloha č. 9)

VYJADRENIE K INICIATÍVE STOJÍME PRI KULTÚRE

Stanovisko Slovenskej výtvarnej únie a Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu:

Iniciatívu Stojíme pri kultúre podporujeme, aj keď pre nás nie je prioritou výmena na poste ministra kultúry, to samotné bez konkrétnych ďalších opatrení neposkytuje garanciu zásadného zlepšenia situácie v kultúre (nie je problém predstaviť si nekompetentnejšie nominácie na tento post). Prioritou je pre nás spolupráca širokej umeleckej obce s cieľom riešiť nielen už spomenuté problémy (SNG, Kunsthalle, prideľovanie grantov MK), ale i ďalšie konkrétne problémy umenia a kultúry, z ktorých mnohé sa dlhodobo neriešia napriek tomu, že sa k tomu zaviazala vo svojich dokumentoch i samotná vláda: napr. sponzorský zákon, zvýšenie výdavkov na kultúru do roku 2020 na 1 % HDP, neriešenie umenia vo verejných priestoroch (stavebný zákon bol pritom vládou schválený už v máji 2015, z NR bol však následne stiahnutý) i ďalšie oprávnené požiadavky zo strany umelcov, napr. pre výtvarné umenie kľúčový zákon na oživenie trhu s umením (tým, že by umožnil započítať výdavky na nákup umeleckých diel na zníženie daňového základu), či zredukovanie nezmyselných potvrdení v grantových systémoch, vrátane celkového zjednodušenia a zrušenia zbytočných poplatkov (potvrdenia z banky, poplatky za overovanie stanov atď) a iné.

Sme snáď netrpezliví? Konkrétne návrhy riešení predkladáme dlhé roky. Pripomeňme si, že otvorený list s požiadavkou riešiť uvedené problémy sme v mene Slovenskej výtvarnej únie poslali ministrovi kultúry Františkovi Tóthovi už 6. februára 2006!

V mene Slovenskej výtvarnej únie:

Pavol Kráľ, predseda SVÚ

Rober Makar, 2. podpredseda SVÚ

Dušan Králik, člen Rady SVÚ

Anna Horváthová, člen Rady SVÚ

V mene Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu:

Pavol Kráľ, predseda Grémia SKKD

Mirka Brezovská, podpredseda Grémia SKKD

Peter Lipa, člen Grémia SKKD

Kateřina Javorská, členka Grémia SKKD

Monika Korenčiová, členka Grémia SKKD

(príloha č. 10)

Martin Burlas

niekoľko otázok

každý manipulátor vie, že ľudí treba predovšetkým rozdeliť, ak ich chce ľahšie ovládať. necháme sa rozdeliť? lebo presne to je to jediné, čo vie pani ministerka robiť.

naša vláda sa sama postarala o to, aby mala nepriateľov, sama na tom roky pracovala veľmi intenzívne a usilovne. načo je dobrá existencia takej vlády? vlády, ktorá 10 rokov rozoštváva ľudí proti sebe a potom sa tvári, že to robí niekto iný… načo je ministerka, ktorá chce postupne likvidovať jednotlivé oblasti kultúry? ktorá drzo ignoruje skoro všetko okrem krojov a potom, keď všetci vidia čo spôsobila, zvoláva nejaké zbytočné stretnutia?

p. ministerka ukázala už pri nástupe, že nerozumie ani čo znamená slovo „klamanie“ alebo „morálka“ či „manipulácia“. prečo by mala rozumieť kultúre? pýtam sa zbytočne, lebo vieme, že kultúre nerozumie. pletie si ju s dekoráciou vykonávania moci. budeme sa tomu ticho prizerať?

ten, kto ju vybral, sa dostal k svojej funkcii omylom v systéme, keď sa im ich domček z karát začal rozsypávať. máme k nemu byť tolerantní? prečo? za to, že navrhol ministerku, ktorá nerozumie svojej práci? za to, že jediné, čo vedia, je hrať mŕtvych chrobákov, keď treba niečo spraviť?

