TS: Košická moderna – Kontexty medzivojnového umenia

Košická moderna – Kontexty medzivojnového umenia / Kurátori výstavy: Miroslav Kleban (VSG), David Kubec (AJG) / Alšova jihočeská galerie, Hluboká nad Vltavou / Trvanie výstavy: 18. 3. — 27. 5. 2018

Košická moderna – Kontexty medzivojnového umenia

Miesto konania: Alšova jihočeská galerie, Hluboká nad Vltavou, ČR

Otvorenie výstavy: 17. 3. 2018 o 15.00 hod.

Trvanie výstavy: 18. 3. — 27. 5. 2018

Kurátori výstavy: Miroslav Kleban (VSG), David Kubec (AJG)

Výtvarné umenie dvadsiatych rokov 20. storočia v Košiciach, označované ako Košická moderna, predstavuje významnú kapitolu v dejinách umenia nielen na Slovensku ale aj v strednej Európe. Po vzniku Československej republiky si v Košiciach, v prostredí bohatom na rôzne kultúry a národnosti, našiel vhodné podmienky pre tvorbu rad domácich i zahraničných osobností. Načas tu pôsobili umelci z Maďarska, Rumunska, Česka a iných krajín, ktorí predtým absolvovali štúdiá v Budapešti, Mníchove alebo v Paríži a napokon si našli pôsobisko v ďalších významných európskych mestách. Košice dvadsiatych rokov 20. storočia predstavovali síce regionálnu, ale napriek tomu významnú obdobu avantgardných centier ako Paríž alebo Weimar.Hlavným ohniskom, z ktorého vychádzali systematické a úspešné snahy o podporu kultúry a umenia bolo Štátne východoslovenské múzeum a najmä osobnosť jeho riaditeľa, českého právnika Josefa Poláka. Ten sa pričinil o realizáciu početných, predovšetkým výtvarných výstav. Pozoruhodnou bola aj jeho iniciatíva pri založení kurzov kresby, ktoré v múzeu viedol v rokoch 1921 až 1928 budapeštiansky grafik Eugen Krón. S Krónovou školou sú spojené začiatky mnohých, neskôr významných umelcov.

K ďalším domácim protagonistom Košickej moderny patrili Anton Jaszusch a Konštantín Bauer

a krátkodobo tu pobývali avantgardní umelci Gejza Schiller, František Foltýn a Alexander Bortnyik.  Košice navštevovali a vystavovali tu aj poprední maďarskí výtvarníci Károly Kernstok, János Kmetty, Béla Uitz a mnohí ďalší. Značný vplyv na umenie dvadsiatych  rokov 20. storočia mala aj tvorba Konštantína Kövári-Kačmarika (1882—1916), jedného z prvých umelcov, ktorý vo svojom diele formulovali program moderného výtvarného umenia.  „Rôznorodosť temperamentov“ (J. Polák) spájala zhodná sociálna ideová platforma i spoločné presadzovanie aktuálnych podnetov európskej moderny, individuálne modifikujúc vplyvy symbolizmu, expresionizmu, kubizmu, futurizmu a konštruktivizmu.

Dôležitým aspektom Košickej moderny bola tematická orientácia na mestské prostredie s výrazným sociálnym rozmerom. Na bohatú tradíciu košického výtvarného prostredia, vrcholiacu  v 20. rokoch minulého storočia, bezprostredne nadväzovala i maliarska tvorba Júliusa Jakobyho a neskôr Juraja Collinásyho (obaja patrili k žiakom Krónovej školy), ktorí sa zbavili pút umeleckých konvencií a čerpali inšpiráciu zo súdobých prúdov európskej moderny.