Re: To najslabšie z KHB

12. 11. 2018Artalk Komentář

Koncom augusta uviedla Kunsthalle Bratislava rozsiahly medzinárodný projekt pod názvom Orly & holubice v kurátorskej koncepcii Lenky Kukurovej a Omara Mirzu. Komentár „To najslabšie z KHB“ od Damasa Grusku pomenúva jednotlivé vystavené diela a tvrdí, že kurátori nemali ujasnenú predstavu o téme výstavy a ani o samotných prezentovaných prácach. Do redakcie nám prišiel ohlas od Mirzu a Kukurovej, ktorý je koncipovaný ako súkromný dopis pre Grusku. Autori by ocenili lepšie uchopenie a použitie "kunsthistorickej" terminológie a dostatočne podloženú argumentáciu.

Re: To najslabšie z KHB

Milý Damas,

máme radi konštruktívnu kritiku a myslíme si, že jej je v slovenskom prostredí, žiaľ, nedostatok. Ak sa pozrieme na súčasné písanie o umení, ide zväčša o PR články alebo objednané recenzie – naozaj nestranných a kritických (v pozitívnom slova zmysle) reflexií vzbudzujúcich širšiu diskusiu je málo. Preto vítame Vaše snahy o písanie o súčasnom vizuálnom umení, no Váš text reagujúci na výstavu Orly a holubice nepovažujeme ani za konštruktívnu, ani za kritiku – a vlastne ani za recenziu, ak by sme sa chceli púšťať do štylistických analýz. Ak internetový portál, ktorý je miestom pre súčasnú kritiku, poskytuje priestor takýmto výrazne subjektívne zafarbeným a argumentačne nepodloženým reakciám (ak by sme chceli použiť súčasnú internetovú terminológiu, tak by sme to nazvali hejtom), namiesto toho, aby dbal na kvalitu textov a dával priestor širšiemu spektru recenzentov, nazdávame sa, že to už i tak neduživej umeleckej kritike neprospieva – práve naopak.

Nereagujeme preto, že sme urazení, nahnevaní, alebo ponížení. Výstava o aktuálnej spoločenskej téme má, samozrejme, vzbudzovať širokú škálu reakcií. Z tej Vašej je však zrejmé, že ste nepreukázali snahu výstavu pochopiť alebo sa obsahom diel hlbšie zaoberať. Hneď v druhej vete spomínate argumenty, no tie sme, žiaľ, nikde nenašli. Vaše tvrdenia skôr pripomínajú osobné invektívy, niekedy až arogantne zosmiešňujúce prácu umelcov. Máte, samozrejme, právo na vlastný názor, môžete s nami nesúhlasiť, môže sa Vám výstava nepáčiť, môže Vás náš prístup k umeniu iritovať. A máte právo nedávať si servítku pred ústa a používať „šťavnatý“ slovník, nielen suchopárny kunsthistorický jazyk. Sú však slovné spojenia ako „úplne mimo misu“, „to najslabšie“, „zlepenec na objednávku“ alebo „celé zle“ argumentmi? Konštruktívnou kritikou? Snahou o diskusiu?

Vyčítate nám, že nemáme ujasnenú tému výstavy. Na základe čoho tak usudzujete? Možno je pre Vás ťažko uchopiteľné, že výstava zameraná na súčasné nemecké a slovenské umenie sa zaoberá národnou identitou a kultúrnou výmenou (ako z nášho textu sám citujete). No možno sú pre Vás ťažko uchopiteľné samotné tieto pojmy a za to nenesie výstava ani jej kurátori žiadnu zodpovednosť. Ak medzi dielami, ktoré tematizujú fašistickú históriu, obdobe transformácie, prístup k štátnym a národným symbolom, alebo príslušnosť k Európe nevidíte súvislosť s otázkou konštruovania národnej identity, je zrejme ťažké Vás o takomto vzájomnom vzťahu presvedčiť. Kultúrna výmena je podľa nášho názoru možným východiskom z nenávisti ku všetkému, čo „nie je naše“. Ak s nami nesúhlasíte, mohli ste venovať pár minút navyše aj menovaniu argumentov, prečo sú spomínané témy „mimo misu“.

Tvrdíte, že sa nám „voľne prelínajú pojmy ako nacionalizmus, národ, identita, xenofóbia, komunikácia medzi kultúrami, globalizácia, imigrácia, atď.“ A nesúvisia práve všetky tieto veci s aktuálnou situáciou u nás doma, v Európe, na celom svete? So situáciou, v ktorej namiesto vzájomnej komunikácie a snahy o porozumenie sa uzatvárame do seba, do umelo konštruovaných mýtov o našej minulosti, súčasnosti a budúcnosti? Napríklad v súvislosti s dielom Hansa Haackeho píšete, že „...s témou výstavy má ale málo spoločného, referuje skôr o antiimigračných náladách, vyprovokovaných hlavne obavami z jej ekonomických či bezpečnostných následkov.“ Nie sú práve antiimigračné nálady spôsobené aj nedostatkom komunikácie medzi ľuďmi z rôznych krajín? Je to naozaj tak, že toto dielo má len jediný Vami spomínaný význam? Nesúvisí nápis „My (všetci) sme národ“ primárne s tým, koho do konceptu národa zahŕňame a koho vylučujeme? To je dôležité v akejkoľvek historickej situácii (mimochodom, Haacke tu pracuje s nemeckým sloganom z roku 1989).

Téma komunikácie medzi kultúrami je komplexná, preto sa na ňu nedá pozerať len z jedného uhla – tobôž ak na to použijeme súčasné umenie, ktoré samo o sebe môže byť mnohovrstevné a mnohovýznamové. Ak by sme sa na výstave zaoberali napríklad zátiším alebo hľadaním nových možností maľby či fotografie, snáď by bola jej téma jednoznačnejšia. No nás zaujíma pohľad na živé spoločenské a politické témy – nie umenie pre umenie.

A nakoniec pripomienka, ktorá s umením nesúvisí a prekvapila nás najviac. Tvrdíte, že zlaté časy zažíval nacionalizmus pred sto a viac rokmi. Sledujete aktuálnu politickú situáciu? Keďže, ako píšete, v slovenskom parlamente sedia spolu slovenskí a maďarskí „nacionalisti“, je tým pádom už všetko v poriadku? Je pozitívnou zmenou, že teraz svorne nenávidia Rómov a utečencov? Je podľa Vás nárast nacionalistických, xenofóbnych a fašistických nálad niečo, nad čím stačí mávnuť rukou s tým, že veď to je nič oproti tomu, čo sa tu dialo pred sto rokmi?

Neochota porozumieť (si) je opakom toho, o čo v umení ide – o inú formu komunikácie. My sme konštruktívnemu dialógu bez invektív kedykoľvek otvorení.

Všetko dobré prajú

Omar a Lenka

10. novembra 2018