oni ešte nepochopili ani to, že sú veci, ktoré sa za peniaze nedajú kúpiť. že postoje a morálka sa neurčujú v straníckej centrále, ale v ľudskej hlave.

verím ale, že nemajú prístup k všetkým hlavám tohto štátu. a keďže ho nemajú, začal sa ich koniec. používajú moc, peniaze, násilie. došlo k dvojnásobnej vražde novinára a jeho snúbenice. a aj tak končia. jedno z riešení, ktoré ponúkajú, je sprísnenie pravidiel pre novinárov. myslia to vážne? myslia vážne, že uveríme, ako radi vyšetrujú korupciu a dvojnásobnú vraždu sprevádzanú sledovaním novinárov? keby neprebiehalo v spolupráci a pod dohľadom interpolu a novinárov, nechcem ani vedieť, ako by to dopadlo.

a na záver ešte jedna otázka: myslíte si že pretrvá kultúra, alebo pani ministerka? myslím že na túto otázku nám už odpovedala história.

(príloha č. 11)

Priatelia, volám sa Nina Vrbanová a stojím tu dnes pri kultúre. Už nie iba pri Kunsthalle, pri Národnej galérii, pri Národnom divadle, pri LGBTI komunite, pri múzeách a galériách v regiónoch a ďalších, ale pri kultúre vôbec. Udalosti uplynulých mesiacov a dní nás priviedli až na toto námestie, pretože už nevidíme inú cestu, ako kultúre inak pomôcť. Nechceme pre prostú nekompetentnosť prísť o naše vlastné umelecké, kultúrne a spoločenské hodnoty. Všetci tu dnes spoločne stojíme na strane kultúry, ktorá je dlhodobo traumatizovaná, nezmyselne trpí nezáujmom, neschopnosťou a nekompetentnosťou súčasného vedenia Ministerstva kultúry.

Pani Laššáková, po Kultúrnom reparáte Vám kultúrna a umelecká obec Slovenska dala šancu preukázať, že Vaše pôsobenie v tomto rezorte môže byť prínosné. Nie je. V jednom dychu a v jednej vete svojím vlastným prísľubom deklarujete podporu vzniku novej štátnej organizácie Kunsthalle Bratislava, a vzápätí svoj vlastný prísľub popierate tvrdeniami o rozpočtových limitoch. Nezáleží Vám na tom, neklamte. Ministerstvo pod Vašim vedením nerieši problémy a nekomunikuje s vlastnými inštitúciami primeraným spôsobom. Vždy až pod tlakom verejnej diskusie a médií, deň pred verejným protestom, ponúkate a sľubujete dodatočnú finančnú či inú podporu.

Našu dôveru ste svojím konaním definitívne stratili, preto Vás žiadame – odstúpte. Na čom tu skutočne záleží, je komplexný stav umenia a kultúry na Slovensku, jeho rozvoj aj smerom do zahraničia, prostredníctvom vlajkových inštitúcií, aj prostredníctvom regiónu. Je to tiež želaná atmosféra umeleckej rozmanitosti v celej šírke zmysluplných prejavov od špičkového folklóru, cez súčasné kritické umenie, až po kultúru znevýhodnených skupín. Žiaľ, pani Laššáková, Vaša politika a Vaše pôsobenie tieto hodnoty zďaleka nereprezentujú. Umenie a kultúra na Slovensku nepotrebujú, aby ste im hádzali polená pod nohy, potrebujú funkčné a maximálne kompetentné ministerstvo ako svojho hlavného partnera. Ďakujem.

(príloha č. 12)

Volám sa Lucia G. Stach a stojím pri kultúre ako vedúca kurátorka moderného a súčasného umenia v Slovenskej národnej galérii.

Chcem hovoriť o kultúrnom dedičstve, o galériách a múzeách umenia. O „tvare času“, čo zostáva zhmotnený v zbierkových predmetoch, o umelcoch a umelkyniach, ktorých tvorba je jadrom, nie ozdobou duše krajiny.

Predstavme si krajinu bez umenia – bola by pustatinou. A pozrime sa na našu vlastnú smutnú krajinu s ledva prežívajúcimi regionálnymi galériami, ale podobne aj s „vrcholovými inštitúciami“ Slovenskou národnou galériou a Kunsthalle. Táto situácia nenastala náhle, zlomovo – nedávne rozhodnutia ministerstva kultúry sú skôr poslednou kvapkou, ktorá dokonala dlhodobý vývoj zlým Smerom.

Ako hovorí Timothy Snyder v druhom poučení O tyranii, inštitúcie nám pomáhajú zachovať si mravnosť, ale sami sa neubránia! Nie sme žiadnymi “podriadenými” ministerstva. Napriek tomu dlhodobo zažívame od svojho materského úradu týranie a zanedbávanie povinnej výživy s cieľom oslabiť našu slobodu. Ak nám dnes berú peniaze na činnosť, nepripravujú nás len o prítomnosť, ale aj o ďalší výskum, zbierky, knihy, výstavy, medzinárodné spolupráce. Kradnú samotnú budúcnosť našej kultúry!

Pred niekoľkými hodinami som dostala slová podpory od vedúceho kurátora Múzea moderného umenia (mumoku) vo Viedni Rainera Fuchsa. Je dobré uvedomiť si, že nás vidia aj zvonku. Nebojujeme za budúcnosť slovenskej kultúrnej planétky, izolovanej od zvyšku sveta. Sme súčasťou európskej kultúrnej mapy a konečne žiadame, aby sa podľa toho začal správať aj náš štát!

(príloha č. 13)

Volám sa Bohunka Koklesová, som teoretička umenia a rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

Stojím tu pred Vami kvôli kultúre, ale stojím tu aj preto, aby som podporila mojich študentov a študentky z platformy Stojím pri kultúre. Sú to skvelí a výnimoční mladí ľudia. Kvôli nim nemám takú veľkú obavu o budúcnosť našej krajiny.

Hlavnými partnermi umeleckých škôl sú galérie, múzeá a rôzne kultúrne iniciatívy. Umelecké školy sú otvorené všetkým skupinám obyvateľstva, spolupracujú s nimi na umeleckých, výstavných a kultúrnych projektoch.

V galériách vystavujú moji kolegovia a študenti. Ide o vzťah postavený na rovnakých hodnotových postojoch. Proces vzdelávania v oblasti výtvarného umenia je nielen tvorivý a inšpiratívny, ale učí študentov k zodpovednosti za spoločnosť.

V čase krízy patria práve umelci a umelkyne k tým, čo sa dokážu veľmi rýchlo mobilizovať. A to nielen v prospech seba. Mobilizujú sa najmä v prospech iných, tam, kde vidia nespravodlivosť, diskrimináciu a neprajnosť.

Dnes sme sa postavili za kultúru. Umenie a kultúra je dlhodobo zanedbávaným segmentom v našej spoločnosti. Je hlboko podfinancované a vedú ho odborne nekompetentné osoby. Pritom práve umenie a kultúra dokážu účinne bojovať s nacionalizmom a neznášanlivosťou. Vďaka nim sa šíri v spoločnosti kultúrnosť a rovnoprávnosť. Vďaka umeniu a kultúre sa stávame lepšími ľuďmi.

(príloha č. 14)

Ján Triaška

Pôvodom z Vojvodiny, zo Srbska

Výtvarník

Vedúci katedry maľby Fakulty výtvarných umení v Banskej Bystrici

Súčasné výtvarné umenie dotvára hodnotové kultúrne spektrum

Súčasné výtvarné umenie je zvedavé, pýta sa

Súčasné výtvarné umenie je kritické a slobodné

Súčasné výtvarné umenie reflektuje žitú realitu, ktorá nie je ružová, ale žiaľ každým dňom hnedne

Ničomu z tohto, čo som povedal, vedenie ministerstva nerozumie

Výtvarníci stoja pri kultúre a žiadajú odstúpenie nekompetentnej pani Laššákovej

(príloha č. 15)

