Bienále Kaunas oznamuje zoznam umelcov svojho 12. ročníka

Bienále Kaunas oznamuje zoznam umelcov svojho 12. ročníka / Kaunas, Litva / 7. 6. - 29. 9. 2019

BIENÁLE KAUNAS OZNAMUJE ZOZNAM UMELCOV SVOJHO 12. ROČNÍKA

Trvanie: 7. Jún - 29. september 2019

Miesto: Kaunas, Litva

Bienále Kaunas oznamuje konečný zoznam umelcov svojho 12. ročníka s názvom AFTER LEAVING | BEFORE ARIVING, na ktorom sa predstaví 26 umelcov a 12 z nich pripraví umelecké diela špeciálne pre Kaunas. Výstava zahŕňa umelcov z celého sveta a zveruje formou spolu-kurátorského prístupu svoje putovanie medzinárodnému tímu piatich kurátorov nastupujúcej generácie: Elisabeth Del Prete, Daniel Milnes, Lýdia Pribišová, Neringa Stoškutė a Alessandra Troncone, spolu s konzultantom Lewisom Biggsom.

Kaunas ako východisko v hľadaní identity

Vo svojom 12. ročníku skúma Kaunas Bienále cestu ako metaforu v kontexte rozvíjajúcej sa kultúrnej identity mesta so zložitou minulosťou. Vo svojej nedávnej histórii sa Kaunas ocitol v stave neustáleho toku politických zmien, prechádzal z jedného režimu do druhého. Hoci Kaunas zažil prekvitajúcu dvadsaťročnú éru ako hlavné mesto potom, ako si Vilnius pripojilo Poľsko (1919 - 1940), po oslobodení pôvodného hlavného mesta Kaunas naďalej vyčkával a snažil sa znovu získať svoj status druhého mesta. Nasledovala však okupácia Sovietskym zväzom, potom nacistickým Nemeckom, opätovná okupácia Sovietmi a nakoniec vyhlásenie nezávislosti Litvy v roku 1990. Následne sa krajina v roku 2004 stala členom Európskej únie. Tento reťazec udalostí navrátil nielen litovskú národnú suverenitu, ale aj status Kauna ako druhého mesta s pretrvávajúcou prezývkou „dočasné hlavné mesto“. Tieto neprestajné zmeny zahalili mesto do kolektívnej amnézie poháňanej rôznorodými životnými príbehmi jednotlivých generácií. Teraz, v očakávaní svojho funkčného obdobia ako Európske hlavné mesto kultúry v roku 2022 sa Kaunas snaží vytýčiť si jednotnú cestu do budúcnosti za svojich vlastných podmienok, pričom si svoju ťažko skúšanú minulosť mytologizuje do nových príbehov pre budúcnosť.

Afer Leaving | Before Arriving chápe príbeh mesta Kaunas ako svoj východiskový bod na preskúmanie širších predstáv o zmene, prechode, preorientovaní sa a náprave v kontexte individuálneho prežívania a medzigeneračných štruktúr. Výstava skúma, ako sa pocit dezorientácie typickej pre súčasnú existenciu globálne prepletá so špecifickými socio-politickými reáliami budovania národa vo východnej Európe, kde sa alternatívne európske zoskupenia odpútavajú od minulých režimov. Popri týchto historických a geopolitických naratívoch sa výstava obracia aj na poetickejšie stratégie zobrazovania alebo možno prekonávania stavu prekarity, pričom absurdita, mystika a humor slúžia ako základné nástroje na orientáciu v neistom teréne. Afer Leaving | Before Arriving chápe tieto prahové momenty nielen ako príležitosť na kontempláciu, očakávanie a pochybnosti, ale aj ako výzvu k akcii - individuálnej aj kolektívnej - v hľadaní svojho miesta vo vesmíre.

Zoznam umelcov a miest konania

Bienále Kaunas bude kombinovať umelecké diela vo verejnom priestore s interiérovými výstavami. Hlavnými miestami konania budú železničná stanica Kaunas, Obrazová galéria Kaunas a miesta na ceste medzi nimi, vrátane parku Ramybės (Park pokoja), podzemného priechodu a iných. Predstaví sa 26 umelcov z celého sveta. Časť diel bude vytvorená špeciálne pre 12. Bienále Kaunas a prispôsobená kaunaskému kontextu.

Nové diela vytvorí Jasmina Cibic (Slovinsko, 1979), Johanna Diehl (Nemecko, 1977), Inga Galinytė (Litva, 1988), Christian Jankowski (Nemecko, 1968), Laura Kaminskaitė (Litva, 1984), Artūras Morozovas (Litva, 1984), Robertas Narkus (Litva, 1983), Tamu Nkiwane (Spojené kráľovstvo, 1990), Andrej Polukord (Litva, 1990), Naufus Ramírez-Figueroa (Guatemala, 1978), Mykola Ridnyi (Ukrajina, 1985).

