Variácie angažovanosti

Výstava s príznačným názvom Mody demokracie v Centru pro současné umění DOX predstavuje súbor diel a projektov niekoľkých autorov, ktorých tvorba sa v rámci aktuálnych umeleckých tendencii pohybuje často na rozmedzí s umeleckým aktivizmom. Celkový koncept výstavy, ktorej hlavným kurátorom je Jaroslav Anděl, vo svojom základe vychádza z potreby zhodnotenia funkčnosti prevládajúcich foriem demokracie, čím sa zároveň pokúša vymedziť priestor k aktívnej reflexii jej alternatívnych variánt, presahujúcich často lokálne súvislosti. Prezentovaným výsledkom sa tak stáva sled 8 tematických súborov prác prevažne dokumetárneho charakteru, pokúšajúcich sa zachytiť mnohovrstevnosť mapovanej problematiky.

Jeden z najaktuálnejších problémov, s ktorým je návšetvník konfrontovaný, sa dotýka predovšetkým negatívnych dopadov masového sledovania občanov štátnymi inštitúciami. V centre premietaných dokumentov a fotografii umelcov ako Laura Poitras či Harun Farocky stojí výzva k prehodnoteniu všadeprítomnej kontroly pod zámienkou všeobecnej bezpečnosti a k opätovnému určeniu definície základných práv a slobôd v ich dynamicky sa meniacom kontexte. Okrem investigatívneho charakteru predstavených prác je v tejto časti výstavy prítomný taktiež motív absurdity. Ten je zrejmý najmä z troch veľkoformátových fotografii Trevora Paglena, v ktorých autor zaznamenáva pohľad na sídla hlavných amerických spravodajských agentúr, čím súčasne prezentuje vizuálne rysy objektov, ktoré majú, takpovediac, schopnosť vidieť všetko a zároveň vo svojej podstate nebyť videné.

Dôraz na možný negatívny dopad využívania digitálnych technológii je následne vyvážený príkladom tvorby návrhu novej Islandskej ústavy, kedy boli moderné prostriedky využité v prospech vytvorenia obrazu národnej identity. Práve problematizácia identity je rozvinutá aj v ďalších častiach výstavy, a to na príklade autonómnej oblasti Južného Tyrolska, ktorý, spolu s niekoľkými príkladmi zdokumentovaných projektov, viažúcich sa na osudy českého pohraničného mesta Ústí nad Labem, predstavuje snahu o vyrovnanie sa s vlastnou minulosťou.

Azda jedným z mála momentov, kedy sa divák skutočne dostáva do kontaktu s dielom istej výrazovej sily a nielen so sledom retrospektívne konštruovaných dokumentov, je videoinštalácia filmu Torture Talkie Ebadura Rahmana, odohrávajúca sa v tmavej miestnosti. V nej sú z rôznych smerov simultánne premietané videozáznamy s prvkami násilia, nenávisti a pornografie, ktoré svojou formou prevedenia rozptyľujú divákovu pozornosť a koncetráciu. Celkový účinok je podtrhnutý základným rozvrhom inštalácie, v rámci ktorej je návštevník uvedený do istého „domáceho“ prostredia, redukovaného na jednoduchý pás stoličiek a televíznych obrazoviek, čím možná úvaha nad úlohou verejných médii, vychádzajúca práve z daného diela, presahuje hranice galerijného priestoru.

Vo všeobecnosti je však nutné konštatovať, že výstava Mody demokracie je problematicky uchopiteľná hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade sa nemožno ubrániť pocitu, že predstavené diela plnia len akúsi funkciu sekundárnych kulís, stojacich v pozadí myšlienkového konštruktu kurátora. Po druhé, viaceré z vystavených prác, viažúcich sa k projektom časovo a geograficky vzdialeným, môžu pre diváka nadobúdať skôr formu neosobného dokumentu, než podnetného diela. Vzhľadom na to, by sa možno táto výstava dala zároveň chápať ako isté poukázanie na stále aktuálnejšie prehodnocovanie umenia, či miesta umelca v spoločnosti a na jeho možnosti napomôcť riešeniu globálnych problémov. V takom prípade by sa dali v jednotlivých prácach vidieť rôzne príklady spoločenskej angažovanosti, nachádzajúce svoju podobu v konkrétnych umeleckých výstupoch. V opačnom prípade sa výstava obmedzuje len na prezentáciu „inšpirujúcich a varovných príbehov demokracie,“ ako to vlastne predznamenáva vo svojom podnázve, a na miesto výzvy k prehodnoteniu tradičných foriem demokracie pokladá otázku, nakoľko možno ešte považovať niektoré z vystavených prác za výsledok angažovanosti na úrovni umelca a nakoľko už ide viac o prejav „čistého“ občianskeho aktivizmu, ku ktorého prezentácii nie sú nevyhnutne potrebné priestory galérie.

______________________________________________________________

Mody demokracie / Centrum pro současné umění DOX / Praha / 14. 11. 2014 - 16. 3. 2015

______________________________________________________________

foto: archiv DOX