Kultúra je v tejto krajine cielene dlhodobo zanedbávaná. Výsledky podceňovania kultúry sa paradoxne prejavili práve tam kde sa o kultúre najviac rozhoduje. Politika je tak názorným príkladom nekultúrnosti. Kultúrna spoločnosť si ale význam kultúry veľmi dobre uvedomuje, rovnako ako si uvedomuje, že ak chce žiť v bezpečnej, slušnej a kultúrnej krajine, kde sa nepodvádza, nekradne a nevraždí, musí predovšetkým investovať do vzdelania a kultúry. Ak  sú ekonomické výsledky krajiny tak dobré, že dokáže nakúpiť vojenskú techniku, má aj na to, aby investovala do spoločnosti a  podporila ju v analytickom a kritickom myslení. Dejiny potvrdili, že na rozdiel od vojenskej techniky, ktorá za 20 rokov zhrdzavie, sa investícia do vzdelania, vedy a kultúry vždy niekoľko násobne vráti. Snaha udržať si nevzdelanú a nekultúrnu masu, ktorá je ľahko manipulovateľná, vedie vždy k tvorbe extrémizmu, agresivite, strate súdnosti a útokom na demokratické hodnoty a ľudské práva. Umenie musí nastavovať zrkadlo spoločnosti a preto vyzývam ministerku, ktorej snahou je, svojim nekompetentným zasahovaním do procesov, tento hlas umlčať, aby svoj post opustila. Umenie musí ostať slobodné.”

(príloha č. 16)

Pani Laššáková. Rád by som vás oslovil vážená pani ministerka, ale keďže ste nám zatiaľ nedali dôvod vážiť si vás, ani oslovovať vás „ministerka kultúry“, tak len – pani Laššáková.

Za viac ako rok ste pre kultúru vo všeobecnosti neurobili nič. Ak ste niečo urobili, tak skôr proti kultúre. Po každom vašom počine premýšľame, prečo.

Buď ste na to, aby ste viedli rezort kultúry, nevzdelaná, respektíve nemáte s touto prácou skúsenosti.

alebo si podľa vzoru viacerých politických kolegov myslíte, že politická funkcia vám dáva moc rozhodovať len podľa vášho osobného uváženia na základe sympatií, antipatií, osobnej pomsty, známostí, nálady, či vlastných výhod,

alebo ste iba bábkou niekoho, kto vám dáva inštrukcie a vy iba plníte rozkazy za príjemný plat.

Iné dôvody vášho konania si nedokážeme predstaviť. V prípade nejakej sebareflexie máte teda minimálne tri dôvody vzdať sa kresla ministerky kultúry skôr, ako slovenskú kultúru nezničíte. Kultúra zahŕňa, okrem iných dôležitých spoločenských atribútov, aj morálku.

Je preto nemorálne tváriť sa, že niečomu rozumiete, keď opak je pravdou.

Je nemorálne rozhodovať o osude akýchkoľvek menšín len preto, že sú iní ako vy, vy – vyvolení.

Je nemorálne zničiť vyššiu kultúru, len preto, lebo jej predstavitelia majú iný názor na umenie ako vy, pani Laššáková, ktorá názor na umenie zjavne nemáte.

Je nemorálne, ak v apolitickej funkcii plníte príkazy tých, ktorí držia v rukách politickú moc za príjemný plat.

Pre vás, vymenovanú do takejto dôležitej funkcie, to platí dvojnásobne.

Dokument UNESCO definuje kultúru ako komplex špecifických duchovných, materiálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti, alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru.

Veríme, že ak sa budete riadiť podľa slov tohto dokumentu, odídete z ministerského kreslá a my, umelci, budeme mať dôvod začať si vás vážiť.

(príloha č. 17)

Volám sa Jana Bučka, som režisérka a stojím tu pri kultúre za filmárov.

Podstatou našej práce je sloboda a nezávislosť, a nie je možné, aby do nej vstupovala ideológia a politická moc.