Ďalšími účastníkmi Afer Leaving | Before Arriving budú Céline Condorelli (Spojené kráľovstvo, 1974), Ieva Epnere (Lotyšsko, 1977), Aslan Gaisumov (Čečensko, 1991), Alberto Garutti (Taliansko, 1948), Francesca Grilli (Taliansko, 1978), Laura Grisi (Taliansko, 1939–2017), Bas Jan Ader (Holandsko, 1942), Taus Makhacheva (Rusko, 1983), Adrian Melis (Kuba, 1985), Deimantas Narkevičius (Litva, 1964), Amalia Pica (Argentína, 1978), Karol Pichler (Slovensko, 1957), Ghenadie Popescu (Moldavsko, 1971), Bálint Szombathy (Srbsko, 1950), Gediminas a Nomeda Urbonas (Litva, 1966, 1968).

Slovinská umelkyňa pôsobiaca v oblasti performance, inštalácie a filmu, Jasmina Cibic, skúma konštruovanie národných kultúr, ich vnútorných ideológií, politických cieľov a uplatnenia, ako aj nenápadnú moc umenia, najmä architektúry. Johanna Diehl žije a pracuje v Berlíne. Venuje sa fotografii a vizuálnemu umeniu. Inga Galinytė sa zameriava na performance, zaujíma sa o témy meditácie, duchovného hľadania a ľudskej pominuteľnosti. Snaží sa publiku sprostredkovať jedinečné odkazy. Christian Jankowski je multimediálny umelec, ktorý sa vyjadruje najmä prostredníctvom videa, inštalácie a fotografie. Laura Kaminskaitė je umelkyňa mladšej generácie, ktorá vytvára rôzne situácie, objekty, knihy a texty. Arturas Morozovas je litovský fotograf a fotoreportér. Za posledných desať rokov referoval o mnohých veľkých udalostiach v Litve aj zahraničí a reflektoval citlivé sociálne otázky v konfliktných či post-konfliktných oblastiach. Robertas Narkus popisuje svoju tvorbu ako „riadenie okolností v ekonomike náhody“. Pomocou rôznych techník, stratégií, technológií a spoluprác spája bežné s absurdným, aby skúmal pojmy poznania, mocenských hier a anekdot neoliberálnej reality. Tamu Nkiwane skúma okolité prostredie a zamýšľa sa nad ozvenami minulosti prostredníctvom zbierania a opätovného skladania materiálov a objektov. Jeho projekty sú postavené na autobiografickom výskume, či už ide o odpad v uliciach jeho rodného Londýna alebo v poslednej dobe aj menej známe prostredie jeho širšej rodiny v Zimbabwe. V maľbe, inštalácii, performance a videách Andreja Polukorda vznikajú nepredvídateľné a absurdné situácie, ktoré vytvárajú dvojité významy a nejasnosti. Umelec pôsobiaci na Ukrajine, Mykola Ridnyi, vytvára pomocou videa, sochy a inštalácie kritický odraz socio-politického kontextu post-sovietskeho prostredia. Jeho umelecké projekty sú často konštruované kombinovaním dokumentárnych filmov s tradičnými figuratívnymi sochami a nájdenými objektmi.

