5. 11. 2016 / Peter Kalmus sprevádza výstavou

Peter Kalmus - Denník hypochondra výstavou sprevádzajú Peter Kalmus a Gabriela Kisová  / Krokus Galéria, Námestie 1. mája 3, 17.00 h

Na prvý pohľad široko rozvrstvená umelecká tvorba Petra Kalmusa má dve silné línie: (1.) aktivisticko-akcionistickú s dôrazom na performance a (2.) "objektovú", v ktorej dominujú časozberné diela. Ďalej by sme v jeho umení mohli identifikovať viaceré podmnožiny, avšak pri syntetickom pohľade z „vtáčej perspektívy“ je jasné, že všetko spája excentrická umelcova osobnosť. Každodenný život, politika a umenie sa u Petra Kalmusa zlievajú v jedno, v koncept totálneho umenia.

Kalmusova prvá samostatná výstava v Krokus Galérii predstavuje výber diel so silným autobiografickým a/alebo autoreflexívnym kontextom. V širokej škále médií nájdeme kresbu, objekty, inštaláciu, fotodokumentácie akcií i apropriované výtvory iných. Ide o tematicky zameraný prierez umelcovou tvorbou od 90. rokov do súčasnosti a keďže Kalmusovi sú blízke spomínané časozberné stratégie, rovnako ako recyklácia vlastných diel, viaceré z prezentovaných prác vznikali počas dlhšej doby, alebo boli opätovne kontextualizované.

Veľkou kapitolou v Kalmusovej tvorbe je téma smrti, ktorá je v našej kultúre na jednej strane vytesňovaná zu súkromného života, na druhej strane je všadeprítomná, predovšetkým prostredníctvom médií. Umelcov záujem o túto "ťažkú" tému priamo súvisí aj s jeho biografiou, keďže v roku 1980 prežil pokus o samovraždu. Spätne sa na tento moment pozerá ako na skúsenosť, ktorá ho zbavila strachu v živote aj v tvorbe.1 Moment poslednej rozlúčky reflektoval v roku 1997 v akcii s názvom Smrť Kalmusa. V obradnej sále košického cintorína si líha na katafalk a inscenuje svoju smrť. Iný prístup volí v práci s názvom Rodná smrť (2008). Ide o nájdený objekt – krabičku, slúžiacu zrejme pre cintorínske urnové účely, do ktorej Kalmus upevnil svoj rodný list a eletrické hodiny, ktoré symbolicky odrátavajú čas. Prostredníctvom úradného dokumentu odkrýva svoju identitu. V sérii receptov s názvom Denník hypochondra (od roku 2002) zbiera lekárske predpisy. Opäť je tu forma odkrývania istej stránky jeho identity, tentoraz z medicínskeho pohľadu. Kalmus to opisuje slovami: „Ide teda o odbornú reflexiu, ktorej ale predchádzala moja, často hypochondrická sebareflexia.“2

Práca s vlastným menom je ďaľšou polohou Kalmusovej autoreflexívnej tvorby. V cykle Franz Kafka: Kalmus (1998-2001) si osvojuje pasáž o literárnej postave rovnakého mena a formou autorských zásahov do literárneho textu mení knihy na artefakty s odkazom na svoju identitu. Iný princíp mapovania mena Kalmus volí v inštalácii s názvom Echter Kalmus, zbierke kníh o liečivých rastlinách. Acorus calamus, slovensky Puškvorec obyčajný je rastlina pomáhajúca aj pri žalúdočných ťažkostiach. „Pri otcovej 70ke som sa dozvedel, ze som liečivá bylina....“, tvrdí umelec. V súvislosti s jeho politicky ladenými akciami sa táto práca s vlastným menom javí ako humorná súčasť jeho totálneho diela.

V sérii Kalmus očami detí ide o pohľad na umelca z perspektívy iných. V roku 2002 bol modelom v centre voľného času Cik-cak v Bratislave, z čoho vznikla zbierka jeho portrétov. Mozaika pohľadov na jeho identitu prostredníctvom úprimnej detskej kresby. Kontrapunktom k tejto práci je cyklus inscenovaných fotografií s názvom Prechodové autoportréty (od roku 2003). Cyklus evokujúci policajnú kartotéku je otáznikom o nemennosti ľudskej identity. Kalmus meniaci sa na ženu, úradníka, pankáča, kňaza či moslima „spochybňuje stálosť individuálnych, rodových i sociálnych identifikačných znakov.“3

Doteraz nezmapovanou a diskutovanou polohou sú Kalmusove politicky ladené performancie a akcie. V roku 2014 sa rozhodol robehnúť petičnú akciu za svoju kandidatúru na prezidenta SR. Od začiatku na neúspech odkázaná a bizarná akcia s prvkami absurdného umenia sa automaticky zmenila na Kalmusovu performance reflektujúcu v klíme politického marazmu a „vlády jednej strany“ otázku, kto a za akých okolností ide do polititky a na aké heslá počúva vox populi.

Text: Gabriela Kisová, kurátorka výstavy

Peter Kalmus sa narodil v roku 1953 v Piešťanoch. Žije a tvorí v Piešťanoch a v Košiciach. Predstaviteľ neoficiálnej umeleckej scény bol od roku 1973 členom Jazzovej sekcie Svazu hudebníku ČSR. Jeho inštalácia obetiam Holokaustu s názvom Memento bola v septembri 2016 odhalená v synagóge v Lučenci. Jeho akcia postriekania busty Vasiľa Biľaka (spolu s Ľubošom Lorenzom) sa v ankete Denníka N stala kultúrnou udalosťou roka 2016. Po roku 1989 mal prvú samostatnú výstavu v Bratislave v galérii Gerulata (kurátor Vladimír Beskid), zhodou okolností ide o terajší priestor PS Krokus Galérie v suteréne na Námestí 1. mája. Diela Petra Kalmusa sú zastúpené v zbierke SNG, VSG Košice, SSG Banská Bystrica, NG, a i., a v súkromných zbierkach na Slovensku a v Čechách.