Dnes s rozhorčením sledujeme kroky ministerstva kultúry v duchu najhorších tradícií normalizácie a mečiarizmu. Ešte alarmujúcejšia je však je svojvoľná diskriminácia v programe, ktorého zmyslom má byť práve podpora znevýhodnených skupín obyvateľstva a scitlivovanie väčšiny.

Každé ďalšie mocensky motivované, nekompetentné rozhodnutie prináša škody. Nemôžeme si ich dovoliť!

Preto aj my, filmárky a filmári, pridávame naše hlasy a spoločne s Vami, kolegyne a kolegovia z galérií, múzeí a festivalov, divadelníci, vizuálni umelci i študenti, voláme: Pani ministerka Laššáková, stačilo! Odstúpte!

(príloha č. 18)

Dobrý deň, volám sa Roman Samotný a som tu za LGBTI organizácie: Iniciatíva Inakosť, Dúhový PRIDE Bratislava, Filmový festival inakosti, PRIDE Košice, PRIDE Banská Bystrica, Inokraj, Transfúzia, Queer Slovakia, NoMantinels. Aj my stojíme pri kultúre.

Ministerka kultúry pošliapava rozmanitosť Slovenska. Jej úlohou je zastupovať záujmy všetkých Slovákov a Sloveniek, a tým pádom rátať aj s hlasom LGBTI ľudí, ktorí platia dane rovnako ako majorita. LGBTI ľudia vždy boli súčasťou histórie a tradícií tejto krajiny, prispievali svojou prácou k jej rozvoju. Sme však svedkami toho, že ministerka sleduje len svoj osobný vkus, resp. nevkus, nerešpektuje názory odborníkov a množstvom zlyhaní dokazuje svoju neschopnosť viesť tento rezort. Slovensko si zaslúži na tomto poste človeka profesionálneho, s citom pre rôznorodé záujmy ľudí, od ktorých má mandát, s víziou do budúcnosti – aby sme aj vďaka kultúre mohli rásť ako moderná európska demokracia. Slovensko si zaslúži ministerku kultúry, ktorá sa nesnaží umlčať pestrosť vlastnej krajiny, keďže práve z nej pramení bohatstvo našej kultúry.

(príloha č. 19)

Volám sa Michaela Pašteková a stojím tu dnes za angažovaný mesačník Kapitál a ďalšie slovenské médiá, ktoré sa hlásia k iniciatíve Stojíme pri kultúre, podporujú a snažia sa rozvíjať kritické myslenie. Prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou tejto ambície je poskytovať priestor minoritám, zraniteľným a znevýhodneným skupinám. V našich textoch ukazujeme, aké dôležité a nezastupiteľné sú témy, ktoré prinášajú do našej kultúry.

Preto nás mimoriadne znepokojuje spôsob, akým ministerka kultúry svojvoľne a bez ohľadu na rozhodnutia odborných komisií siaha na prostriedky, ktoré pomáhajú tomu, aby bol hlas zraniteľných skupín v spoločnosti ešte výraznejší. Rovnako znepokojujúce je aj neodôvodnené okliešťovanie finančnej podpory pre inštitúcie, akými sú Slovenská národná galéria či Kunsthalle.

V redakcii mesačníka Kapitál sa usilujeme o demokratické, transparentné a kolektívne rozhodovanie. Rovnaký prístup očakávame aj od ministerstva kultúry. Je absolútne neprijateľné, aby bolo riadené spôsobom, ktorý je netransparentný, neobjektívny, diskriminačný a aby nieslo čo i len náznaky autokracie. Je neprijateľné, aby v takej rozmanitej sfére, akou je kultúra, jedna osoba rozhodovala o tom, ktorá jej súčasť je významnejšia a ktorej má byť prisúdená pozícia periférie. Vyjadrujeme preto solidaritu so všetkými inštitúciami, platformami, umelkyňami a umelcami, ktorých sa tieto nesystémové kroky negatívne dotýkajú.

