Neustále rastúce horizontálne podzemné stonky – Geopoetika v časoch antropocénu / APART collective spolu s Matej Gavula, Chaosdroid, Lukáš Likavčan / Plusmínusnula / trvanie výstavy: 16. 12. 2017 – 31. 1. 2018 

„[V]šetko tvorstvo v boji o slobodu sa chystá na úder,
rozrušený stojím pred nedozerným vesmírom,
pýtam sa nekonečne veľkej zeme,
kto vlastne rozhodne, či zhynieme, či udržíme smer?“
Mao Ce-tung, Mesto večných pieskov

Benjamin Bratton vo svojom diele The Stack. On Software and Sovereignty (MIT Press, 2015) vyzýva k tomu, aby sme sa ako ľudstvo prezieravo vrhli do praxe angažovaného geodizajnu, a odvrátili tak blížiacu sa ekologickú katastrofu v situácii antropocénu. Inými slovami – potrebujem viac odvážnej geopoetiky a menej prihlúpleho geoinžinierstva. Planétu sa musíme naučiť písať, nie násilne trhať, lámať a preskupovať. To si vyžaduje citlivé rozhrania nastavené na frekvencie medzidruhovej diplomacie, medzi ktoré môže patriť tiež využitie Slnka ako zvrchovaného zdroju energie pre ľudské aj mimo-ľudské aktivity, od levelu jednotlivých buniek cez naše telá až po veľké kolektívy heterogénnych aktérov a aktériek.

Text: Lukáš Likavčan

Výstavy tejto galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia