Kunsthalle na dosah

Bratislavská Kunsthalle existuje päť rokov, z toho tri roky je pod správou Slovenskej národnej galérie, a aký osud ju postihne ďalej, nie je v tomto momente jasné. V budove Domu umenia v Bratislave, kde sídli, malo ministerstvo v pláne zriadiť kreatívne centrum. Avšak po proteste a debate, ktoré zorganizovali študenti VŠVU na záchranu KHB, súčasná ministerka Ľubica Laššáková prisľúbila, že KHB nadobudne právnu subjektivitu. Jana Kapelová v komentári píše o dvadsaťdvaročnej komplikovanej situácii jednej inštitúcie, uvádza mená ministrov, ich riešenia a modely ako inštitúciu vytvoriť, pričom nekomentuje situáciu, len podkladá jeden fakt za druhým. Aký bude ďalší osud KHB je na ministerke: „Oprie sa celou silou do inštitúcie a zrúti ju, alebo zostane pevne stáť a vytvorí jej oporný pilier?“ pýta sa Kapelová.

Protest študentiek a študentov Vysokej školy výtvarných umení pred budovou Domu umenia na námestí č. 12 v Bratislave. Foto: Ema Lančaričová

Kunsthalle na dosah

Vizualizácia

S dostatočným odstupom pozeráte na budovu Domu umenia na Námestí SNP č. 12 v Bratislave, v ktorej sídli posledných 5 rokov Kunsthalle. Pred budovou sa ocitá ľudský stĺp z tiel všetkých doterajších ministrov kultúry SR s úradníckou základňou. Vzájomne si chronologicky stoja na ramenách pričom sa im pri podávaní 22ročnej agendy bratislavskej Kunsthalle chvejú nohy. Na vrchole sa týči súčasná ministerka kultúry Ľubica Laššáková. Jej ruka siaha na budovu. V paralýze výjavu sa len prizeráte a mysľou vám beží: „Ako sa len rozhodne? Oprie sa celou silou do inštitúcie a zrúti ju, alebo zostane pevne stáť a vytvorí jej oporný pilier?“

Články pilieru Kunsthalle

V 22ročnej histórii nesvojprávnej inštitúcie Kunsthalle Bratislava sa ministri kultúry a ich úradníci, v mnohých prípadoch na podnet výtvarnej obce, snažili zriadiť Kunsthalle predovšetkým v Dome umenia na Námestí SNP č. 12. Riešenia a modely (organizačná jednotka v štruktúre NOC, transformácia Slovenského centra dizajnu, príspevková organizácia, nezisková organizácia, občianske združenie) sa častokrát opakovali, pričom výtvarná obec mala nechať ministerstvo pracovať. Omieľanou argumentáciou pre nemožnosť zriadiť Kunsthalle bola na konci volebného obdobia neexistujúca legislatíva a floskula „ministerstvo financií nedovolí vznik novej inštitúcie“.

Ivan Hudec, spisovateľ, dramatik, minister kultúry SR v rokoch 1994–1998

Základy zriadenia Kunsthalle položili 17. decembra 1997 zástupcovia výtvarnej obce v podobe Výzvy slovenských výtvarníkov a teoretikov. Blažej Baláž, Zuzana Bartošová, Katarína Kišová, Peter Meluzin, Milan Pagáč a Hana Vaškovičová zvolali v Dome novinárov na Župnom námestí č. 7 v Bratislave tlačovú konferenciu, kde mimo iné tlmočili požiadavku na vytvorenie inštitúcie typu Kunsthalle, adresovanú Ministerstvu kultúry SR (MK SR). MK SR poverilo Slovenskú národnú galériu vypracovaním koncepcie Národného centra výtvarného umenia a architektúry, v rámci ktorej boli definované úlohy inštitúcie: sústreďovanie a spracovávanie informácií o profesionálnom dianí na poli výtvarného umenia na Slovensku a v zahraničí, edičná činnosť, príprava výstavných projektov v budove Domu umenia na Nám. SNP a realizovanie vedecko-výskumných aktivít zameraných na oblasť aktuálnych otázok súčasného slovenského výtvarného umenia.

