Artalk.cz

Z akadémie do prírody. A späť.

Téme stredoeurópskej plenérovej krajinomaľby sa venuje výstava Z akadémie do prírody. Podoby krajinomaľby v strednej Európe 1860–1890 pod kurátorským vedením Kataríny Beňovej v Slovenskej národnej galérii. Poslaním výstavy je predstavenie tvorby osobností výtvarnej scény, ktoré sa pohybovali medzi dunajskou monarchiou a súdobými centrami výtvarného umenia. Damas Gruska popisuje inštaláciu výstavy, tiež jej mobiliár a hodnotí ju ako tradičnú. Kontextualizuje výstavu s tým, čo bolo k téme krajinomaľby prezentované už v tunajšom prostredí a všíma si, že téma krajiny, ktorú považuje za veľmi aktuálnu, dominuje aj v nezávislých bratislavských galériách.

Z akadémie do prírody. A späť.

Krajina ako „samostatný“ maliarsky námet sa objavuje relatívne neskoro. Jej zachytenie síce bývalo súčasťou svetských portrétov či sakrálnych obrazov, a až začiatkom 16. storočia sama „obsadila“ celé plátno. Zhodou okolností to bolo pravdepodobne práve maliarmi z okruhu Dunajskej školy (označenie Donaustil použil prvý krát až Theodor von Frimmel roku 1892). Krajinomaľba postupne prechádzala viacerými fázami záujmu, úrovní štylizácie, technických a technologických možností a menil sa i samotný zmysel zobrazovania krajiny.

Podobe krajinomaľby v strednej Európe 1860–1890 sa venuje spoločný projekt Západočeskej galérie v Plzni a bratislavskej Slovenskej národnej galérie. V Plzni výstava prebehla na prelome vlaňajška a tohoto roku. V SNG je expozícia rozdelená do šiestich “tém” (i miestností). Oproti katalógovému členeniu (vyšiel pri príležitosti plzenskej výstavy) pribudla samostatná miestnosť venovaná Ladislavovi Mednyánszkému (je ale zastúpený aj v iných častiach) a zmenilo sa trochu aj ich poradie.

Úvodná časť (Východiská/Z akadémie) predstavuje prostredníctvom prác, prevažne zapožičaných z českých inštitúcií, nie len miestne umelecké akadémie (Viedeň, Praha, Mníchov, Düsseldorf a časom i Budapešť), ale aj v tej dobe stále prevládajúci romantizujúci prístup ku krajine. Ten sa postupne mení aj pod silným vplyvom nastupujúcej realistickejšej plenérovej maľby (Cesta do Barbizonu) či „náladového alebo pocitového impresionizmu“. Tretia časť (Mednyánszky a plenérizmus) zaraďuje do tohoto kontextu nášho najvýznamnejšieho reprezentanta. Aplikovanie barbizonských postupov v domácom krajinnom prostredí (Do prírody) a objavovanie nových lokalít (Szolnok a umelecké kolónie) sú štvrtou a piatou kapitolou výstavy. Tá končí Kabinetom kresieb, akýmsi „skicárom krajinomaľby“.

Samotná „klasická“ inštalácia, s jednou stranou tvorenou vysunutým panelom s textom ku každej časti, tmavými stenami a prítmím dobre korešponduje s muzeálno-galerijným konceptom (architektúra Zbyněk Baladrán, to bolo pre mňa trochu prekvapenie pri takomto, v podstate meštiackom projekte). Na stene nalepené veľké (i keď obsahovo stručné) popisky sa síce dobre čítajú, ale pri malých formátoch pôsobia trochu rušivo. Za najväčší problém považujem „bodové“ nasvietenie, ktoré občas nie len veľmi nerovnomerne osvetľuje plochu obrazu, vytvára na stenách nežiaduce odrazy, ale hlavne pôsobí zbytočne (melo)dramaticky.

O radení jednotlivých kapitol nemá význam špekulovať, i keď zaradenie skíc na začiatok, a nie na koniec by dalo výstave inú perspektívu. Pri infografike v úvodnej miestnosti som strávil mnoho času, kým som sa v nej zorientoval, ale rýchlo som i všetko zabudol (podobne sa mi to stáva s plagátikom o radení vozňov v rýchlikoch). Výstava má i samostatnú webovú podstránku, na ktorej si môže (aj vo vstupnej sále) návštevník vybrať diela podľa rôznych kategórií (motív, nálada, počasie). I keď, ak sa na tým zamýšľam, neviem kto ju použije na niečo iné ako len na pár náhodných „klikov“ myšou či ďobnutí prstom. Ale takého hračičky už akosi patria k „hravej“ SNG.

Výstava na pomerne kompaktnom priestore predstavuje pomerne ešte stále málo preskúmanú tému stredoeurópskeho maliarstva konca 19. storočia (zaslúži si viac?). Aj keď to neplatí dokonale a viacerých spomedzi vystavených autorov už SNG predstavovala. Spomeniem niekoľko výstav z minulosti, ktoré sa dotkli týchto tém. V bratislavskom kontexte to boli výstavy Impresionizmus SK , Kurátor: Július Barczi, SNG, 2014, Ladislav Mednyánszky, Barbizon a viedenský „Stimmungsimpressionismus“, kurátorka: Zsófia Kiss – Szemán a Nebo nad hlavou – umelci Barbizonu, kurátori: Zsófia Kiss-Szemán, Zuzana Štěpanovičová, oboje GMB, 2012. Taktiež som si však spomenul na projekt Dve krajiny | Obraz Slovenska: 19. storočie × súčasnosť , Kurátor: Martin Čičo, SNG, 2014. To vtedy, keď som rozmýšľal o zmysle tejto výstavy. Vidím ten akademický ale aj „divácky“ zmysel (v čase mojich návštev bolo plno, „pekné“, staré obrazy v efektnej inštalácii idú na istotu). Keď som si v hlave premietol súčasný program menších nezávislých bratislavských galérií, uvedomil som si, že prevláda téma krajiny. No je to úplne iná krajina, nič romantické ani náladové, žiadne dramatické oblohy s nízkym horizontom, či roľnícke idylky. Nie je to krajina tých druhých. Zmenilo sa naše vnímanie. V inom svetle vnímame jej význam pre jednotlivca i ľudstvo. Nie len krajina vo fatálnom ohrození je módna téma. Nájdeme i analytické, skoro až vedecké prístupy k prírode a krajinu rozširujeme o vyľudnené ľudské sídla. Stáva sa niečím, čomu sa v najširšom slova zmysle módne hovorí verejný priestor. Ostatne, zvlášť na Slovensku, kde tradičných urbánnych štruktúr je mimoriadne málo, suburbanizovaný priestor, kde žije veľká časť populácie (sídliská a satelity) spolu s rôznymi brownfieldami tvoria silný inšpiračný rámec zvlášť pre mladú generáciu umelcov. Aj keď spôsoby jeho uchopenia krajiny sú veľmi rôzne (od hyperrealistických malieb až po diela na hranici abstrakcie), zdá sa to byť téma mimoriadne živá. V tomto kontexte vyznieva výstava v SNG ako návrat do akadémie.


Z akadémie do prírody. Podoby krajinomaľby v strednej Európe 1860–1890 / Kurátorka: Katarína Beňová / SNG, Esterházyho palác, Bratislava / 8. marca 2019 — 30. júna 2019

Foto:  Martin Deko, Damas Gruska

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *