V aktuálnom týždni budeme venovať pozornosť blížiacemu sa vyhláseniu výsledkov 20. ročníka Ceny Oskára Čepana, ktoré sa uskutoční 24. októbra v rámci Čepan Víkendu v priestoroch košického Kina ÚSMEV. Prvý text, ktorý sme pripravili pre COČ špeciál, sa venuje sprievodnému programu, konkrétne všetkým workshopom s finalistami. Klasické sprievodné programy sa tento rok posunuli z formátov diskusií a prezentácií portfólií do praktických tvorivých dielní pre širokú verejnosť. Túto koncepciu navrhla Magdaléna Kuchtová, ktorá pripravuje sprievodné programy pre Slovenskú národnú galériu. Od utorka budeme publikovať rozhovory s jednotlivými finalistami. Rozhovory sa uskutočnili pred alebo po workshopoch vždy s iným teoretikom, kurátorkou, či výtvarníčkou a to menovite: Zuzana Janečková, Eliška Mazalanová, Peter Megyeši a Michal Šedík.

V priebehu septembra sa verejnosti postupne predstavili štyria finalisti 20. ročníka Ceny Oskára Čepana prostredníctvom workshopov v štyroch mestách – v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Košiciach. Ich cieľom bolo priblížiť finalistov Radka Brousila, Františka Demetera, Viktora Fučeka a Jána Zelinku ako tvoriace a premýšľajúce osobnosti. Organizátori sa sústredili na to, aby workshopy neboli pre uzatvorenú komunitu ľudí – výtvarníkov a kritikov, ale naopak, aby sa tvorivých dielní mohol zúčastniť ktokoľvek, kto sa zaujíma o výtvarné umenie. Oproti minulému roku je to zmena k lepšiemu, v roku 2014 sa program sústredil len na diskusie finalistov s kurátorom, a tých sa zúčastnilo iba pár ich kamarátov. Tento princíp teda nenaplnil zmysel propagácie ceny pre širokú verejnosť, čo sa naopak podarilo sprievodnému programu v tomto roku.

Radek Brousil
Názov: Fotografický workshop finalistu Ceny Oskára Čepana 2015
Miesto: Stanica Žilina – Záriečie, Žilina
Dátum: 10. 9. 2015
Počet účastníkov/účastníčiek: 17
Text: Eliška Mazalanová

Radek Brousil na workshope ukázal pracovné postupy spojené predovšetkým s jeho sériami Studio Works, zameranými na ateliérové fotografie zátiší. Po úvodnom premietaní videoprofilu a prezentácie ukážok vlastnej tvorby, sústrediacej sa predovšetkým na technickú stránku jednotlivých prác, vytvoril autor na scéne improvizovaný fotografický ateliér.

Účastníci workshopu boli vopred vyzvaní, aby si na podujatie priniesli vlastné objekty, z ktorých budú tvoriť fotografované kompozície. Radek Brousil postupne predviedol napríklad výstavbu priestoru, rôzne spôsoby svietenia alebo prácu s dymom.
Možno aj vďaka priestoru divadelnej sály s jasne oddeleným hľadiskom a javiskom mal workshop skôr podobu improvizovaného predstavenia. K vzájomnej interakcii a zapojeniu účastníkov došlo v menšej miere až na záver, a to formou neviazanej debaty o fotografickej technike a postupoch. Fotografický workshop Radka Brousila bol podujatím s miestami rozpačitou a miestami uvoľnenou atmosférou komornejších rozmerov, ktorého sa zúčastnili prevažne praktizujúci nadšenci fotografického média.

Ján Zelinka
Názov: Sochársky workshop finalistu Ceny Oskára Čepana 2015
Miesto: Slovenská národná galéria, Bratislava
Dátum: 17. 9. 2015
Počet účastníkov/účastníčiek: 30
Text: Zuzana Janečková

V súvislosti s tvorbou Jána Zelinku sa akosi obsedantne natíska otázka smrti, ktorá sa v jeho tvorbe síce objavuje (napr. zalievanie mŕtvych zvierat v cykle Rekviem pre organizmy), ale autor viac pracuje naopak s témou života. Smrť zámerne nepatetizuje a pristupuje k nej práve ako k súčasti života. V jeho dielach sa viackrát opakuje práca s rodinou. Práve na tom je založené aj dielo, ktoré autor prezentuje v rámci výstavy finalistov – rozhodol sa odliať celú najbližšiu rodinu aj so svojim psom a vytvoriť tak rodinný portrét. Na workshope sa predstavil formou úvodnej video prezentácie, ale hlavne naživo. Autor účastníkom predviedol tri sochárske techniky, ktoré si mali možnosť aj vyskúšať. Prvá technika bola najklasickejšia – namodelovať z hliny 3D objekt, z ktorého sa následne vyrobí forma na odliatie objektu do sádry. Druhá technika bola zameraná na menšie formy – do pripravených sádrových odliatkov kruhových tvarov sa vyškrabal reliéf, do ktorého sa naliala zliatina cínu a olova. Tá sa po vytuhnutí mohla ďalej patinovať modrou skalicou. Posledná technika spočívala v odhalení jeho autorského receptu rašelinovej modelovacej hmoty, na ktorú má registrovaný vlastný patent.
Autor vystupoval po celú dobu veľmi civilne a nenútene, venoval sa účastníkom viac ako tri hodiny, pričom sa mu podarilo nadchnúť všetky vekové kategórie. Účastníci workshopu, od teenagerov po dôchodcov, boli z tvorby Jána Zelinku nadšení a veľa z nich si vyskúšalo všetky tri techniky – osobne som sa s radosťou tiež zapojila. Vytvorené artefakty sme si potom mohli odniesť domov. Workshop ukázal okrem tvorby sochárskych foriem aj to, že finalista COČ nie je človekom odtrhnutým od života, ktorý si rieši svoj svet, ale práve naopak reaguje na to, čo sa deje okolo neho.

František Demeter
Názov: Iné videnie – workshop finalistu Oskára Čepana 2015
Miesto: Tabačka Kulturfabrik, Košice
Dátum: 23. 9. 2015
Počet účastníkov/účastníčiek: 12
Text: Peter Megyeši

S názvom Iné videnie sa v rámci sprievodných podujatí Ceny Oskára Čepana 2015 v priestoroch košickej Tabačky Kulturfabrik uskutočnil 23. septembra trojhodinový workshop, na ktorom sa finalista František Demeter pokúsil predstaviť princípy svojej tvorby. Zadanie pre účastníkov bolo zdanlivo banálne: na základe textu a neskôr zvukového záznamu vytvoriť kresbu. Obsahom textu i nahrávky hovoreného slova boli popisy fyziognómie mladej ženy, ktorej podobu mali frekventanti pomocou kresieb zachytiť. Treťou úlohou bolo kresliarsky zaznamenať hlavu figuríny, ktorá bola prostredníctvom premietanej projekcie predstavená v pohybe – točila sa okolo vlastnej osi. Už pri letmom poznaní Demeterovej tvorby je zrejmé, že sa tu snažil sprostredkovať svoj pohľad na tvorbu obrazov, ktorú vníma ako súbor navzájom súvisiacich problémov. Možnosti a spôsoby ich riešenia (i metódou pokus – omyl) ho intenzívne zamestnávajú a predstavujú výzvu k ustavičnému spochybňovaniu a prehodnocovaniu
zažitých pojmov, najmä maľby a obrazu. Komplikované vzťahy medzi vysloviteľným (text) a viditeľným (obraz), ktoré František Demeter stručne predstavil, sa viažu aj k autorovmu osobnému zážitku. Na stretnutí v Tabačke uviedol, ako iniciačne naňho zapôsobila udalosť, ktorú zažil ako prvák na strednej škole v Košiciach – na polícii vytváral na základe popisu fantómový portrét páchateľa. Vtedy si zreteľne uvedomil, aké ťažkosti vyplývajú z nemožnosti korekcie vznikajúceho obrazu podľa viditeľnej predlohy a z limitov slovného opisu a závislosti na vlastnej vizuálnej pamäti.

Viktor Fuček
Názov: Performatívna kresba – workshop finalistu Oskára Čepana 2015
Miesto: Záhrada – Centrum nezávislej kultúry, Banská Bystrica
Dátum: 28. 9. 2015
Počet účastníkov/účastníčiek: 15
Text: Michal Šedík

Workshop Viktora Fučeka prebehol v príjemnom prostredí centra nezávislej kultúry Záhrada v Banskej Bystrici. Vo večerných hodinách už chladné počasie aktivitám vonku veľmi neprialo, ale časť workshopu sa podarilo zrealizovať v príjemnom exteriéri centra. Úvod patril prezentácii vybraných diel autorovej tvorby, v ktorom sa účastníci zoznámili okrem diel prihlásených do súťaže COČ aj s jeho ďalšou tvorbou, čo poskytlo plastickejší obraz Viktora Fučeka ako autora, umelca a človeka.

Predstavené diela ukázali princípy a východiská tvorby autora, ktorá stavia (na rozdiel od rôznych variant neokonceptualizmu) na prežívaní v konkrétnom čase a priestore ako základnom východisku tvorby umenia. Celostné výtvarné uchopenie nejakej témy predpokladá okrem myslenia rovnako aj intuíciu a emocionálne autentické prežívanie procesu tvorby. Umenie ako potreba, ako dýchanie, ako nástroj senzibilizácie človeka. V tomto duchu sa odohral aj workshop, pozostávajúci zo siedmych organicky na seba nadväzujúcich kresbovo-aktivizačných cvičení. Posledné siedme cvičenie bolo vyvrcholením celého workshopu. Svojou komplexnosťou, rovnako ako nutnosťou vkladu samého seba do udalosti. Fučekovi sa podarilo priviesť účastníkov bližšie k zážitku slobody, akú poskytuje autentická tvorba, pri reflektovaní limitov daných miestom, časom, materiálom a samozrejme – tými druhými. Autor ponúkol možnosť aktivizácie a zjemnenia vnímania všetkých zúčastnených. Okrem toho ukázal, že koncept zjemňovania sa netýka len emocionálnej citlivosti, ale týka sa aj nášho myslenia. Inštitúcia sveta umenia mnohé procesy (tvorba a percepcia, dielo a proces jeho tvorby) oddeľuje v čase a priestore a ich vzťahy následne redukuje na pár v danom kontexte aktuálnych schém. Premyslenou prácou s limitmi jednoduchých tvorivých postupov umožňujú aktivizačné cvičenia aj skúsenosť s uvedomením si a nabúraním najrôznejších automatizmov tohto druhu. Tým oslobodzujú a inšpirujú v ďalšej tvorbe a percepcii. Workshop bol kompaktným a citlivo zostaveným celkom, v ktorom neboli hluché miesta a celkovo ho hodnotím veľmi pozitívne.

---

Texty: Zuzana Janečková, Eliška Mazalanová, Peter Megyeši a Michal Šedík

---

Foto: Ján Chmelík, Gabriel Kuchta, Baptiste Rocher