TS: Milan Sokol

Recyklus 2012 – 2017 / Vystavujúci autori: Milan Sokol a jeho hosťka Anna Nawrot / Stredoslovenská galéria, Praetorium, Nám. Š. Moysesa 25, Banská Bystrica / Trvanie výstavy: 29. september - 30. november 2017 / Vernisáž: /štvrtok/ 28. september 2017 o 17.00 h.

Pozývame Vás na vernisáž výstavy

MILAN SOKOL

Recyklus 2012 – 2017

vo štvrtok 28. septembra 2017 o 17.00 hod. v Preatoriu na Nám. Š. Moysesa 25 v Banskej Bystrici. Hosťkou výstavy je Anna Nawrot. Výstava potrvá do 30. novembra 2017 a otvorí ju prof. Piotr Kunce.

Stredoslovenská galéria uvádza autorskú výstavu Milana Sokola Recyklus 2012 – 2017. Tretia samostatná výstava banskobystrického autora na pôde galérie predstavuje výber z najnovšej fázy jeho voľnej tvorby.

Výstava je osobitá hlavne tým, že je koncentrovaná na médium výtvarno-grafického vyjadrenia, ktoré si skoncipoval sám. Z plechovíc nápojov tvorí obrazy, čo nie je nijak zvlášť objavné v stratégiách recykling art-u, junk art-u. Tvorba M. Sokola je však osobitá nielen preto, že zotrváva na pozíciách (rukodielneho) výtvarného umenia a jeho estetiky a kombinuje ho so stratégiami využívania ready-made  konceptuálneho umenia. Ale aj preto, že napriek tomu autor ostáva verný tvorbe obrazu ako formy reflexie reality. Materiálom konzumu – „piksľami“ nápojov dosahuje účinok irónie, až sarkazmu, a zároveň aj možnosti ich estetickej pôsobnosti. Využíva tým materiál ready made v dvoch komunikačných funkciách: vizuálno-výrazových a kultúrno-symbolických. Vystrihnuté páskové fragmenty plechovíc autor prepletá do mozaiky (kvôli ich farebnosti a štruktúrnosti) eliminujúc tak čitateľnosť prvotných reklám, aby im vtisol nový, diametrálne iný význam. Takáto forma materiálu sa pre autora stáva čiastkou – dokumentom – reality, „pixelom“ éry digitálnych záznamov reality. Z nich buduje novú/umelú realitu obrazu dávajúc jej esteticko-kompozičný poriadok.

S tvorbou M. Sokola korešponduje tvorba Anny Nawrot (1960), ktorá je hosťkou na prezentovanej výstave. Poľská autorka dokázala s osobitou jemnosťou ženy – umelkyne vizualizovať isté rozpory súčasnej kultúrnej situácie. Vo svojej tvorbe využíva ready-made (mužské kravaty) vizuálne symbolizujúce mužský element. Tieto dekoratívne artefakty, kravaty, komponuje na figuríny ženských (oblých) tiel či do daných architektonických interiérových kvalít priestoru dodávajúc im silný emocionálny účinok. Buduje ich organicky s citom pre vopred danú formu priestoru, čím vytvára priestor svojej umeleckej výpovede. Účinok jej site specific inštalácií je vizuálne efektný, zároveň ale provokujúci. Vzrušenie, ktoré zo zažívania diel A. Nawrot plynie, nie je spôsobené prvoplánovým účinkom bežných vecí, ale účinkom špecifického druhu krásna, ktoré z nich vyžaruje. A. Nawrot je umelkyňou, ktorá využíva možnosti konceptuálnych stratégií a pritom vytvára inštalácie so silnou estetickou povahou. Jej vnímanie zmyslu osobného života a jej tvorba sa tavia do koherentnej formy.

Diela Milana Sokola boli v Stredoslovenskej galérie viackrát prezentované, ale doteraz len dvakrát v podobe samostatných výstav. Obe mali charakter rekapitulácie vývoja jeho tvorby. Kurátorsky ich pripravila Alena Vrbanová.

Prvou bola v roku 1992 výstava jeho grafickej tvorby inštalovaná v galériou prenajímaných výstavných priestoroch na 1. poschodí domu na Nám. SNP 7, patriacich Spolku architektov Slovenska. V týchto rozsahom intímnych priestoroch sa vtedy čerstvý štyridsiatnik M. Sokol predstavil svojimi farebnými linorytmi, ktoré už od polovice 80-tych rokov niesli silný expresívny výraz korešpondujúci s formálnymi prejavmi postmoderných „divokých“.

Jeho druhá autorská výstava na pôde SSG, resp. vtedy Štátnej galérie (na Nám. Š. Moysesa 25), uskutočnená po desiatich rokoch (2002), už bola rozsahom oveľa väčšia, počítala vyše 200 exponátov. Reflektovala výber z autorovej tvorby od druhej polovice osemdesiatych rokov až po vtedy najnovšie práce (farebné linoryty, pečiatkové tlače, digitálnu grafiku, objekty – inštalácie, mail-artové práce). Prezentovala tak výber z genézy autorovej tvorby v pomerne ucelených celkoch, ktoré tradičné médium umenia grafiky posúvali aj do alternatívnych či intermediálnych polôh. Naznačovali tým aj jeho osobitý (a zároveň nie až tak obvyklý) spôsob materializovania – vizualizovania ideí v súčasnom umení. Ten spočíva na rešpekte k výtvarnému remeslu ako k umu, ako aj na rešpekte k inováciám. Prirodzeným znakom Sokolovej tvorby je tým absencia z komplexov „neaktuálnosti“.

Umelecká tvorba Milana Sokola (1952) sa začala odvíjať na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Podhubím formovania jeho osobnosti – a tým aj genézy jeho výtvarnej tvorby – bola spočiatku hlavne klíma kultúrne uvoľnených šesťdesiatych rokov, ktorú intenzívne zažíval počas stredoškolských štúdií na kremnickej „šupke“ (Strednej umelecko-priemyselnej škole v Kremnici). Na nej získal zručnosti poctivého výtvarno-remeselného ryteckého remesla i impulzy z aktuálnych polôh domáceho avantgardného umenia. V časoch jeho stredoškolských štúdií tam totiž začali pôsobiť ako učitelia niektorí čerství absolventi bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení (napr. K. Baron). Akademické umelecké vzdelanie získal M. Sokol v rokoch 1973 – 1978 v  Krakove, ktoré ako kultúrne centrum Poľska ponúkalo podstatne voľnejší variant možností umeleckej tvorby a jeho prezentácie ako tomu bolo u nás. Zažité impulzy nemohli nezaznamenať na jeho tvorbe citeľné stopy. Grafik a sochár Milan Sokol pedagogicky pôsobí na Katedre výtvarnej kultúry na Pedagogickej Fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a jeho diela sú zastúpené v zbierkach viacerých slovenských a zahraničných galérií.

Katarína Sokolová