Hosťujúci kritik: Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Naplnenie konceptu regionálnej galérie je v prípade Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch (GUEZNZ) na súčasné pomery domácich galérií vysoko nadštandardné - inštitúcia sa snaží dôstojne prezentovať/reprezentovať tradičné i súčasné formy umenia, čo je v dnešnej dobe politickej cenzúry kultúry, priam sizyfovské úsilie (O tom, ako galérie živoria, ako sú systematicky oklieštené odborné právomoci štatutárov vo väčšine inštitúcií sa v tomto príspevku zmieňovať nebudem, kvôli limitovanému rozsahu a zachovaniu vlastného duševného zdravia.)

Základom zbierkového fondu galérie je dar manželov Zmetákovcov v počte 2145 diel. Maliar Ernest Zmeták bol rodákom z Nových Zámkov a aj vďaka jeho príspevku dnes galéria disponuje zbierkovým fondom 3687 diel. Práve diela z tohto daru sú nosnou časťou stálych výstav, ktoré boli verejnosti v súčasnej podobe prvýkrát predstavené v roku 2004. Ide o expozíciu európského umenia 16.-20. storočia (napr. Francesco Torini-Canaletto, Giovani Battista Piazetta, Johann Lucas Kracker a iní), expozíciu maďarského umenia 19.-20. storočia (napr. Pál Szinyei Merse, Miklós Barabás, Mihály Munkácsy, Gyula Rudnay, Aba Vilmos Novák, Lajos Luzsicza a iní), expozíciu slovenského umenia 19.-20. storočia (napr. Karol Marko st., Ladislav Medňanský, Peter Michal Bohúň, Ľudovít Čordák, Jozef Arpád Murmann, Anton Jasusch, Jozef Hanula, František Reichentál, Miloš Alexander Bazovský, Cyprián Majerník, Martin Benka, Milan Laluha, Vladimír Kompánek, Vincent Hložník, Milan Paštéka a iní).

Expozície sú chronologicky členené do niekoľkých okruhov a vo vybranej kolekcii diel je vidieť majstrovu „slabosť“ pre dnes už klasikov pompéznej maďarskej maliarskej školy. Je to však len jedna z mnohých rovín, v ktorej môžeme túto zbierku vnímať. Taje zbierky majú ešte mnoho skrytého potenciálu, ktorého odhaľovanie si žiada dlhoročné mravenčie úsilie výskumu i osobné zanietenie kustóda zbierky. Medzery v nedostatočnej prezentácii týchto diel nielen laickej, ale i odbornej verejnosti, by určite dôstojným spôsobom zaplnil kvalitne spracovaný katalóg expozícií.

Okrem expozícii z daru manželov Zmetákovcov sa v priestoroch GUEZNZ nachádza aj expozícia venovaná umelcovi európskeho významu, tiež rodákovi z Nových Zámkov, Lajosovi Kassákovi. Jeho sieň je vystavaná ako pocta legende avantgardy, no nielen na dielach samotného Kassáka, získaných z daru Kláry Kassákovej, ale aj na dielach iných autorov, ktoré sú poctou tomuto velikánovi. Diela boli vytvorené najmä ako pripomienka výročia narodenia umelca a sú súčasťou výstavnej „Kassákovej pamätnej izby“ (ide o diela Juraja Meliša, Monogramistu T.D., Petra Rónaia, Józsefa R. Juhásza, či Otisa Lauberta).

Kassák ako sociálne angažovaný intelektuál - solitér a súčasne aj rozporuplná osobnosť zanechal po sebe svoju tvorbu, ktorá má veľmi široký záber. Jeho nepokojný duch mu nedovoľoval nekomentovať spoločenské dianie v Európe, i Budapešti prvej polovice 20. storočia. Zaujal ako spisovateľ, básnik, experimentátor, esejista - prispieval pravidelne do avantgardných časopisov a bol aj redaktorom týchto časopisov: Tett (Čin), Ma (Dnešok). Jeho literárne počiny patria k tomu najradikálnejšiemu, čo bolo publikované v počiatkoch storočia v Budapešti a mali veľký vplyv na dobovú maďarskú intelektuálnu vrstvu.

Vo svete je Kassák vnímaný najmä ako teoretik/umelec, ktorého tvorba je ovplyvnená dobovými "izmami", no najmä konštruktivizmom. Ako umelec nám zanechal obrazové koláže, vizuálne básne, reklamné grafiky, či návrhy scén. Jeho rozhodnutie, žiť v ústraní v období totality, malo za následok, že až v súčasnosti domáce „východné“ dejiny umenia postupne oceňujú a prebúdzajú ducha Kassákovskej avantgardy. Paradoxne je dielo tohto autora zastúpené a pravidelné prezentované viacerými prestížnymi inštitúciami v zahraničí (napr. MOMA, The Kassák Museum), ako jeden zo skvostov európskej avantgardy. Kassák sa vrátil na umeleckú „medzinárodnú“ scénu začiatkom 60-tych rokov 20. storočia, no doma upadala jeho tvorba do zabudnutia a reflektovala ju len malá skupinka progresívne zameraných umelcov.

Inšpiroval viacero umelcov rôznych generácií na Slovensku (napr. Juraj Meliš, Jószef R. Juhász a ďalší), i v Maďarsku (napr. Imre Bak, István Nádler a ďalší). Jeho dielo a duch však nikdy nenašli priamych pokračovateľov. Až stála expozícia v Nových Zámkoch je prvým dôkazom toho, že Kassák nebol „len“ európsky, maďarský, ale aj domáci autor, na ktorého sa konečne aj naša „kunsthistória“ rozpamätala.

Okrem stálych expozícií GUEZNZ je zaujímavé sledovať i výstavné aktivity na poli súčasného umenia. Galéria sa väčšinou sústreďuje na monografický typ výstav. Z dlhodobého hľadiska by sa tak vo výstavnom pláne našla paralela s osobami L. Kassáka a E. Zmetáka. Vo výstavných sieňach sa pravidelne prezentujú rôzne polohy súčasnej maľby a zároveň ďalšou pomyselnou línou sú pravidelné prehliadky autorov v intenciách konceptuálneho/postkonceptuálneho umenia a geometrickej abstrakcie. V horizonte posledných 5 rokov zarezonovali najmä výstavy umelcov ako: Dalibor Chatrný, Stano Masár, Ašot Haas, Ladislav Čarný, Aba Vilmos Novák.

Práve posledný zmienený Aba Vilmos Novák - učiteľ Ernesta Zmetáka, bol vôbec prvýkrát komplexnejšie prezentovaný slovenskému publiku – symbolicky sa jeho výstava konala práve pri príležitosti 35. výročia založenia galérie. Vlajkovou loďou medzi projektami galérie je medzinárodný projekt Pertu, zameraný na hľadanie analógií v súčasnom slovenskom a maďarskom umení, na základe spoločných názorov, alebo média. Projekt býva situovaný do galerijného plánu väčšinou na jeseň a pravidelne sa opakuje každé 2 roky. Doteraz posledné Pertu č. 10 sa konalo minulý rok a účastníkmi boli Peter Rónai a Hopp Halász.

V súčasnosti prebieha v priestoroch GUEZNZ samostatná výstava Mira Nicza CLOSED REALITY, ktorá vznikla špeciálne ako site specific pre priestor galérie. V sérii mikropríbehov neznámi protagonisti bez zbytočného pátosu „hrajú“ rovnaký príbeh/etudu: človek kráča, prirodzene padá na zem,  po chvíli vstane a odchádza... Repetujúci sa jednoduchý príbeh, je Niczovou vizuálnou odpoveďou na zmysel pozemského bytia, snaženia. Neustály začiatok a koniec, ako súčasť nášho metafyzického kolobehu bytia. Intímny rozmer výstavy je vhodne načasovaný do týchto jesenných dní a je možné ho vidieť v Nových Zámkoch do 29.11.2014.

