COČ špeciál. APART: label - situations - parallax

Kolaboratívne projekty, formy prezentácie v skupine, platformy prípadne iné formy združujúce viac osôb či elementov sú pre súčasne umenie veľmi signifikantné. Fluktuácia členov týchto zoskupení reaguje na ich meniace sa potreby. Často nie je celkom jasné, kto je členom a táto neurčitosť niekedy zachádza až do cielenej anonymity. Umelecký kolektív APART o ktorom píše Miroslava Urbanová je platformou, ktorá aktuálne svoju činnosť delí na tri oblasti: label, situácie a parallax. Pre všetky formy je typická intenzívna spolupráca s ďalšími umelcami a kultúrnymi organizátormi, ktorých APART vníma ako rovnocenné kreatívne entity v zmysle narúšania zaužívaných vzťahov, ako napríklad toho najklasickejšieho: umelec-kurátor. 

Možnosť uchovávania, Kunsthalle Bratislava, 2017

Ich výber medzi štvoricu finalistov Ceny Oskára Čepana 2017 vyvolal pochybnosti o kritériách pre prihlasovanie sa do výzvy a nutnosti alebo spôsobu ich dodržiavania. Týkalo sa to ich vtedy ešte neukončeného magisterského štúdia, ktoré bolo podmienkou pre prihlásenie sa. Dnes už čerství absolventi VŠVU presvedčili porotu natoľko, že dodatočnou špecifikáciou pravidiel, to s nimi riskla a z môjho uhla pohľadu (porota) zároveň stavila na istotu. APART je totiž nielen umelecký kolektív, ale zároveň aj istá platforma schopná vytvárať, produkovať a sprostredkúvať zaujímavý obsah - aj čo sa týka marketingového contentu, napríklad na sociálnych sieťach. Tento rok finalisti COČ striedavo spravujú Instagram, pripravujú Čepan talks, jednoducho sa musia tiež snažiť o čo najlepší výsledok nielen v rámci pripravovanej spoločnej výstavy v Nitrianskej galérii.

Ja som si predsavzala v nasledovných odsekoch predstaviť kolektív a jeho špecifiká, jeho doterajšiu činnosť s vypichnutím ich najdôležitejších počinov a premien. Tento text bude bez obrazovej dokumentácie, follow hyperlinks.

Drei schmutzige Namen Denis Kozerawski - Peter Sit - Andrej Žabkay, ktorí datujú začiatky svojej spolupráce do roku 2012, začlenili nedávno do jadra zoskupenia svoju spolupracovníčku - grafičku Magdu Scheryovú. Kozerawski a Žabkay ukončili štúdium v ateliéri IN na katedre Intermédií bratislavskej VŠVU, hoci spoločne so Sitom začali štúdium v ateliéri fotografie. Sit nakoniec pokračoval na pražskej UPRUMke, no ani tieto pohyby a výmenné pobyty ako Erazmus (Kozerawski - Belehrad, Žabkay - Plymouth), nijak významnejšie nenarušili fungovanie kolektívu.

Počiatočný zinový underground, kedy si chalani svojpomocne tlačili autorské publikácie v obmedzenom náklade, je už históriou. Dnes APART svoju činnosť delí na tri oblasti: label, situácie a parallax.

Pre APART label, pod ktorým vydávajú vydarené a originálne koncipované a spracované katalógy a autorské knihy, je kľúčovou práve spolupráca s Magdou Scheryovou a Dávidom Kalatom. Tie nie sú výlučne obligátnym spojením kurátorskeho textu a obrazovej dokumentácie diel, APART tu necháva komunikovať aj samotných umelcov ako napríklad v publikácii k výstave Mehnrahe Atashi, s ktorou vizuálny dialóg nadviazal Martin Vongrej.

