TS: Ikonické Ruiny / Stratégie

Ikonické Ruiny / Stratégie / autori: Matúš Bišťan, Benjamin Brádňanský, Vít Halada, Petr Hájek, Zoltán Holocsy, Danica Pišteková, Kristína Rypáková, Ján Studený, študenti A2, A3, A4 KAT VŠVU, Jana Hojstričová + Olja Triaška Stefanović a študenti PK KFNM VŠVU / kurátori: Benjamín Brádňanský, Ján Studený / Galéria Medium / Bratislava / vernisáž výstavy: 18.1.2018 o 18:00hod / trvanie výstavy: 19.1. - 11.2.2018

IKONICKÉ RUINY / STRATÉGIE

vernisáž výstavy: 18.1.2018 o 18:00hod

autori: Matúš Bišťan, Benjamin Brádňanský, Vít Halada, Petr Hájek, Zoltán Holocsy, Danica Pišteková, Kristína Rypáková, Ján Studený, študenti A2, A3, A4 KAT VŠVU, Jana Hojstričová + Olja Triaška Stefanović a študenti PK KFNM VŠVU

kurátori: Benjamín Brádňanský, Ján Studený

trvanie výstavy: 19.1. - 11.2.2018

Náš vzťah k architektúre ďalekej i blízkej minulosti ovládajú starostlivosť a aktivizmus ako dve reaktívne sily voči expanzívnej aktívnej sile developerov a investorov. Zatiaľ čo reaktívna sila starostlivosti navonok vystupuje z pozície univerzálnych zásad, ktoré nerozlišujú medzi historickou a modernou architektúrou a architektúrou druhej polovice 20. storočia, potom aktivizmus už nerozlišuje ani medzi nearchitektúrou a architektúrou. Univerzálne zásady starostlivosti si ako tak vedia poradiť s dilemou architektúry ako vzorkovnice historicky cenných vrstiev alebo zjednocovania diela na základe najcennejšej vrstvy, potom pri architektúre 20. storočia nevedia rozhodnúť ani to, aké vrstvy chrániť, ani to, čo je najcennejšia vrstva. Pri modernizme zachraňujú schodiská namiesto toho, aby chránili to, čo ovládalo spacialistický modernizmus: priestorové konštelácie a usporiadania. Architektúru druhej polovice 20. storočia pre istotu odmietajú chrániť vôbec pre rôzne vyfabulované architektonické alebo urbanistické chyby, namiesto toho, aby chránili to, čo je pre ňu charakteristické: hybridné spojenia atypických foriem a materiálov a priestorové zhluky rozmanitých proveniencií. Aktivizmus si vie poradiť s oslovovaním verejnosti a burcovaním verejnej mienky a možno aj brikolážovaním, ale nie s architektúrou. Architekti sú v tomto svete ovládanom finančnou dravosťou, rigídnosťou starostlivosti a naivizmom aktivizmu vytláčaní na perifériu záujmu a sú pozývaní ako konzultanti s hlasom poradným. Preto rozumiem snahám architektov dostať sa do centra pozornosti, ale to nepôjde bez toho, aby preukázali, že disponujú premyslenými koncepciami a stratégiami a napokon aj kvalitnejšími a efektívnejšími výsledkami. Projekt Ikonické ruiny považujem za jednu z takýchto vznikajúcich platforiem, kde sa úlohy vymieňajú a aktivisti sa stávajú hlasom poradným a starostlivosť je nahradzovaná permanentnými konzultáciami blízkych disciplín napríklad architektúry a dejín umenia – a pokusy zachraňovať sa nahradzujú návodmi, ako integrovať architektúru druhej polovice 20. storočia do životného a spoločensko-kultúrneho prostredia. Premyslená koncepcia by sa okrem iného mala vyznačovať aj pojmovým aparátom, v ktorom sa dajú formulovať nielen špecifické architektonické problémy, ale ktorý je schopný oslovovať aj iné disciplíny a kultúrnu verejnosť. Preto rozumiem takisto aj voľbe názvu vznikajúcej architektonickej platformy, ktorý je dostatočne provokujúcim oxymoronom a zapamätateľným logom, upozorňujúcim na mnohotvárnosť problematiky a súčasne disponuje kritickými možnosťami rozlišovať.

Projekt Ikonické ruiny chápem ako projekt symbolickej detabuizácie architektonických diel druhej polovice 20. storočia, ako projekt nielen symbolickej ale aj faktickej reintegrácie týchto diel do súčasného spoločenského prostredia. To si vyžaduje okrem pojmových rozlíšení aj inovatívne stratégie takejto faktickej integrácie – odlišné od pamiatkárskych prístupov k historickej architektúre pohybujúcej sa v polarite vzorkovnice všetkých historických vrstiev alebo štýlovej jednoty na základe  „najvýznamnejšej“ historickej vrstvy, ako aj od prístupov docomomo k modernej architektúre, ktorá z nej zachováva dizajnové fragmenty a nie to, čo bolo pre modernú architektúru typické: výnimočné priestorové usporiadania. Pred nami stojí teda vážna úloha: preskúmať špecifické stratégie vhodné pre architektúru druhej polovice 20. storočia u nás aj v krajinách bývalého východného bloku, ktoré budú rešpektovať jej osobitosť a nezastupiteľnosť pre architektúru.

Marian Zervan

(publ. v Projekt 3-4/2017, krátené)

projekt podporili: Shared Cities creative momentum (Co-funded by the Creative Europe Programme of the European Union), Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (s podporou grantovej agentúry KEGA MŠVVaŠ SR

(projekt c. 07VŠVU-4/2016))