TS: Vilém Balej

Vilém Balej – Česká stavba / kurátorská koncepcia: Alexandra Barth a Filip Vančo / galéria Photoport, Pražská 11, Bratislava / 27. január 2017 – 25. február 2017

Nezáleží na tom, či Vilém Balej maľuje ľudí, zvieratá alebo predmety, ku všetkému čo maľuje, pristupuje s obsedantným záujmom.

Ak maľuje ľudí, jedná sa zväčša o jeho priateľov a obyvateľov okolia Českých Budějovíc. Nie je to žiadna vidiecka či malomestská idylka. Nijaké krajinky a kopčeky s domčekmi, skôr epické figurálne výjavy z prostredia autobusovej zastávky, krčmy, obývačky, kuchyne či kúpeľne. Balej to nazýva sociálnym komixom, a niečo pravdy na tomto označení bude.  Autor však nemá dopredu určený scenár príbehu ktorý zobrazuje - všetko čo sa mu javí ako potencionálny materiál pre maľbu ukladá do svojej databázy fotografických skíc a z nej potom vyťahuje to, čo prejde filtrom osobného záujmu. Zobrazuje “svojich” ľudí bez pátosu. Nie však s ironickým odstupom ako sa môže na prvý pohľad zdať. Nie je súcitný. Je empatický.

K portrétnym zákazkám pristupuje rovnako ako k vlastným námetom – často sa preto stáva, že zadávateľ nie je spokojný so spôsobom ako ho na obraze stvárnil (Pan K a jeho dcera, Dvojice). Balej patrí medzi umelcov, ktorí dokážu namaľovať portrét, nie podobizeň. Dokáže zachytiť podstatu portrétovanej osoby.

K maľbe figúr využíva nearanžované fotografické predlohy, ktoré mu slúžia ako prvotné skice,  jeho obrazy však nepodlehajú optike objektívu. S figúrami aj objektami pracuje ako s hmotou, ktorú treba na obraze znovu skonštruovať. Dôsledný záujem o konštrukciu zobrazovaných figúr a predmetov mu umožňuje redukciu nadbytočných detailov a subjektívnu prácu s farebnou atmosférou.

K maľbe zátiší pristupuje inak. Zátišia dôsledne aranžuje, alebo vychádza len z vlastnej predstavy. Viac  vypovedajú o autorovi samotnom - možno ich vnímať ako nástroj sebareflexie, platformu pre zobrazenie momentálneho citového rozpoloženia (Brána), “dadaistickú” hru (Mlok) a otázky identity (Česká stavba). Zdá sa, akoby predmety na Balejovych zátišiach boli zástupcami ľudských figúr, ba dokonca medzi nimi panuje výraznejšie psychologické napätie ako na jeho figurálnych maľbách.

Tvorbu Viléma Baleja možno označiť za architektúru obrazu či v istom zmysle dokumentaristickú maľbu.  Buduje na obrazoch stavby z výsekov reality ktorá ho obklopuje.

Balej nenadväzuje na žiadnu z prevládajúcich tendencií na súčasnej českej či slovenskej maliarskej scéne, ťažko ho zaradiť, neľahko ho s niekým kombinovať.

Väčšina autorov žijúcich dlhodobo mimo umeleckých centier nie je schopná vo svojej tvorbe napredovať, skôr môžeme byť svedkami postupného znižovania nárokov na vlastné počiny. Balejov potenciál sa naopak naplno prejavil až pár rokov po škole a zdá sa, že k jeho napredovaniu je samota ideálna.

Balejov maliarsky prístup môže byť jednou z odpovedí na slepú uličku do ktorej sa maľba dostala v sústredení sa na samu seba, či na osobnostnú auru umelca. Nie do očí bijúca novota je tým, čím sú jeho diela  hodné pozornosti. Autor sa vedome necháva poučiť minulosťou – najmä ruským konštruktivizmom a barokovou maľbou. Spôsob akým toto poučenie aplikuje do vlastnej tvorby je však absolútne prirodzenou cestou ako vykonať to, o čo mu ide predovšetkým – presne zachytiť žitú skutočnosť.

Alexandra Barth


Vilém Balej sa narodil v roku 1976 v Jindřichově Hradci. Pred nástupom na AVU do ateliéru Grafika II k Vladimírovi Kokoliovi strávil tri roky na Fakulte architektúry ČVUT. Od absolvovania AVU v roku 2005 žije a tvorí v Rybovej Lhote. V posledných rokoch vystavoval napríklad v Galérii Nau (Praha), UFFO (Trutnov), Galerie Měsíc ve dne, D9 (České Budějovice), Galerie AMB (Hradec Králové). Výstava “Česká stavba” v galérii Photoport je prvou výstavnou prezentáciou tohto autora na Slovensku.