Ministerstvo by mal riadiť človek citlivý k odboru, za ktorý nesie zodpovednosť. Človek, ktorý je rozhľadený a zorientovaný v danej oblasti, je sebakritický a dokáže počúvať. Súčasná ministerka kultúry pani Ľubica Laššáková podľa nás tieto vlastnosti nenapĺňa, a aj preto žiadame jej okamžité odstúpenie z funkcie.

Stojíme pri kultúre.

(príloha č. 20)

(príloha č. 21)

4 Hostia: Nina Vrbanová (poverená riaditeľka KHB), Ľubica Laššáková (Ministerka kultúry SR), Alexandra Kusá (generálna riaditeľka SNG), Bohunka Koklesová (rektorka VŠVU), Viera Dubačová (poslankyňa NR SR, členka výboru pre kultúru a médiá), Ilona Németh (umelkyňa a pedagogička VŠVU), Zora Jaurová (zástupkyňa Creative Industry Forum), Michal Bartók (generálny riaditeľ NOC) a Michal Hvorecký (moderátor).
https://www.facebook.com/kapitalnoviny/videos/275578756656245/

10
 Ibidem. cit. v pozn. 5

11
 Ibidem. cit. v pozn. 8

12
 Ibidem. cit. v pozn. 5

13
 Ibidem. cit. v pozn. 8

14
 Ibidem. cit. v pozn. 5

15
 Ibidem.

16
 Ibidem. cit. v pozn. 6

17
 Ibidem.

19
 Ibidem. cit. v pozn. 6

20
 Ibidem.

21
 Ibidem. cit. v pozn. 5

22
 Ibidem. cit. v pozn. 6

23
 Ibidem cit. v pozn. 1.

26
 Ibidem. cit. v pozn. 1

27
 https://slovensko.hnonline.sk/1798606-straty-v-snd-sa-rataju-na-miliony

28
 Ibidem.

29
 Táto podmienka platila do 31.12.2018, keď bola zrušená zákonom č. 372/2018 Z. z., pretože nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii došlo k zmene metodiky vo vzťahu ku kritériám rozhodujúcich na zaradenie právnických osôb do sektora verejnej správy, pričom došlo k posilneniu kvalitatívnych kritérií. V nadväznosti na úpravu definície príspevkovej organizácie sa tak vypustila aj povinnosť zriaďovateľa zrušiť príspevkovú organizáciu, ktorá nespĺňa kritérium 50% (porovnaj dôvodovú správu k návrhu zákona č. 372/2018 Z. z.).

30
 Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. (v znení k 24.8.2018): „Príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.“

33
 Ibidem. cit. v pozn. 27

39
 Ibidem. cit. v pozn. 37

41
 Ibidem.

48
 Ibidem.

49
 Ibidem. cit. v pozn. 47

50
 https://www.postoj.sk/44195/banka-obhajuje-podporu-lgbti-peniazmi-pre-krestanov-ma-to-vsak-hacik

51
 Ibidem. cit. v pozn. 5

52
 Ibidem.

54
 Oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2016/C 262/01).

55
 Druhá výzva pre program 2 zo 6. 5. 2019; http://www.mksr.sk/extdoc/7994/Vyzva_program_2_II_kolo

56
 Ibidem.

58
 Ibidem. cit. v pozn. 55

59
 Citované podľa odpovede na žiadosť o prístup k informácii č. 18E/PMÚ SR/2019.

60
 Citované podľa ibidem.

61
 Podľa čl. 54 ods. 10 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014: „Pomoc na noviny a časopisy, nech už sa uverejňujú v papierovej alebo elektronickej podobe, nie je podľa tohto článku oprávnená.“

62
 Odsek 72 preambuly nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014.

63
 Citované podľa odpovede na žiadosť o prístup k informácii č. 18E/PMÚ SR/2019.

64
 Porovnaj text 2. výzvy Programu 2 (uzávierka 21. 6. 2019), http://www.mksr.sk/extdoc/7994/Vyzva_program_2_II_kolo

65
 Ibidem.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *