TS: Marek Jarotta

Marek Jarotta / Čakanie /ARTotéka gallery / Bratislava / 24. 9. - 30. 10. 2015

Priestor ARTotéka gallery je viac ako špecifický. Výstava Čakanie Mareka Jarottu je v podkrovných priestoroch galérie ďalším projektom, ktorý sa snaží pracovať s priestorom ako takým a využiť jeho potenciál na maximum. Zložité architektonické a priestorové podmienky Marek prispôsobuje sebe, mení ich a napĺňa novým obsahom. Marek Jarotta sa vo svojej tvorbe dlhodobo zaoberá témou staníc vlakov, metra, či s tým spojených čakární. V jeho obrazoch tieto nadmieru frekventované miesta ale vyprázdňuje od ruchu a ľudí. V samotnej nahote tak zobrazuje priestory absolútne odosobnené, kde sa zrazu do popredia dostáva ich samotný vizuál. Funkcia, pre ktorú sú určené, sa bez pohybu ľudí stráca. Ukazuje prázdnotu, ktorú stanice či čakárne nadobudnú, ak sa v nich nepohybujú ľudia. Stávajú sa statickým pomníkom svojej funkcie, v ktorom je mnoho fyzických prekážok, objektov, ktoré pôsobia priam absurdne a neprakticky, ako by zamrznutých v čase, ak nie sú využívané. Dalo by sa povedať, že občas pôsobia diela Mareka Jarottu až hororovým, možno postapokalyptickým dojmom. Ako by na svete zrazu neboli ľudia a všetko stratilo svoj zaužívaný zmysel.

Pre ARTotéka gallery vytvoril nové dielo v duchu tém, ktoré zobrazuje. Opäť sa dostávame do priestorov staníc a čakární, no v tomto prípade priamo v galérii, ktorá nie je len prechodným miestom a miestom čakania na vlak či autobus, ale je cieľom návštevy. Galéria sa stáva čakárňou, čakáreň stanice galériou. Hranica nie je istá, môžeme vstúpiť do priestoru plátna? Vytvára doslova iluzívny priestor, ktorý nás chce vtiahnuť, zneistiť a navodiť tak intenzívny priestorový a vizuálny zážitok. Tak, ako to kedysi dokázali starí barokoví majstri svojimi nadpozemskými freskami na klenbách a kupolách chrámov. Tendencia maľovať na steny nové, skutočné, alebo naopak neskutočné miesta sa v dejinách umenia objavuje často. Marek túto snahu samozrejme aktualizuje tematicky, použitím materiálov aj spôsobom tvorby. Chce aby sme zabudli, že sme v galérii a na chvíľu sa ocitli v letiskovej hale so svojím vlastným tiesnivým pocitom samoty. Jeho dielo chce priestor zmeniť. Po rokoch skostnatenej statickosti podkrovného priestoru sa ho tak podarilo  dočasne fyzicky prestavať a oživiť.

Pavol Hovanec