Milan Kňažko, herec, minister kultúry SR v rokoch 1998–2002

Na 12. schôdzi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorá sa konala 28. januára 1999, prezentovali zástupcovia Výzvy slovenských výtvarníkov a teoretikov (Blažej Baláž, Ján Bakoš a Zuzana Bartošová) potrebu prebudovania Domu umenia na Kunsthalle s hlavným kunsthistorikom, výstavným plánom a so zriadením správnej rady. Minister kultúry Milan Kňažko 1. mája 1999 poveril vedúceho Odboru múzeí a galérií Branislava Rezníka prípravou Kunsthalle. Po roku a pol, v januári 2001, navrhol Milan Kňažko zriadenie Kunsthalle (Dom umenia) v rámci Národného osvetového centra (ďalej NOC), vytvoril organizačnú zložku – Dom umenia a riaditeľ NOC aj Radu Domu umenia.

29. mája 2001 bola na tlačovej konferencii MK SR prezentovaná Koncepcia rozvoja výtvarnej kultúry na Slovensku, v rámci ktorej mala k 1. januáru 2002 vzniknúť transformáciou príspevkovej organizácie Slovenské centrum dizajnu inštitúcia typu Kunsthalle pod názvom Dom umenia – Centrum súčasného výtvarného umenia, architektúry a dizajnu. Zástupcovia dizajnérskej obce na Slovensku apelovali na ministerstvo, aby neničilo to, čo je dobré. Začlenenie dizajnu do Kunsthalle bolo podľa nich krokom späť. Riaditeľka SCD Ľubica Fábriová návrh komentovala s tým, že ministerstvo pripravovanú zmenu so Slovenským centrom dizajnu vôbec nekonzultovalo.

Pretrvávajúci nejasný stav bratislavskej Kunsthalle. Foto: Tomáš Džadoň

Rudolf Chmel, literárny vedec, minister kultúry SR v rokoch 2002–2005

24. januára 2003 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov Slovenskej sekcie AICA (Vladimír Beskid, Jana Geržová, Gábor Hushegyi, Katarína Rusnáková) s ministrom kultúry Rudolfom Chmelom, na ktorom AICA navrhovala zásadnejšie riešenie problematiky Kunsthalle – delimitáciu Domu umenia z kompetencie NOC a jeho transformáciu na inštitúciu s vlastnou právnou subjektivitou. Zástupcovia AICA upozorňovali na poučenie z roku 2001 ako na nutnosť hľadania legislatívnych možností tejto zmeny.

Generálny riaditeľ Sekcie umenia MK SR Andrej Zmeček 3. júna 2004 uviedol, že nová organizácia s pracovným názvom Centrum súčasného umenia bude založená už v priebehu júna, keď vznikne jej Správna rada a Dozorná rada a začne sa s jej inštitucionálnym budovaním. V decembri 2004 bol vypracovaný materiál na rokovanie vlády SR – Návrh na založenie Domu umenia, neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby. Vláda poverila ministra kultúry Rudolfa Chmela založiť Dom umenia, n. o. do 15. decembra 2004 a zabezpečiť funkčnosť Domu umenia, n. o. v Bratislave do 31. januára 2005.

Vo februári 2005 vymenovalo Ministerstvo kultúry Radu pre projekt Domu umenia ako poradný orgán (členovia rady: Miroslav Marcelli, Mária Hlavajová, Zuzana Bartošová, Jozef Jankovič, Rudolf Fila, Laco Teren, Boris Ondreička, Rudolf Sikora, Jiří Ševčík, Andrej Zmeček). Na jej druhom zasadnutí 17. februára 2005 viacerí členovia vyslovili pripomienky ku konštituovaniu Domu umenia i opodstatnenosti vymenovania Rady DU v čase, keď ešte nie je jasné, na akom legislatívnom základe bude v blízkej i vzdialenej budúcnosti Dom umenia fungovať. Andrej Zmeček vysvetlil, že aktivity okolo konštituovania Domu umenia narážali na legislatívne obmedzenia, ktoré znemožnili zriadiť neziskovú organizáciu so stálou podporou štátu. GR SE Viera Šoltýsová odpovedala na otázku, prečo je nevyhnutné, aby Dom umenia vo svojej počiatočnej fáze fungoval ako „poloautonómna“ inštitúcia v rámci inej inštitúcie – NOC. Dom umenia mal byť podľa jej slov samostatnou zložkou NOC len v prípravnej fáze konštituovania, do doby prijatia novej zákonnej normy. Následne by sa DU mal stať samostatnou neštátnou inštitúciou (predpokladaným termínom mal byť jún 2006). Andrej Zmeček uviedol, že z rozpočtu MK SR bolo účelovo vyčlenených 30 miliónov korún na rekonštrukciu interiérov budovy NOC. Niektorí prítomní sa kriticky vyjadrili k technickému prevedeniu rekonštrukcie budovy (nevhodné použitie materiálov). Andrej Zmeček uviedol, že za opravy v DU bolo zodpovedné vedenie NOC a že doterajšie úpravy boli opravami niektorých častí interiéru, nie rekonštrukciou.[1]

