Znepokojujúca exkurzia Martina Kollara

Toto nie je Izrael, aký si predstavujem podľa správ v dennej tlači. Alebo aký si skladám z reportáží televíznych novín. Dokonca ani ten zo spravodajských fotografií. Toto je Izrael bez typických znakov Izraela, bez známych vizuálnych nánosov. Cez objektív Martina Kollara odrazu hľadím na akúsi mimočasovú krajinu, bez jasného geografického umiestnenia. Už na začiatku tejto zvláštnej exkurzie tuším, že si z nej neodnesiem žiadne faktografické poznatky. Bude skôr emocionálnym apelom. Avšak bez štipky pátosu či nejakej prvoplánovej exaltácie.

Field Trip ma konfrontuje so zábermi, ktoré ma niečím priťahujú a niečím znepokojujú (či dokonca rozrušujú). Ako ovca, na ktorej niekto robí medicínsky pokus a pravdepodobne trpí – chcem odvrátiť zrak, ale vizuálna údernosť zachyteného momentu mi to (takmer) neumožňuje. Alebo pohľad na mesto, ktoré pôsobí ako zhluk škatúľ, v ktorých nikdy nikto nebýval. Človek, ak je na fotografiách fyzicky prítomný, je tiež často zbavený svojej obyčajnosti (napríklad mu z hlavy trčia podivuhodné prístroje). Niektoré snímky ma zas mätú iným spôsobom – chýba mi v nich záchytný bod, či už obsahový alebo formálny. Na výseku z ulice sa môže pre mňa punctum stať červený panáčik na semafore, ale aj graffiti na ružovej stene domu. Na prvý pohľad nezrozumiteľné môžu byť aj portréty mladých ľudí pred bielou stenou. Až dešifrovanie drobných detailov mi napovie, že ide o odvedencov do izraelskej armády. Podľa Kollara vraj Field Trip môžeme vnímať aj ako výlet do budúceho Izraela. Cesty na fotografiách sú zatiaľ prázdne, výbuchy nad púšťou len cvičné, biele domy pôsobia ako zo sci-fi filmu. Všetko je tak trochu nejednoznačné a tajomné.

Field Trip je súčasťou medzinárodného projektu THIS PLACE francúzskeho fotografa Frédérica Brennera. Vyzval dvanásť renomovaných fotografov (vrátane mien ako Jeff Wall, Josef Koudelka, Thomas Struth či Stephen Shore), aby strávili na území dnešného Izraela aspoň šesť mesiacov a obrazovo zachytili, čo vidia a cítia. Každý priniesol odlišnú fotografickú výpoveď a vo finále vznikla mozaika rovnako diverzifikovaná ako samotná krajina. Gilles Peress zvolil formu reportáže, pre Fazala Sheikh sa symbolom premeny Izraela stali jeho púšte, ktoré fotografoval z vtáčej perspektívy, Jeffovi Wallovi zasa stačil jeden záber ranného brieždenia. Martin Kollar zvykol vo svojich starších sériách analyzovať prostredie okolo seba vrstvením často ambivalentných dejových plánov (Nothing Special, Európsky parlament). Field Trip sa odklonil od tohto typu sociologickej sondy a je viac metaforou istého pocitu, psychického rozpoloženia, vizualizáciou subjektívneho dojmu z miesta so silnou politicko-spoločenskou stigmou. Field Trip palestínsko-izraelský konflikt nehodnotí. Ani o ničom nepoučuje. Nevzdeláva, neopisuje, nekonkretizuje. Napriek tomu to cítime. Napätie a nepokoj v kráse jednej krajiny.

Martin Kollar. Field Trip / Exkurzia / Kurátor: Aurel Hrabušický / Slovenská národná galéria / Esterházyho palác, 2. poschodie / 29. 10. 2015 – 31. 1. 2016

Foto: zdroj Facebook SNG