TS: Tibor Uhrín

Tibor Uhrín / Forma spríjemňujúca funkciu / galéria Nova / Bratislava / Trvanie: 5. február – 31. marec 2018

TIBOR UHRÍN

FORMA SPRÍJEMŇUJE FUNKCIU

Miesto: Galéria NOVA

Trvanie: 5. február – 31. marec 2018

Vernisáž: 5. február 2018 o 18:00 hod

Kurátorka: Naďa Kančevová

Bratislava, 4.02.2018 – Podľa oficiálneho životopisu dizajnér, pedagóg, autor publikácií a úvah o dizajne a remesle, ale aj zberateľ, ktorý sa zaujíma o veci a ich tajomstvá viac zblízka a ktorý oživuje pamäť predmetov alebo nájdených materiálov. V našom prostredí patrí k nemnohým autorom, ktorým sa podarilo preraziť „kliatbu” úžitkového umenia a ukázať, že jeho hranice sú voľné a priepustné. Vo svojej tvorbe spája úctu k tradícií i experiment, dizajn sériových výrobkov i tvorbu unikátnych artefaktov. Výstava, ktorú 5. februára otvorí Galéria NOVA je extraktom autorovej tvorby v oboch týchto rovinách.

V realizáciách Tibora Uhrína dominuje istá archetypálnosť motívov, preferuje jednoduchý tvar s dominanciou detailu, predstavujúceho znakovo-symbolický prvok s ťažiskovou výpovednou hodnotou. Dokonalá umelecko-remeselná kvalita a poetická náplň, charakteristická pre autorovu tvorbu, vystupuje do popredia najmä v jeho prácach z dreva. Oživenie zabudnutých technológií (štiepanie, vŕtanie, rezanie, spájanie lubov, ohýbanie dreva, pílenie, dlabanie) a schopnosť zmocniť sa ich nanovo a po svojom mu pomáhajú odkrývať nové kvality tohto materiálu, rozširovať možnosti jeho využitia i jeho výtvarné polohy. Z autorových realizácií je zrejmé, že drevo je materiál, ktorý dokonale pozná. Vyhľadáva preň formy, ktoré umocňujú jeho charakter, necháva vyniknúť jeho kvality ‒ teplý matný povrch, kresbu, schopnosť trieštiť svetlo a pod. Zdá sa, že práve pri práci s drevom si Uhrín postupne vytvoril vlastný, špecifický výtvarný kód, ktorý vyvrcholil najmä v jeho posledných prácach – „zbrázdených” misách, ktorých biomorfné formy pripomínajú rozvírenú morskú hladinu či krajinné útvary. V čase kedy sa s drevom, ktoré v sebe nesie rukodielny zásah, stretávame stále zriedkavejšie, majú  tieto artefakty priam „terapeutický” účinok.

Popri dreve však autor inovatívne pracuje aj s inými materiálmi, najmä s kovom (misy a vázy Venušine pasce), plastom, umelým kameňom, ale aj s odpadovým materiálom, ktorý opäť autorsky prepracováva a zušľachťuje. Uhrín sa rád  pohybuje v experimentálnych polohách, využíva materiálové kontrasty ako napríklad v sérií dóz vytvorených natavením fragmentov PET fliaš na drevo.

Jednou z tém, ktorú vo svojej tvorbe už dlhodobo reflektuje je téma osobnej a spoločenskej kolektívnej minulosti, kde pracuje s pozostatkami nedávno zaniknutého sveta ‒ s „ostalgickými” predmetmi československej socialistickej produkcie. V našom prostredi bol jedným z prvých, ktorí túto tému začali reflektovať aj v teoretickej rovine. Už v roku 2009 v spolupráci so svojou partnerkou, teoretičkou dizajnu Zuzanou Labudovou, pripravili projekt Starý začiatok, nový koniec, kde sa zamerali na rôzne formy dožívania socialistických výrobkov v ich spotrebnom finále ‒ na zberných dvoroch v bazároch a na smetiskách. Kým Uhrín ako fotograf nájdené predmety zaznamenáva presne v takom stave v akom ich nachádza, ako dizajnér nájdený materiál ďalej pretvára. Na výstave túto polohu dokumentujeme sériou svietnikov (Ostalgia, 2013) kde využil umakart z bytových jadier socialistických sídlisk. Práve použitý materiál a jeho vlastnosti sa tu stávajú nositeľom, či skôr sprostredkovateľom myšlienky, metaforou, ktorá oživuje spomienky a výsledné artefakty obohacuje o nové významy.

Autorov „súcit“ k zahodeným, zabudnutým, zavrhnutým „každodennostiam“, ktorým dokáže dať nový dych sa prejavuje aj v jeho ďalších realizáciách. Na výstave v Nove k nim patrí napríklad séria stojanov na časopisy, kde využil staré stoličky, alebo séria svietnikov vytvorených zo starého okenného rámu. Znovupoužitie takýchto zavrhnutých vecí nepochybne vyžaduje kreativitu, dôvtip, manuálne schopnosti, ale aj určité „etické gesto”, ktoré odhodené predmety vracia späť do života. Všetky tieto momenty sú v tvorbe Tibora Uhrína silno prítomné a tvoria pozadie, na ktorom sa javí ako jeden z najautetickejších dizajnérov na našej scéne.

Tibor Uhrín (1966, Martin) vstúpil na dizajnérsku scénu začiatkom 90. rokov uplynulého storočia detskou stavebnicou Gringo, za ktorú získal hlavnú cenu v súťaži Dobrý dizajn a ktorá sa v rôznych variantách vyrába dodnes. Ako absolvent priemyselného dizajnu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (1989) sa od 90. rokov venuje predovšetkým navrhovaniu predmetov s jasnou úžitkovou funkciou, ktorým však nechýba silný emotívny náboj. Do povedomia odbornej verejnosti sa zapísal aj ako autor publikácií v oblasti teórie úžitkového umenia a dizajnu. V roku 2013 vydal knihu Drevo, dizajn a tradícia. Okrem toho pedagogicky pôsobil v odbore tvorby hračiek na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici a na súkromnej škole umenia a remesiel v kolumbijskej Bogote. Má za sebou mnohé participácie na výstavách a sympóziách doma i v zahraničí a množstvo víťazných návrhov vo výberových súťažiach. V súčasnosti vedie ateliér Inovácia na Katedre dizajnu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. V roku 2016 mu bol udelený umelecko-pedagogický titul profesor.