Pre label, situácie a parallax je totiž typická intenzívna spolupráca s ďalšími umelcami a kultúrnymi organizátormi, ktorých APART vníma ako rovnocenné kreatívne entity v zmysle narúšania zaužívaných vzťahov, ako napríklad toho najklasickejšieho: umelec-kurátor. Sami na seba častokrát preberajú organizačné povinnosti a nastavenie ideového frameworku v rámci kurátorského formátu - výstavy, ktorá sa však v ich podaní stáva zároveň de facto umeleckým médiom, s dôrazom na kolaboráciu. Ich status umelcov im zároveň zaručuje väčšiu autonómiu od inštitúcie, v ktorej pôsobia. Z bytových výstav, či už v Žumpe, na Námestí 29. augusta, alebo na fotografiu zameraného Photoportu sa postupne dostali k spolupráci so slovenským tranzitom, bratislavskou Kunsthalle a k vytváraniu výstavného programu pre galériu HIT.

Ich portfólio je preto rozmanité a aj vyššie spomínaná triadická kategorizácia má isté limity a presahy. Situácie sú v jadre performatívne, môžu mať formu prednášky či premietania, ide o dočasnú záležitosť, či už v prevedení niektorého člena APARTu, alebo pozvaných hostí. Vďaka APARTu Bratislavu navštívili také mená ako Anton Vidokle a Arseny Zhilyaev, či film Zbigniewa Liberu. Stačilo im na to pripojenie na internet a znalosť angličtiny. Tento prístup založený na pozvaní a základnej pohostinnosti je pritom jednoduchý, účinný a nasledovaniahodný v možnej reciprocite pozvaného a hostiteľov, ktorých úlohy  sa v budúcnosti určite vymenia. Do parallaxu zas kolektív zaraďuje svoje vlastné umelecké výstupy a výstavné projekty zastrešené pod hlavičkou APARTu.

V prípade APARTu je dôležitá vedomá kontinuita so slovenskou neoavantgardou, ktorej osobnosti sa pomaly inštitucionalizujú v podobe viac či menej oneskorených skupinových výstav či monografických retrospektív. Na label-i občas niektorému vydajú aj katalóg, ako to bolo v prípade Milana Adamčiaka. Kolektív sa do mojej pozornosti dostal skupinovou výstavou v Zoya Gallery s názvom Lesson of Relativity (kurátorka: Nina Gažovičová), ktorá potvrdila túto kontinuitu na galerijnej pôde zaradením APARTu medzi slovenských neoavantgardistov a ich pokračovateľov.

Čo sa týka ich vlastných projektov, tie sa najprv niesli v duchu dočasných zásahov do bratislavskej každodennosti, či už performatívnymi akciami v mestskom prostredí alebo priamo vo výstavných priestoroch. Zaznamenané boli väčšinou prostredníctvom ich vtedajšieho východiskového fotografického média. APART dnes koncipuje svoje projekty ako istý absolútny environment a neustále rozširuje tematický okruh svojich záujmov.

Jedným z nich sú vízie alternatívnych budúcností, chodu a usporiadania sveta. Namiesto hľadania kozmologických princípov ako Filko, kollerovského U.F.O.-nautizmu v rámci a za hranicami opresívneho systému, či Mlynarčikových utopistických návrhov architektúr, sa však pozerajú na tieto alternatívy a budúcnosť cez rozširovanie možností, ktoré ponúka exponenciálne sa vyvíjajúci pokrok v technológiách a prekračovanie súčasného systému, ktorý sa zdá byť na konci s dychom. Robia tak v zmysle nadväznosti na Filkove chápanie umenia ako vizuálnej komunikácie pomocou spomínaných environmentov, ktoré pôsobia na návštevníka na viacerých úrovniach - zmyslových i kognitívnych. Pri takomto formáte sa pritom ľahko stierajú hranice autorstva na základe individuálnych príspevkov.

Ich výstava v Kunsthalle Bratislava Možnosť uchovávania (spolupráca s Parallel Practice, PLURAL, Kristína Országhová, Karaoke Tundra, András Cséfalvay, Aleš Čermák, Josef Dabernig, Nicoline van Harskamp, Marianna Simnett, Lucia Gavulová) bola exkurzom do možnej budúcnosti po konci súčasnej krízy neoliberálneho kapitalizmu, kompletnej automatizácii - pracovnej i kognitívnej a vzniku kolektívnej umelej inteligencie. Sprievodný metatext, zložený z iných abstrahovaných textov, takmer dokonale zhŕňal najdôležitejšie témy súčasného diskurzu o človeku, politike, gendri, spoločnosti - v intenciách predpony post-.

Zdrojom im boli o.i. myšlienky ruského kozmizmu, vo výstave reprodukovaný text bol zakončený taktiež zdrojom staršieho dáta, konkrétne citáciou Malevičovho Laziness as the Truth of Mankind, v ktorom Malevič kritizuje pokrivený vzťah kapitalizmu i socializmu k lenivosti. Tá je preňho na rozdiel od práce matkou dokonalosti. (Lenivosť okrem iného, chváli aj Mladen Stilinović ako predpoklad pre umeleckú činnosť umelcov na Východe v protiklade s produktivitou umelcov Západu. Tento koncept prezentoval aj na tohtoročnom benátskom bienále.) V súčasnej nadvláde produktivity je tak návrat k lenivosti ako k ideálnemu stavu ľudstva v tejto možnej  budúcnosti od APARTu pochopiteľný. Stavu, ktorý umožňuje myslenie pre rozmýšľanie, nie pre akumuláciu kapitálu a neohraničený rast. Keď už bude o všetko postarané, rovnako ako o vodný obeh na výstave poháňaný čerpadlom, získavajúcim energiu zo solárnych panelov na streche Kunsthalle, ľahnite si a uvoľnite sa. Zmeníte perspektívu.

Dostupnosť zahraničnej literatúry a časopisov online, rovnako ako aj priama nezaťaženosť tramou socializmu spôsobili, že sa do slovníka a premýšľania členov APART kolektívu dostali kritické pojmy a rozmýšľanie typické pre ľavicové intelektuálne spektrum (predovšetkým na Západe). Neberú kapitalizmus a Západ ako jediného a spoľahlivého garanta demokracie a spravodlivosti. Naopak, zaujímajú ich alternatívne vízie usporiadania spoločnosti mimo národných hraníc a tradičného politického spektra. Sú si však aj vedomí toho, že ich zapodievanie sa hlavne tými minulými snaženiami v rámci galerijného rámca musí byť kriticky reflektované v rámci istého historického momentu a teoretického frameworku.

Tým sa im stal pri najnovšej výstave s názvom vo forme oxymoronu A part of Monolith v Karlin Studios v Prahe Derridov koncept hauntology, uvedený v roku 1993, ktorý (veľmi zjednodušene zhrnuté, jeho interpretácie majú viacero odtieňov) hovorí o nostalgii za stratenými budúcnosťami po páde komunizmu a prežívaní ich duchov v súčasnosti. Za okrúhlym vyjednávacím stolom, v monolite stratených budúcností, sa tu stretávajú skupiny Socialist feminism, Antifašistički front žena, Jewish Labour Bund, Panfilia, Cosmohumanism, Družina, Biocosmists, Trotskyism, Anarcho-demokraták, Gaudiopolis, Solidarność, Anarcho-collectivism, Davisti, Levy Front Iskusstv a Strandzha.

V skutočnosti absentujúci stôl, prítomný iba v kontúre dookola rozostavaných stoličiek, odkazuje o.i. na prvé rokovania poľských komunistov s opozícou Solidarność v roku 1989. Text k výstave, v niektorých pasážach krásne teoreticko-poetický, je opäť metatextom, sčasti vyskladaný z privlastnených textov, či už z Wikipedie alebo z textu ku konferencii ku knihe, editovanej už spomínaným Arseny Zhilyaevom, Avant-Garde Museology. Spektrum pozvaných - od židovskej socialistickej organizácie, cez ľavicovo-orientovanú básnickú skupinu po partizánske feministické jednotky v štátoch bývalej Juhoslávie počas 2.svetovej vojny - podľa APARTu “zdieľa spoločný účel ich minulej prítomnosti - znovuvynájdenie základného torza budúcnosti”. Výstava by si určite zaslúžila samostatnú recenziu, ktorá by sa mohla detailnejšie venovať všetkým možnostiam čítania tejto iba na prvý pohľad veľmi jednoduchej inštalácie. FB cover fotka APARTu z výstavy ukazuje moment z projekcie umiestnenej do centra kruhu, kde sa zjavuje kollerovský otáznik. Nie “originál”, ale transparent vyvesený minulý rok v Zagrebe v rámci série výstav venovaných Mladenovi Stilinovićovi. Level meta-meta? Mňa to baví.