TS: Miro Trubač súčasťou medzinárodnej výstavy v Benátkach

Miroslav Trubač / Personal Structures – Open Borders (Time – Space – Existence) / 57. bienále výtvarného umenia v Benátkach / 13. 5. – 26. 11. 2017

Slovenský sochár Miroslav Trubač (1986) je súčasťou medzinárodnej výstavy Personal Structures - Open Borders (Time - Space - Existence) ako súčasť sprievodnej výstavy výtvarného Bienále v Benátkach 2017. Je to veľký úspech pre slovenského sochára. Na medzinárodnú výstavu Personal Structures - Open Borders (Time - Space - Existence) si ho vybral medzinárodný kurátorský tím.

Jeho socha Judáš | Judas je špeciálne vytvorená pre výstavu v Benátkach, na výstavu si ho vybral medzinárodný organizačný tím usporiadateľa, ktorým je European Cultural Centre.

Výstava je sprievodnou aktivitou Benátskeho bienále výtvarného umenia, nachádza sa v dvoch priestoroch Palazzo Mora, Palazzo Bembo, Giardini Marinaressa. Dielo Mira Trubača | Judáš sa nachádza Palazzo Mora, II. poschodie. Strada Nova, 3659, 30121, Venezia


Miroslav Trubač je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (katedra Socha, objekt, inštalácia, prof. P. Kovačovský). Patrí k mladšej generácii autorov, ktorá zvolila návrat k figurálnej tvorbe, pričom ju nezaťažuje ideológiou ani politickým nánosom, ani čisto konceptuálnym myslením. Jeho sochy, častokrát mužské figúry, siahajú po spomienkach a situáciách, ktoré sa jemu ako autorovi zdajú paradoxné a absurdné, patové, neriešiteľné. Je v tom však časť hlbokej introspekcie (ponorenia sa do seba), pretože premýšľa o situáciách, ktoré formujú aj jeho hodnotový systém vo vzťahu k realite. Hovorí vlastne celkom intímne o zažitých situáciách v rodine, či s blízkymi priateľmi a vizualizuje ich nanovo. Vracajú sa mu ako spomienky, vynárajú sa mu ako hodnotovo preverené a sprítomnené motívy. Tematicky dôležitým momentom ponárania sa do seba a zadefinovania si vlastnej témy sa viaže k jeho spomienkam na detstvo, či dospievanie v zmysle vývinu jeho myslenia, osobného zrenia na základe spoločného zažívania skúsenosti s váženou osobou, poučenia sa. Toto je zrejme jeden z motívov, pre ktorý Trubač pracuje vo svojich komorných plastikách s mužskými postavami, s mužskými činnosťami. Celou jeho tvorbou sa tiahne ticho motív pochybnosti a zároveň ozrejmenia, sprítomnenie situácie matériou, je vlastnej jej valorizovaním.

V ostatnom čase Miroslav Trubač pracuje v literárnom či výtvarnom umení s tematicky a ikonograficky mnohokrát pretriasanými témami a výtvarnými schémami: Malý princ, Daidalos a Ikaros, Ukrižovanie/Snímanie z kríža. Všetky tieto témy silne perzonifikuje a prekódováva ich veľmi pocitovo na svoj vizuálny zámer. Malý princ stojí na veľkej krabici s názvom The End. Daidalos drží svojho syna Ikara za krk vo vzduchu, akokeby ho ani nechcel pustiť letieť. A téma dvíhania kríža je v jeho podaní interpretovaná ako téma osobného Ježiša (Personal Jesus), ktorý už nie je schematizovaný kresťanskou stredovekou dogmou, dvíha ho skupina chlapov, na ktorých je rozložená váha jeho tela.

Miroslav Trubač pracuje s rôznymi sochárskymi technológiami 3D scanner, 3D vizualizácia, zaroveň pracuje aj manuálnymi technikami modelácie figúry zo sadry s ich následným kolorovaním – je to zrejme jeho ostatný výstup, ktorý mu dovoľuje formovať komorné plastiky a súsošia a slúži na vizualizovanie scény, ktorá aj formálne dokáže pracovať na tematickom posilnení jeho zámeru. Viac podporuje humor a nadsázku, ktorá je v spracovaní témy prítomná. Nadovšetko je Miroslav Trubač aj schopným vizualizovať výtvarné myslenie v bronze, či v drevoreze. K téme a jej sociálnym kontextom volí formálne spracovanie celkom prirodzene a nenútene.

Autor je šikovným sochárom, preto má stále väčie šance vystavovať v stredoeurópskom kontexte. Príťažlivým momentom je aj jeho prístup k figurálnej soche, ktorú chce svojou tvorbou ako príslušník mladej generácie odideologizovať, odpolitizovať. Prím hrá osobné politikum, skúsenosť, paradox, humor.

Pre výstavu Personal Structures - Open Borders (Time - Space - Existence) v Palazzo Mora ako súčasť sprievodnej výstavy výtvarného Bienále v Benátkach 2017, zrealizoval novú sochu Judáša. Judáš je novozákonná biblická postava, duálny, negatívny charakter. Sochársky sa v kresťanskej ikonografii nezobrazuje. Okolo tejto negatívnej biblickej postavy existuje veľa teórií, od niekoľkonásobnej zrady Ježiša, až po výskum, že reálne nikdy neexistoval. Dramaturgicky je v Novom zákone vykreslený rozporuplne, tak sa ho snaží zachytiť aj Miro Trubač, v momente.