TS: Miloš Alexander Bazovský

Miloš Alexander Bazovský / Kurátorka: Danica Lovišková / Reprezentačné sály, Nitrianska galéria, Župné námestie 3 / Vernisáž: 21. 4. 2016 o 18:00 h / Trvanie: 22. 4. - 19. 6. 2016

Miloš Alexander Bazovský (nar. 11. 1. 1899 v Turanoch) patrí k najvýraznejším a najvyhranenejším osobnostiam slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Po ukončení štúdia na AVU v Prahe u prof. J. Loukotu, V. Bukovaca, M. Pirnera, M. Švabinského a J. Obrovského v roku 1924 prichádza na Slovensko, najskôr do rodných Turian a neskôr, v roku 1931 do Martina, kde žil a tvoril až do roku 1957. Po krátkom pobyte v Čemiciach sa v roku 1962 presťahoval do Trenčína, kde pôsobil až do svojej smrti (15. 12. 1968). Jeho tvorba je už od roku 1978 prezentovaná v stálej expozícii Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne.

Ambíciou výstavy v Nitrianskej galérii je komplexne predstaviť a pripomenúť dielo umelca, ktorý patrí k nosným pilierom slovenskej výtvarnej kultúry. Reprezentatívny súbor (viac ako 100 obrazov a kresieb), zostavený predovšetkým zo zbierky Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, je doplnený dielami zo zbierkového fondu Nitrianskej galérie a najmä vývojovo závažnými dielami z obdobia 30. rokov 20. storočia zo Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

Máloktorý slovenský umelec je tak autenticky, programovo spojený s  témou Slovenska ako Bazovský. Bravúrne, bez pátosu, v absolútne jadrnej skratke a znaku charakterizuje základné atribúty Slovenska, zdôrazňujúc jeho zvláštnu baladickosť, drsnosť i melanchóliu. Príznačný je pre neho nespútaný, odvážny kolorit a výnimočný, sugestívny maliarsky rukopis. Bezprostredne, jedným dychom, buduje syntetický tvar a priestor, suverénne vystihuje charakter, morfológiu, náladu krajiny, príťažlivú konfiguráciu jej prvkov. Magické a poetické sú aj jeho zátišia, motivicky zakódované v každodennej všednosti, podané však vždy inak, objavne a novo. Osobitou výpovednou hodnotou sa vyznačujú Bazovského figurálne diela. V ľahko nahodenej siluete postavy či tváre nám približuje najmä duchovné rozmery ľudskej existencie – smútok, bolesť, nostalgiu, únavu či radosť žitia.