Imaginatívne krajiny Františka Veselého

Vo východoslovenskej galérii prebieha výstava rodáka zo Stropkova Františka Veselého. Kurátor výstavy Miroslav Kleban sa rozhodol tohoto „regionálneho“ maliara predstaviť v širších súvislostiach, pričom dôraz položil na aktuálne témy životného prostredia a ekologického hnutia. Peter Megyeši oceňuje tento aspekt výstavy, ktorý kontextualizuje autora v novom svetle.

Imaginatívne krajiny Františka Veselého

Výstava František Veselý: Krajina nového typu vo Východoslovenskej galérii v Košiciach (26. jún – 21. október) predstavuje tvorbu maliara, ktorý je spätý najmä s východoslovenským regiónom, konkrétne s jeho rodným Stropkovom. František Veselý (19382001) je mimo východného Slovenska či rodného mesta takmer neznámym autorom, zastúpeným predovšetkým v regionálnych zbierkach, pričom časť jeho tvorby je inštalovaná ako stála expozícia v stropkovskom kaštieli (patriaci pod Krajské múzeum v Prešove). Kurátor Miroslav Kleban mohol pri analýze a priblížení Veselého tvorby nadviazať na Petra Tajkova a jeho objavný výstavný projekt Po moderne – Metropola východu 1945–1989 (Východoslovenská galéria v Košiciach, 20. december 2017 – 19. máj 2018), kde bol maliar uvedený v kontexte autorov z Košíc a okolia, ktorých tvorba sa vzpiera zaradeniu k dobovo presadzovanému socialistickému realizmu.

Z textov výstavného katalógu sa dozvieme, že Miroslav Kleban má ambíciu vymaniť Veselého z regionálneho ukotvenia a tiež z priestoru umenia druhej polovice minulého storočia, definovaného opozitnými adjektívami: oficiálne – neoficiálne. Predstavuje ho v širších súvislostiach, zvlášť so zameraním na témy životného prostredia a ekologického hnutia. Obdobne bola Veselého tvorba prezentovaná už na kolektívnej výstave Ekologické motívy vo výtvarnom umení (Považská galéria umenia v Žiline, prelom rokov 19871988, kurátorka Dana Doricová). Kurátor sa zároveň vymedzuje i voči povrchnému chápaniu regionálnej príslušnosti autora v zmysle apriórne negatívneho hodnotiaceho kritéria, ktoré pojem regiónu/regionalizmu asociuje: nie každý umelec pôsobiaci v regióne je regionálny v pejoratívnom zmysle slova. Výstava nepopiera osobnú spätosť s regiónom a mestom Stropkov (okrem spomínanej stálej expozície nesie meno Františka Veselého i miestna Základná umelecká škola, realizujúca maliarske plenéry pomenované tiež podľa Veselého), ale pokúša sa jeho dielo nazerať v súvislostiach globálnejších procesov, a to nie len v umeleckom svete, ale i v celkových spoločenských premenách reflektujúcich problematiku životného prostredia.

Na výstave je prezentovaných osemdesiat autorových diel z obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, realizovaných prevažne kombinovanou technikou. Veselý stavia do kontrastu prírodu a mesto, neporušenú krajinu a civilizačné zásahy, ktoré ju pretvárajú. Geometria je v obrazoch uplatnená ako zástupný a ľahko zrozumiteľný znak pre techniku a civilizáciu ako kontrapunkt k organickým tvarom prírody. Veselý akoby vo svojom fantazijnom a ekologicky angažovanom krajinárskom diele vizuálne predvídal jeden z dnešných charakteristických kompozičných javov v krajine  rastre slnečných kolektorov, osadené často na nepochopiteľných miestach vo voľnej prírode. Jednotlivé vrstvy v kompozícii obrazov naznačujú civilizačné sedimenty v krajine, ktoré sú predstavované ako imaginatívna architektúra. Takto utvárané obrazové kompozície vystihujú a popisujú priradené názvy ako Pretvoríme krajinu na svoj obraz, Expanzia v krajine, Dôsledný projekt, Vymedzenie terénu, Civilizačné predjarie. Do kontrastu sú uvedené i konkrétne motívy  hniezda vtákov či konáre stromov s monolitickými panelmi uniformnej zástavby vytvárajúcej pravidelnú štruktúru, obdobne siluety koní s osobnými autami a letiaci vtáci s lietadlami. Na základe množstva príbuzne vystavaných obrazov – založených na jasne vyjadrenom a čitateľnom kontraste prírody a civilizácie  pôsobí tento tvorivý princíp autora miestami predvídateľne, schematicky a popisne ako variovanie osvojeného a osvedčeného spôsobu tvorby. Tento efekt je zrejme daňou za snahu prezentovať značné množstvo diel, ich variácií a prípravných kompozícií.

Expozícia Veselého krajinárskych obrazov predstavuje na prvý pohľad ústretovú výstavu, divácky nenáročnú, oddychovú, vhodnú do letnej výstavnej sezóny. Ako však býva pravidlom, prvý pohľad často klame. Výstava je svojím prístupom a rozsahom spracovaného diela objaviteľská a pre poznanie domácich dejín umenia prínosná: približuje tvorbu výrazného solitéra, tvoriaceho mimo centrá umeleckého diania, narúša zjednodušujúce chápanie slovenského umenia druhej polovice dvadsiateho storočia (často utvárané cez protikladné pojmy oficiálny – neoficiálny, centrum – región, koncept – tradičné médiá) a rozširuje repertoár dobovej krajinomaľby. Veselého kritické zdôrazňovanie negatívnych dopadov ľudskej činnosti sa vymedzuje voči oslavovaniu pretvárania krajiny a pozitívnemu vykresľovaniu plošnej industrializácie a kolektivizácie, typickej pre stredný prúd krajinomaľby sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.

Dúfam, že kvalitne spracovaný výstavný katalóg v slovensko-anglickej verzii prispeje i k naplneniu želania vyjadreného v jeho závere, aby bola tvorba maliara Františka Veselého zaradená do príbehu slovenských dejín umenia.


František Veselý  Krajina nového typu / Kurátor výstavy: Miroslav Kleban / Východoslovenská galéria / Košice / Trvanie výstavy: 27. 6. 2018 – 21. 10. 2018

Foto: Ondrej Rychnavský

Peter Megyeši | Narodený 1985, vyštudoval dejiny a teóriu umenia na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave (2011), absolvoval študijné pobyty na FF UK v Prahe (2010/2011) a na FF MU v Brne (2013). Doktorandské štúdium ukončil na Katedre dejín a teórie umenia Trnavskej univerzity v Trnave dizertačnou prácou venovanou významovým vrstvám stredovekej ikonografie sv. Krištofa (2014). V rokoch 2014 – 2021 pôsobil ako odborný asistent na Katedre teórie a dejín umenia Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. V súčasnosti pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a ako vedecký pracovník Centra vied o umení SAV v Bratislave. Venuje sa výskumu umenia stredoveku a raného novoveku, ikonografii, ikonológii, emblematike, ale aj reflexii súčasného umenia a problematike interpretácie.