O mediálnych obrazoch s nejasnou dobou exspirácie

Od 18. mája do 19. júna 2015 vystavuje v bratislavskej Roman Fecik Gallery Radovan Čerevka, víťaz Ceny Oskára Čepana 2013. Jeho výstava After expiration (kurátorka Ivana Moncoľová) by sa za ideálnych podmienok uskutočnila už pred rokom a konala by sa v Slovenskej národnej gelérii, tá však  stále čaká na rekonštrukciu. Mira Gáberová, víťazka COČ 2012, tam v roku 2013 ešte vystavovať stihla, aj keď budova Vodných kasární bola už rok zatvorená. V Esterházyho paláci však vtedy ešte nezaberala celé jedno poschodie Nestála expozícia, ktorou sa SNG snaží aspoň čiastočne a dočasne sprístupniť verejnosti zbierky starého umenia pôvodne vystavené vo Vodných kasárňach. Národná galéria teda kvôli problémom s nedostatkom výstavných priestorov ponúkla Čerevkovi možnosť vystavovať inde. Z možných alternatív si autor vybral malú súkromnú galériu.

zľava: Typológia bojujúcich (aktuálne učebné skriptá), 2015 / Battlefield, 2015, akvarel, ceruza, tuš na papieri, brezové drevo / Štruktúra a diskurz, 2015, kombinovaná technika na drevenej doske, závesný objekt

Kto od Čerevku čakal rozmerné diela, akými sa viackrát prezentoval už v minulosti, alebo aké bolo možné vidieť na výstave finalistov COČ 2013 v Pisztoryho paláci, zostal asi trochu prekvapený. Pre mňa osobne však nebolo udivujúce to, že sa autor prezentuje “závesným obrazom” (nakoniec, kresby, maľby, koláže, asambláže a pod., ktoré sú viac 2D ako  3D nezačal vytvárať teraz, ale objavujú sa v jeho práci už skôr) ale vôbec fakt, že toto má byť oná reprezentatívna samostatná výstava, ktorú COČ umožňuje víťazovi zrealizovať. Zo SNG nebol na otvorení výstavy nikto a prítomnosť členky organizačného tímu COČ 2015 som vnímal iba ako formalitu alebo ako PR ťah v súvislosti s vyhlásením nového ročníka. Naivne som si totiž myslel, že výstava víťaza COČ (cena je označovaná ako “prestížna”), nech už by ním bol ktokoľvek, má vyzerať inak a že sa nebude musieť vtesnať do niekoľkých metrov štvorcových jednej miestnosti “bytu” na druhom poschodí.

To boli však len moje mylné domnienky a očakávania, držme sa radšej reality: Radovan Čerevka vystavil (zavesil na steny) spolu 6 diel, pohybujúc sa od akvarelovej maľby a kresby (napr. Po expirácii, 2015) až po kombinovanú techniku, obraz-objekt (napr. Other Lifes, 2015). Tematicky diela prechádzali od dlhodobo rezonujúcich všeobecnejších problémov akými sú ekologické nebezpečenstvá (Po expirácii, 2015) a trvalá neudržateľnosť, respektíve rizikovosť istého modelu ekonomiky (Štruktúra a diskurz, 2015) k reflexii najaktuálnejších udalostí vo svete akým je napríklad vojna na Ukrajine (Typológia bojujúcich (aktuálne učebné skriptá), 2015; Battlefield, 2015).