Na dianie reagovala AICA otvoreným listom z 20. februára 2005, ktorý adresovali ministrovi kultúry Rudolfovi Chmelovi: „Analýza stratégií, ktoré použilo Ministerstvo kultúry v súvislosti s pokusmi o zriadenie inštitúcie nezbierkového typu, tzv. Kunsthalle ukazuje, že okrem neštandardnosti, netransparentnosti a neschopnosti bol tento zdĺhavý proces sprevádzaný aj taktikami, ktoré vyvolávajú vážne podozrenie zo stretu záujmov a nekorektnosti jednania. Za dôsledok neschopnosti súčasného vedenia MK SR považujeme fakt, že po dvoch rokoch medializovaného ‚brainstormingu‘ sa ministerskí úradníci nakoniec rozhodli zachovať riešenie, ktoré realizoval ešte minister Milan Kňažko, keď v rámci Národného osvetového centra vytvoril organizačnú zložku – Dom umenia a riaditeľ NOC aj Radu Domu umenia. Na mieste je otázka, aká je výkonnosť generálneho riaditeľa Sekcie umenia Andreja Zmečeka, keď potreboval dva roky na to, aby sa vrátil k už existujúcemu riešeniu?[2] Ďalej kritizovali zloženie Rady Domu umenia, v ktorej piati z desiatich menovaných členov zastávali významné pozície tranzit.sk, čo vyvolávalo otázku stretu záujmov.

V júni 2005 vzniklo Pri NOC pracovisko Domu umenia ako organizačná jednotka v štruktúre NOC na pokyn MK SR, na základe vypracovaného materiálu „Harmonogram aktivít pri etablovaní DU pri NOC“ z 31. januára 2005.[3] Po neúspešnom výberovom konaní na obsadenie miesta riaditeľa Domu umenia 20. apríla 2005, z ktorého nik nevzišiel, bola vedením poverená Erika Trnka. Začalo sa s rekonštrukciou svetelného systému vo výstavných priestoroch Domu umenia.

Bývalý minister kultúry Marek Maďarič počas vernisáže výstavy Paradox 90 v rámci otvorenia Kunsthalle Bratislava.

František Tóth, stredoškolský učiteľ, minister kultúry SR v rokoch 2005–2006

V januári 2006 uvažoval minister kultúry František Tóth o „dvojdome“ pre súčasný dizajn a súčasné výtvarné umenie, čiže opať o transformácii Slovenského centra dizajnu v spojení s budovou Domu umenia na Kunsthalle.

V marci 2006 predložila riaditeľka SCD Katarína Hubová projekt transformácie SCD na Centrum dizajnu a výtvarného umenia (CDVU). Viacerí kritici projektu mu vyčítali nedôslednosť analýzy situácie vo výtvarných inštitúciách, ktorá nepomenúvala základné potreby výtvarného umenia. V reakcii na projekt Kataríny Hubovej predložil Interný poradca Sekcie umenia Richard Gregor projekt Centra vizuálnych umení (CEVIUM) ako dvojzložkovej organizácie SCD a Domu umenia.

Rudolf Chmel, literárny vedec, minister kultúry SR v roku 2006

30. mája 2006 pozastavilo Ministerstvo kultúry prípravu Domu umenia. Šéf sekcie kultúrneho dedičstva Vladimír Červenák uviedol, „že plány na zriadenie slovenskej Kunsthalle boli len improvizáciou, lebo peniaze na ich realizáciu sa nenašli.“ K 1. júnu 2006 zrušilo ministerstvo miesto riaditeľky Domu umenia.

Marek Maďarič, scenárista, minister kultúry SR v rokoch 2006–2010

V decembri 2006 vyhlásil minister kultúry Marek Maďarič, že zrušenie Domu umenia predchádzajúcim ministrom Chmelom nebolo legálne. Národné osvetové centrum dostalo v júni 2007 do zriaďovacej listiny organizovanie výstav v Dome umenia.

V júli 2008 zriadilo MK SR Radu pre vypracovanie zámeru založenia Národného centra výtvarného umenia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva. Členov rady tvorili Branislav Rezník, Janka Motyčková, Magdaléna Ševčíková, Alexandra Homoľová, Ivan Jančár, Marcela Lukáčová.

V decembri 2008 schválilo MK SR materiál „Zámer založenia Slovenského centra vizuálnych umení“, ktorý odporúčal zriadenie novej príspevkovej organizácie v rezorte kultúry ako špecializovanej odbornej inštitúcie s termínom zriadenia od 1. januára 2010.

11. februára 2010 vyzvala Iniciatíva Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo ministra kultúry Mareka Maďariča, aby na pripravovanej verejnej diskusii v Dome umenia objasnil, v akom štádiu sa nachádza projekt Kunsthalle, ktorý ministerstvo nechalo zapadnúť do úzadia.

13. apríla 2010 sa konala v A4 – nultý priestor v Dome umenia verejná diskusia pod názvom Verejné inštitúcie pre súčasné umenie. Otázky a modely, kde svoje inštitucionálne modely prezentovali Gina Renotiere a Štepánka Bielesz z olomouckého SEFO, Clare Butcher z holandského Van Abbe muzem v Eindhovene, Rostislav Koryčánek za Dům umění města Brna a Rainer Fuchs z rakúskeho MUMOKu. Iniciatíva Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo prizvala k diskusii členov rady MK SR pre vypracovanie zámeru založenia Národného centra výtvarného umenia, predsedu Branislava Rezníka, podpredsedníčku Janku Motyčkovú, Ivana Jančára, Marcelu Lukáčovú a generálneho riaditeľa sekcie umenia a štátneho jazyka Petra Kováča. Diskusie sa v publiku zúčastnil aj zástupca PENTA INVESTMENTS LIMITED o.z., nakoľko sa v tom období uvažovalo o prenájme Jurkovičovej teplárne ministerstvom kultúry a zriadením Kunsthalle v priestoroch tejto kultúrnej pamiatky vo vlastníctve Penty.

Protest umeleckej obce pred Ministerstvom kultúry proti úmyslu zriadiť Kunsthalle v galérii Danubiana a finančne podporiť prístavbu k budove sumou 12 miliónov eur. V popredí exminister kultúry Daniel Krajcer. Foto: Olja Triaška Stefanovic

Daniel Krajcer, moderátor, minister kultúry SR v rokoch 2010–2012

4. novembera 2010 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov iniciatív (Blažej Baláž, Jana Kapelová, Michal Moravčík) so štátnou tajomníčkou ministra kultúry Natáliou Cehlárikovou, GR Sekcie umenia a štátneho jazyka Jankou Motyčkovou a GR Sekcie kultúrneho dedičstva Branislavom Rezníkom k otázkam zriadenia Kunsthalle, mimo iné. V ten istý deň zverejnilo Ministerstvo kultúry na svojej webovej stránke Rozpracovanie programového vyhlásenia vlády na roky 2010 a 2014, v ktorom uvádzalo zámer iniciovať založenie Slovenského centra vizuálneho umenia ako chýbajúceho článku medzi informačno-dokumentačnými centrami v rezorte ku dňu 31. 12. 2013.

V novembri 2010 získalo MK SR od Ministerstva obrany SR Hurbanove kasárne a administratívnu budovu na Krížnej ulici v Bratislave, ktoré plánovalo využívať ako multifunkčné kultúrne centrum a v jej priestoroch zriadiť Kunsthalle.

19. decembra 2011 podpísal minister kultúry Daniel Krajcer so súkromnou spoločnosťou Via Danubia, prevádzkujúcou súkromnú galériu Danubiana, zmluvu o vzniku novej inštitúcie „Danubiana – Slovenské centrum vizuálnych umení, n. o.“.

Nezisková organizácia mala naplniť absentujúcu inštitúciu typu Kunsthalle. Na tento krok umelecká obec reagovala petíciou, protestami a výzvou na odvolanie ministra.

16. januára 2012 sa uskutočnilo stretnutie ministra so zástupcami združenými okolo Slovenskej výtvarnej únie a odborne štrukturovanej obce. Zástupcovia odborne štrukturovanej obce žiadali okr. i. nespájanie „ad hoc projektu“ Danubiana so zriadením Kunsthalle v priestoroch Múzea moderného umenia Danubiana na periférii Bratislavy. Požadovali zriadenie Kunsthalle v budove Domu umenia na Námestí SNP č. 12 v Bratislave.

26. január 2012 – Na druhom stretnutí ministra kultúry s výtvarnou obcou ku kauze Danubiana a Kunsthalle prezentoval po dlhom naliehaní Minister kultúry SR Daniel Krajcer ideový zámer zriadia inštitúcie typu Kunsthalle v priestoroch Domu umenia formou občianskeho združenia s výberovým konaním v kompetencii Národného osvetového centra.

Marek Maďarič, scenárista, minister kultúry SR v rokoch 2012–2018

9. júla 2012 prezentoval minister kultúry Marek Maďarič svoju predstavu o vzniku Kunsthalle v Dome umenia s participáciu Mesta Bratislava a Bratislavského samosprávneho kraja, pričom jej vzniku by nemuselo nič brániť.

16. februára 2013 oznámila nová riaditeľka NOC Jana Kresáková plán zriadiť Kunsthalle k začiatku roka 2014 v rámci NOC.

1. januára 2014 vzniká Kunsthalle Bratislava ako organizačná jednotka v štruktúre NOC v budove Domu umenia na Nám. SNP s cca 10členným tímom zamestnancov a rozpočtom vyhradeným na dramaturgiu a bežný chod. Riadením je poverený Juraj Čarný.

1. júla 2016 je Kunsthalle delimitovaná spod správy NOC pod Slovenskú národnú galériu. Juraj Čarný a Richard Gregor sú prepustení z pozície riaditeľa a kurátora Kunsthalle z dôvodu zrušenia pracovného miesta. Poverenou riaditeľkou sa stáva Nina Vrbanová, predtým kurátorka Kunsthalle. Inštitúcii je odobratá takmer polovica výstavných priestorov.

Protest výtvarnej obce počas príhovoru ministerky kultúry Ľubice Laššákovej na vernisáži Inverzná romantika v Kunsthalle Bratislava. foto: Ema Lančaričová

Posledný článok pilieru

Tak ako počas uplynulých rokov je i v poslednom článku pilieru Kunsthalle zriadenie inštitúcie závislé od priorít vedenia Ministerstva kultúry SR. Aktuálna ministerka Ľubica Laššáková smeruje svoje aktivity predovšetkým k podpore regionálnej kultúry, folklóru a k predvolebnej kampani. Po svojom nástupe rozbehla inštitucionálne selektívne audity (v Slovenskej národnej galérii, Slovenskom národnom divadle a vo Fonde na podporu umenia), vytvorila osemčlenný koordinačný zbor, ktorý má za úlohu rozhodovať o kultúre v regiónoch, bez konkurzu vymenila riaditeľa SND, na FPU dosadila odborne spochybniteľných členov, svoje zámery nekomunikuje s kultúrnou obcou a jej pôsobenie sa vyznačuje netransparentnosťou. Umelecká obec opakovane požadovala kultúrny reparát v podobe jej odvolania z funkcie. Doterajšie kroky ministerky vyvolávajú vo výtvarnej obci nedôveru voči vysloveným prísľubom a súčasne aj oprávnené obavy z naplnenia už známych scenárov z minulosti Kunsthalle ako i praktík z obdobia mečiarizmu.

Ľubica Laššáková, moderátorka, redaktorka, regionálna programová manažérka, ministerka kultúry SR od roku 2018

V decembri 2018 zaznamenáva vedenie Kunsthalle vo výstavných priestoroch pohyb návštevníkov v sprievode NOC, ktorí sa skôr sústredia na dispozičné riešenie budovy než na výstavu samotnú. Premeriavanie priestorov vedie k domnienke príprav rekonštrukcie budovy, ktorú Kunsthalle pripomienkuje niekoľko rokov. Z centrálneho registra zmlúv sa však riaditeľka Nina Vrbanová dozvedá, že rekonštrukcia sa má zameriavať na čerpanie eurofondov a zriadenie Kreatívneho centra zameraného na gaming a virtuálnu realitu v priestoroch Domu umenia.

V januári 2019 podpísal riaditeľ NOC Michal Bartók zmluvu s firmou TRANSFER Slovensko, spol. s.r.o., na vypracovanie projektu Kreatívneho centra. Druhú zmluvu uzatvoril na adaptáciu existujúceho priestoru s developerskou firmou ATRIOS Projektmanagement s.r.o., ktorá má prispôsobiť jednotlivé poschodia Domu umenia účelom klubových, koncertných a pódiových aktivít, výstavám, konferenciám, umeleckým ateliérom, vybudovaniu TV a filmového štúdia, štúdia na spracovanie obrazu a zvuku, rokovacie miestnosti, kancelárie, kuchynky, sociálne zariadenia… NOC odmietla zverejniť vypracované projekty, ako argument uvádza duševné vlastníctvo autorov. Umelecká obec vytýka NOC ako MK SR netransparentné konanie a absentujúce konzultácie s odborníkmi.

4. marca 2019 požiadalo vedenie Kunsthalle ministerku kultúry ako i riaditeľa Národného osvetového centra o stretnutie ku vzniknutej situácii, avšak bez odozvy. Pochopilo, že sa s inštitúciou do budúcnosti neráta a rozbehlo podpornú iniciatívu #stojimprikunsthalle.

1. apríla 2019 formulovali zástupcovia výtvarnej obce 4 požiadavky petície adresované Ministerstvu kultúry SR, mimo iné i právnu subjektivitu Kunsthalle s prevodom budovy Domu umenia pod jej správu. O tri dni neskôr na vernisáži výstavy Inverzná romantika v Kunsthalle ju tlmočili a odovzdali ministerke Ľubici Laššákovej. Prítomnosť ministerky v priestoroch Kunsthalle využili aj študentky a študenti Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorí ju pozvali na verejnú diskusiu so zainteresovanými stranami.

Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave sa 8. apríla 2019 konala diskusia „Ako ďalej s Kunsthalle? Čo s kreatívnymi centrami?“, na ktorej ministerka kultúry Ľubica Laššáková oznámila, že Kunsthalle neruší, práve naopak táto inštitúcia môže k 1. 1. 2020 vzniknúť. „Zákon to umožňuje“. Poverila Ninu Vrbanovú v spolupráci so SNG pripraviť projekt príspevkovej organizácie Kunsthalle s rozpočtom a personálnym obsadením. Riaditeľ NOC Michal Bartók prezentoval realizáciu Kreatívneho centra ako finančnú možnosť rekonštruovať budovu Domu umenia s administratívnou budovou NOC cez eurofondy. Zora Jaurová upozornila Michala Bartóka z verejného prezentovania podvodu na eurofondoch. Bartók postavil výtvarnú obec pred otázku, či chce zrekonštruovanú budovu, alebo presunúť finančné prostriedky na diaľnice.

10. apríla 2019 je opäť registrovaný pohyb stavbárov vo výstavných priestoroch Kunsthalle.

11. apríla 2019 podala poverená riaditeľka Kunsthalle Nina Vrbanová žiadosť o spustenie procesov spojených so zriadením štátnej príspevkovej organizácie „Kunsthalle Bratislava“ v rezorte kultúry k 1. 7. 2019.

Dva oporné piliere Kunsthalle Bratislava. Koláž: Jana Kapelová

Vizualizácia

Predstavte si tú lepšiu z dvoch možností. Vzniká príspevková organizácia Kunsthalle Bratislava, do správy získava Dom umenia na Námestí SNP č. 12. Ministerstvo kultúry SR tvorí spoločne s Ministerstvom financií SR oporné piliere inštitúcie. My všetci upriamujeme svoju duchovnú silu na tento obraz. Vzniká samostatná Kunsthalle Bratislava.


[1] Zo Zápisnice z 2. zasadnutia Rady Domu umenia

[2] Citované z listu členov AICA adresovaného ministrovi kultúry

[3] Citované z Verejného odpočtu Domu umenia 2005 zo dňa 1. 6. 2006

Jana Kapelová | Je umelkyňa. Často sa zameriava na tému vzdelávania, práce, osobného naplnenia a odcudzenia, na fungovanie umeleckej scény ako špecifického spoločenstva. Jej častými nástrojmi sú dialóg, analýza a rekonštrukcia sociálnych situácií.