Céline Condorelli pracuje striedavo v Londýne a Miláne a je známa svojimi publikáciami ‘The Company She Keeps’ (Jej spoločnosť), ‘Support Structures’ (Podporné štruktúry) a umeleckými dielami, ktoré ležia na prieniku umenia a architektúry. Ieva Epnere zastupujúca fotografiu, video a film, prináša perspektívu a skúsenosť z Pobaltia, konkrétne z Lotyšska. Dielo Aslana Gaisumova vychádza z osobnej a kolektívnej pamäti, ktorú zároveň transformuje a prekračuje. Jeho práce stoja medzi vizuálnou okamžitosťou a sociálnym komentárom, medzi momentálnym a monumentálnym. Diela Alberta Garuttiho uplatňujú participatívne stratégie na rôznych úrovniach. S cieľom zapojiť široké spektrum publika, poeticky a s humorom zasahuje do prostredia socio-kultúrneho priestoru, v ktorom sa jeho projekty realizujú. Väčšina z nich je napriek fyzickej forme vo svojej podstate veľmi efemérna, postavená na jemnom momente vnímania. Talianska vizuálna umelkyňa Francesca Grilli je známa svojimi performance, filmami a inštaláciami. Diela talianskej umelkyne Laury Grisi sú považované za taliansky pop art, hoci už od svojich začiatkov túto kategóriu prekračovala. Promptne zachytávala rôzne línie medzinárodného umeleckého výskumu a uplatňovala ich vo svojej vlastnej originálnej syntéze. Bas Jan Ader je konceptuálny a performance umelec, známy nielen svojím dielom, ale aj zmiznutím v roku 1975 pri pokuse preplávať Atlantický oceán na malej plachetnici. Taus Makhacheva pôsobí v oblasti performance a videa, ktoré kriticky skúmajú, čo sa deje pri vzájomnom stretnutí rôznych kultúr a tradícií. Keďže vyrastala v Moskve, avšak jej pôvod je v kaukazskom regióne Dagestan, jej umelecká tvorba je ovplyvnená osobným kontaktom s koexistujúcimi svetmi pred a po sovietizácii. Jej práca sa často s humorom snaží skúmať pružnosť obrazov, objektov a subjektov dnešného sveta. Adrian Melis vo svojom diele vychádza z aktuálnej socio-ekonomickej situácie na Kube aj v Európe. Zamýšľa sa nad tým, ako premenlivý status quo ovplyvňuje životy jednotlivcov, a zároveň spôsoby, akým spoločnosti v rámci svojej siete fungujú. Deimantas Narkevičius je jedným z najkoherentnejších a najznámejších litovských umelcov na medzinárodnej umeleckej scéne. Hoci absolvoval sochárske vzdelanie, pracuje najmä s filmom a videom. Amalia Pica je argentínska umelkyňa žijúca v Londýne, ktorá skúma metaforu, komunikáciu a občiansku účasť prostredníctvom sôch, inštalácií, fotografií, projekcií, živých performance a kresieb. Napriek štúdiu užitého umenia sa stal Karol Pichler jedným z najvýznamnejších slovenských umelcov v oblasti neokonceptuálnych tendencií. Pracuje s textami, hypertextami a inými symbolmi. Mnohé z jeho diel sú založené na interakcii, ktorá si žiada intenzívnu duševnú aj fyzickú spoluprácu príjemcu, čo prináša zážitok podobný hre. Ghenadie Popescu sa zameriava na národnú kultúrnu identitu a politický identitu. Realizoval niekoľko performance, ktoré odkazujú na odtrhnutý štát Podnestersko vo východnej časti Moldavska na hraniciach s Ukrajinou. Naufus Ramírez-Figueroa žije a pracuje v Guatemale a venuje sa performance, zvuku, kresbe a soche. Jeho tvorba prináša živé a sochárske obrazy, ktoré skúmajú témy straty, premiestnenia a kultúrneho vzdoru. Bálint Szombathy prešiel rôznymi stratégiami a taktikami avantgardy, neo-avantgardy, konceptuálneho umenia a post-avantgardy. Pomocou jazyka faktu reagoval na bio-politické technológie regulácie a de-regulácie politiky. Nomeda a Gediminas Urbonai sa pracujú s novými médiami ako praktici aj teoretici, ktorí za posledných desať rokov rozvíjali interdisciplinárne projekty v súvislosti s post-sovietskou identitou, ženskou identitou, aktívne ovplyvňujú kritický sociálny diskurz a skúmajú spoločenské formy protestu.

Vydajme sa na cestu

Kaunas Bienále, ktoré je známe svojim inovatívnymi prístupom v každom ročníku, vyhlásilo verejnú výzvu a vytvorilo medzinárodnú skupinu kurátorov pod vedením konzultanta Lewisa Biggsa (Spojené kráľovstvo). Členovia tímu, ktorý sa vydáva na spoločnú cestu sú Elisabeth Del Prete (Taliansko / Spojené kráľovstvo), Daniel Milnes (Spojené kráľovstvo / Nemecko), Lýdia Pribišová (Slovensko), Neringa Stoškutė (Litva) a Alessandra Troncone (Taliansko).

Od svojich skromných začiatkov v roku 1997 sa každý ročník Kaunas Bienále vyvíja od nuly. Mení svoju štruktúru, podmienky účasti, typ, miesto a koncept výstavy, pozýva nových partnerov, kurátorov, umelcov a iných umeleckých pracovníkov, aby sa spoločne zamerali na umenie ako na mocnú a transformatívnu silu. Vďaka tomuto prístupu v kombinácii s integritou a vernosťou svojim princípom sa stalo Kaunas Bienále najpopulárnejším festivalom súčasného umenia v pobaltských krajinách. Je členom „Medzinárodnej asociácie bienále“ a „Nadácie bienále“. Tak si zaistilo miesto na mape popri iných významných umeleckých bienále. Od roku 2017 sa Kaunas Bienále stalo poprednou organizáciou projektu Creative Europe Platform (Kreatívnej európskej platformy) pod názvom Magic Carpets, ktorý spája 13 organizácií so sídlom v 13 rôznych členských a kandidátskych krajinách Európskej únie (Litva, Lotyšsko, Spojené kráľovstvo, Írsko, Taliansko, Poľsko, Česká republika, Srbsko, Gruzínsko, Chorvátsko, Rakúsko, Nemecko) (www.magiccarpets.eu).