Inštitúcia aj dlhodobým systematickým vedením riaditeľkou (M. Klobučníková) a profesionálnymi výkonmi kolektívu pracovníkov (najmä E. Markusková –kurátor väčšiny ťažiskových projektov galérie, M. Borkowská - reštaurátorka galérie) spravuje, ochraňuje, prezentuje a dotvára súčasť nášho kultúrného dedištva. Aj po rokoch od momentu, keď som prvýkrát prešla dverami tejto inštitúcie, sa nad tým pozastavujem - v malom meste, mimo aktuálnych „centier nášho domáceho umenia“, funguje sama v sebe inštitúcia, ktorá nekričí a nesilí, ale dlhodobo intenzívne pulzuje.

Samotná stavba (hádam mi to zamestnanci prepáčia) na prvý pohľad pôsobí ako úrad a nie inštitúcia, no mohla by sa vnímať (a myslím to v dobrom) aj ako domáci „white cube“ galerijný priestor; ktoré, povedzme si otvorene, na Slovensku nájdeme len ťažko. Budova je udržiavaná v dobrom stave - poslednou radikálnou prestavbou prešli podkrovie a ešte čerstvá strecha, kde pred pár mesiacmi vznikol priestor pre animačno-vzdelávacie aktivity inštitúcie.

Achilova päta inštitúcie je práve v tejto oblasti. Na jednej strane výborné stále expozície, pestré dočasné výstavy, slušná edičná/publikačná činnosť ako výborné podhubie k pritiahniu návštevníka. Na druhej strane v Nových Zámkoch výrazne absentuje návštevník v produktívnom veku. Je pozitívne , že inštitúcia za posledné roky urobila viacero krokov k zlepšeniu v oblasti PR a práce s publikom - galéria redizajnovala logo, aktualizovala web, u väčšiny pozvánok sa snaží o rovnakú vizuálnu identitu (Vladislav Rostoka). Treba uznať, že galéria zaznamenala výrazný posun aj v oblasti galerijnej pedagogiky - rozvinula sa najmä práca so základnými a strednými školami.

Veľmi pozitívne sa profiluje v Nových Zámkoch aj návštevník zrelého veku, ktorých je tu najviac. Ide väčšinou o viacjazyčne vybaveného distingovaného dôchodcu/dôchodkyňu. Inštitúcia (ne)priamo  podporuje návštevnosť v týchto radoch napr. i pravidelnými podvečernými koncertami vážnej hudby. Na GUEZNZ vidno, že má na jednej strane „komplex“ zo svojej (ne)výhodnej polohy až provinčnosti, kde nie je dostatočne široké stále publikum, ktoré by dostatočne ocenilo prezentovanú kvalitu, avšak práve tento paradox je na tejto inštitúcii pre kurátora aj „zblúdilého“ návštevníka mámivý. Doslova vás opantá túžba a výzva - ako umelca vystavovať, kurátora prezentovať umelcov, návštevníka s dobrým vkusom prísť ešte raz... vidieť malú kapitolu z príbehu umenia v tejto „zvláštnej“ budove.

--------------------------------------------------------------------------------

Adresa:

Riaditeľka: Mgr. Magdaléna Klobúčniková

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Björnsonova 1

Nové Zámky

www.galerianz.eu

Ľudmila Kasaj Poláčková | Narodená 1983, absolvovala Katedru dejín umenia a kultúry na Filozofickej fakulty v Trnave (2007). Počas štúdií pravidelne prispievala do periodík a časopisov. Pracovala ako kurátor v Galérii umenia Ernesta Zmetáka V Nových Zámkoch (2007-2012). Krátko pôsobila ako riaditeľka Galérie Jána Koniarka v Trnave (2012). Ako kurátorka sa zaujíma hlavne o interpretáciu súčasnej maľby a možnosti závesného obrazu, nie sú jej však ani cudzie súčasné postkonceptuálne formy umenia. Blízko má aj ku kultúrnemu fundraisingu a PR. Momentálne na materskej dovolenke. Má dvoch synov Vincenta a Vavrinca.