TS: Táňa Hojčová

Táňa Hojčová / Fotografie, Tanagramy a Tanagrafie / Kurátorka: Silvia L. Čúzyová / Galéria Medium, Hviezdoslavovo nám. 18, Bratislava / Slávnostná vernisáž: 31. 3. 2016 o 18:00 / Trvanie výstavy: do 15. 5. 2016

Táňa Hojčová je slovenská fotografka, v profesionálnych aj odborných kruhoch známa vysokou precíznosťou a mimoriadnou teoretickou pripravenosťou, ktorej zrelými plodmi sú pôsobivé a technicky zvládnuté fotografie, prechádzajúce širokým tematickým i žánrovým spektrom. Jej voľná fotografická tvorba nateraz vrcholí v mimoriadnych, veľkorozmerných fotografiách častých i menej frekventovaných atmosferických úkazov a zaujímavostí z blízkeho vesmíru. Opačným pólom výdatnej a dlhoročnej tvorivej línie sú jej dosiaľ málo známe experimenty a fotografické prvotiny z umeleckých prvopočiatkov, datované od roku 1978, s ťažiskom na prelome stredoškolských a vysokoškolských rokov, do cca 1984.

„Táňa Hojčová“ - v podobe autorskej výstavy v bratislavskej Galérii Medium, prestavuje bohatý výber z niekoľkých navzájom súvisiacich kolekcií fotografií a diel nazvaných „Tanagramy a Tanagrafie“. Tie boli vytvorené inovatívnymi autorskými technikami v ranej fáze tvorby, keď Táňa ako nápaditá a húževnatá študentka prechádzala „klasickým“ fotografickým vzdelaním a popri tom intenzívne nachádzala tie práve svoje témy. S mladistvým zápalom experimentovala s fotografickým materiálom aj postupmi, a so svojským elánom transformovala základné, dobové „poučky“ vymedzujúce médium fotografie.

TÁŇA HOJČOVÁ: „Keď som v roku 1973 začala fotografovať, tak  bola fotografia papierová forma obrazového záznamu, kde obraz bol vytvorený pôsobením svetla na svetlocitlivý materiál. Neskôr ma môj profesor na FAMU, Ján Šmok, naučil, že výrazovým prvkom fotografie je transformovaný rozptylový krúžok vytvorený objektívom. Ja som pri práci na ‘tanagramoch‘, v rokoch 1979 až 1982, žiadny objektív ani aparát nepoužívala, používala som len svetlo a svetlocitlivý materiál. Papier som osvetľovala svetlom jedinej zápaľky, teda asi jednou kandelou. Neskôr som svetlokresbové obrazy skombinovala s negatívmi a vznikli ‘tanagramy‘. Niekedy som negatívy exponovala na pokrčené, pozohýbané alebo postrihané fotografické papiere. Vznikali tak jedinečné obrazy, z ktorých nikdy neexistovali dva rovnaké kusy. Časom som obrazy aj kolorovala a tónovala. Keď som bola prijatá na FAMU, tak mi profesor Šmok povedal, že to bolo paradoxne práve kvôli mojim ‘roztrhaným‘ fotografiám. Dnes je všetko inak a ja rekapitulujem, lebo rekapitulácia je podľa učenia Nagualov čarodejná technika, ktorá slúži k privolaniu a znovunabitiu energie, ktorú som už vyčerpala počas môjho konania v minulosti.“

Táňa Hojčová je meno, ktoré sa v česko-slovenských dejinách umenia a fotografie dosiaľ takmer neobjavuje, hoci má potenciál a nárok udomácniť sa hneď v niekoľkých kategóriách. Táňa sama sa nepovažuje za feministickú autorku, no paradoxne práve v tomto duchu musí jej tvorba i dnes hájiť svoje prirodzené miesto, voči kunsthistorickým konštrukciám, predstavujúcim niektoré kapitoly našich dejín umenia a fotografie vo voluntaristicky vyčistenej, esteticky-reprezentatívnej podobe, ktorá však nereprezentuje skutočnosť. Nekompletný a teda nie celkom pravdivý záznam histórie, dáva priestor, ba priam vyzýva, na jeho prepísanie...