TS: Richard Kitta

User Unfriendly / Richard Kitta / Kurátorka: Ivana Kohlhammer / Galéria mladých – Nitrianska galéria / 9. 10. - 23. 11. 2014

Multimediálny umelec Richard Kitta je známy svojím permanentným záujmom o sféru súčasného mediálneho umenia. Výstavným projektom User Unfriendly nadväzuje na svoje predošlé diela, pre ktoré je charakteristická interaktivita, respektíve zámerná autonómnosť až pasivita. User Unfriendly by sa dal nazvať polootvoreným environmentom, v ktorom sa autor pohráva najmä s kinetickým formátom. Ide o ucelené časopriestorové prostredie, ktoré pozostáva z tradičných a (v kontexte umenia) notoricky známych „nepovšimnutiahodných“ objektov, ktorých pôvodná funkčnosť je uspôsobená na rôzne nové (absurdné) účely. Autor sa snaží o redefiníciu problematiky „nových“ médií prostredníctvom vlastného poeticko-ironického uvažovania. V environmente User Unfriendly sa stretávame s problémom akceptovania jednoduchých výrazových vizuálnych prostriedkov a ich (s)komplikovaných funkcií, ktoré poukazujú na nemožnosť ich obvyklého použitia. Nóvum je však spôsob, akým autor objekty sústreďuje do naoko nesúvisiacich paralel a po technickej stránke ich sieťuje v rámci jedného priestoru tak, že navzájom interreagujú, resp. k digitálnej interakcii s divákom dochádza podľa autorskynaprogramovaného algoritmu – v štýle: „nie vždy fungujem, nie vždy sa mi chce“.

V diele „Pre labilné povahy“ sa autor pohráva s kinetickosťou stoličiek „s labilnou povahou“ – ako možným odkazom na konceptualistu Josepha Kosutha, no pohráva sa ani nie tak s vaším IQ ako EQ. Spontánne vykopávajúca noha stoličky, ktorá opakovane narúša svoju stabilitu alebo chaotický pohyb štvorice nôh stoličky zavesenej tesne nad podlahou, je doslovným príkladom opakovanej nestability. Samozrejme, nechýba inštruktáž, ktorá má za cieľ vysvetliť vám používanie týchto netradične uspôsobených objektov. Richard Kitta svojím laboratórnym spôsobom ukazuje divákovi artificiálne problémy, ktoré sa z normálneho pohľadu javia ako zbytočné, miestami až zámerne nudné či provokujúce. Svojim elektrokinetickým objektom tak „dáva dušu“, personifikuje ich; vzniká tu priestor na vzdušnú reinterpretáciu interaktívneho umenia, ktoré sa zdá byť dnes vypreparované práve prvoplánovou tvorbou, ktorá často ostáva na úrovni technického riešenia. Podobne v diele „Vŕtanie do H2O“ sa stretávame s tautologickou hrou, ktorá by sa dala definovať ako vopred neúspešný pokus o vyvrátenie základných fyzikálnych vedomostí. Elektrokinetický objekt – vŕtačka, uspôsobená na ovládanie audiovizuálneho materiálu, sa tu stáva staronovým interfejsom a poskytuje zážitok z jej nového použitia. Aj tu môžeme nadobudnúť pocit, že slovenské digitálne interaktívne umenie má svoj osud vo svojej reálnosti, periférnosti a DIY-ovosti. Výstavný projekt User Unfriendly predstavuje výber z kolekcie autorských autonómnych a interaktívnych (bežných spotrebných) objektov, ktorých pôvodná funkčnosť je uspôsobená na nové (absurdné) účely. Autor sa vo svojich humorných, interaktívnych, elektrokinetických objektoch snaží poukázať na redefinovanie problému „nových“ médií a ich akútneho oživenia či sprístupnenia pre bežného smrteľníka.

Ivana Kohlhammer