Po expirácii, 2015

Vo väčšine prípadov Čerevka pracoval s vizuálnou kumuláciou masmediálne šírených textových i obrazových informácií (texty zo zápisníc diskusií európskeho parlamentu, grafy, tabuľky, infografiky a pod.), čiastočne, alebo úplne zbavených pôvodných kontextov a referencií k ich autorom i referenčnej realite. Ich nahromadením v jednej kompozícii vytvoril autor v podstate symbolický obraz či “ilustráciu” situácie, v ktorej sa ocitá bežný príjemca správ a informácií o svete, šírených masovokomunikačnými prostriedkami. Sme o všetkom informovaní, všetko máme “na dosah ruky”, avšak protichodné informácie a interpretácie sa stávajú nečitateľné, alebo len povrchne, pocitovo uchopiteľné. “Globálna dedina” sa zmenšuje, no je čím ďalej, tým viac chaotická. Zo správ o svete sa stávajú len vyprázdnené dekontextualizované a “rôznofarebné formy”, ktorých úlohou nie je o niečom objektívne informovať a referovať o skutočnosti, ale skôr vytvárať celkový a podľa potreby taký alebo onaký obraz sveta. Skutočnosť mizne, respektíve jej poznanie je nedostupné, prekryté iba “príbehom o skutočnosti”. V tomto kontexte teda ani Čerevkove diela primárne nereflektujú konkrétne reálne udalosti a skutočnosti, ale ich schematizované, zjednodušené a rôznym účelom podliehajúce obrazy.

Dielo Va Banque City (2015) pripomína pohľad na mesto, nie je však mapou, ktorá je schematickou a čo najpresnejšou, resp. hodnovernou reprezentáciou istého priestoru, ale fiktívnym svetom - obrazom,  a jeho predlohou nie je skutočnosť, ale rozsiahly súbor jej zjednodušených virtuálnych reprezentácií “plávajúcich akoby na vode” alebo vodou pohlcovaných, zaplavovaných, obmývaných, ohraničovaných. Spomínaným tekutým elementom je v Čerevkovom diele čierna hmota (metaforický znak ropy?). Infografiky a grafy (okrem Va Banque City použité aj v ďalších dielach), ktoré sa bežne využívajú za účelom systematizovania a následného jednoduchšieho pochopenia skutočností, ku ktorým odkazujú, možno v istom zmysle vnímať ako “edukačné” pomôcky, ktoré umožňujú ľahšie a presnejšie zapamätanie si väčšinou neproblematizovaných informácií. Motív “edukačnej pomôcky” sa objavuje na výstave After expiration v dielach Po expirácii a Typológia bojujúcich (aktuálne učebné skriptá). Prvé ponúka nový, globálnymi problémami aktualizovaný ironicko-kritický pohľad na schému prírodného kolobehu, s ktorého väčšinou neproblematizovanou podobou sa oboznamujú deti už v prvom ročníku základnej školy. Druhé dielo prijíma za relevantné všetky rôzne informácie o bojujúcich na Ukrajine a vtipom založeným na paradoxe poukazuje nie len na možné panoptikálne zloženie účastníkov konfliktu, ale hlavne na panoptikálnu povahu mediálneho obrazu toho, čo sa na Ukrajine deje - pritom paradoxne v “bratskom slovanskom rámci” (ako na jeden z aspektov ukrajinského konfliktu poukazuje dielo Battlefield, ktorého súčasťou je rám z neopracovaného brezového dreva).

Other Lifes, 2015

Súčasťou maličkej, ale na uvažovanie (nie len o načrtnutých témach, ale aj o kontinuite a premenách autorovej tvorby) podnetnej výstave bolo bizarné, výrazovo až gýčovo pôsobiace a minimálne mne nič nehovoriace dielo, obraz-objekt Other Lifes (prosím, vysvetlite mi to niekto!), ktoré bolo chvalabohu umiestnené na chodbe, takže nerušilo dojem z inak vydarenej, hoci vzhľadom na fakt, že išlo o oficiálnu výstavu víťaza COČ, poddimenzovanej prezentácie.


Foto: Daša Barteková

Ľuboš Lehocký | Narodený 1988 vo Vranove nad Topľou, estetiku a slovenský jazyk a literatúru vyštudoval na FF UKF v Nitre. Žije v Bratislave, venuje sa organizácii, kurátorstvu a recenzovniu výstav súčasného umenia. Ako externý lektor pôsobí v Slovenskej národnej galérii a ako kurátor spolupracuje s galériou DOT.