Artalk.cz

TZ: Potreba praxe

Potreba praxe / tranzit.sk / Studená 12 / Bratislava / 23. 5. – 22. 6. 2014

tranzit

Potreba praxe 

 

Chto Delat?, ex artists’ collective, h.arta, Jana Kapelová, Opustená (re)kreácia, P.O.L.E., Jonas Staal, Szabad Művészek, Verejný podstavec

Kurátorka: by Judit Angel

Koordinácia: Lýdia Pribišová

Asistencia: Petra Balíková

Vernisáž: 23.5., 2014, 18:00

Výstava trvá:23. 5. – 22. 6. 2014

Adresa: tranzit workshops, Studená 12, Bratislava

Kyvadlová doprava od Slovenského národného múzea, Vajanského nábrežie, Bratislava o 17:30; naspäť o 22:00

 

Program otvorenia výstavy:

18:00 Úvod k výstave Judit Angel

18:15 Sprievod po výstave za účasti vystavujúcich umelcov

19:30 P.O.L.E: Zo sveta remesiel a služieb v niekoľkých obrazoch – živé vysielanie zo štúdia

Otváracie hodiny: štvrtok – nedeľa 14:30 – 18:30

kapelova

Už dlhšie žijeme v dobe ekonomickej, sociálnej, politickej a environmentálnej krízy, v ktorej sa túžba po kladnej globálnej vízii budúcnosti stáva čoraz viac frustrujúca, či dokonca zastaralá. Ale nie je možné žiť bez očakávaní, bez predstáv o lepších podmienkach a pozitívnejšom stave vecí. A čo ak, tak ako navrhuje mnoho mysliteľov, kultúrnych producentov a rôznych profesionálov, namiesto smerovania k pevnému obrazu budúcnosti porozumieme utópii ako procesu a kontinuálnej realizácii, na ktorej sa podieľame? To znamená, že namiesto vnímania budúcnosti ako konca, či cieľa, ktorý by sme mali dosiahnuť počas stále vzdialeného „jedného dňa“, sa aktualizujeme do prítomnosti a praktikujeme to každý deň?

Pragmatické a procesuálne porozumenie vízii budúcnosti ide ruka v ruke s potrebou premyslenia a prepracovania vzťahu medzi teóriou a praxou, symbolickým odporom a priamou akciou, umením a aktivizmom. Aj keď je (hyper)individualizmus kľúčovým aspektom neoliberálneho kapitalizmu, iba v posledných desaťročiach sociálno-politické myslenie vzalo znova do úvahy vzťah medzi individuálnom a kolektívnom cez uznanie rolí singularít a rozdielov v tvorbe spoločných východísk. Samotná idea opozície/vzdoru systému prešla zmenami. Namiesto negatívnej definície bytia proti existujúcim štruktúram, veľa iniciatív dnes rozvíja svoje vlastné projekty sebestačným a/alebo seba-organizovaným spôsobom.

Súčasná tendencia k prehodnocovaniu konceptu a praxe samoorganizácie je spojená s nádejou v spoločenskú zmenu a vieru v jej potenciál pre spoločenskú činnosť prostredníctvom solidarity a spoločného záujmu popri zachovaní rôznorodosti a rozdielnosti. Toto všetko sa deje napriek erózii konceptu, keďže samoorganizácia je dnes súčasťou stratégií manažmentu sprevádzaného štátnou „tendenciou outsourcingu“, ktorá sa snaží posunúť zodpovednosť za sociálne služby na občanov. V kontexte umenia môže byť ďalej identifikovaná skutočnosť samoorganizácie vo svojej dvojakosti – ako proces, aj ako entita v nových spôsoboch jednania s inštitúciami a definovaním funkcie umenia v spoločnosti.

Východiskom tejto výstavy je samoorganizácia videná ako významná prax, ktorá umožňuje spojenie individuálnej iniciatívy so spoločnými záujmami, zviditeľňujúca a vypĺňajúca diery v systéme a otvárajúca priestor pre robenie vecí iných spôsobom. Skôr než zbieranie rôznych príkladov samoorganizácie, výstava sa sústredí na jej sémantickú sieť so zložkami ako priateľstvo, solidarita, spolupráca, vzťah medzi jedincom a kolektívnom, produkciou nových foriem poznania, verejného priestoru a sociálnej predstavivosti. Výber sa sústreďuje na sféru umenia, keďže sa jedná o spoločenskú funkciu umenia. I keď výstava obsahuje najmä skupinové dynamiky, ako aj väzby medzi umením a aktivizmom, nie všetky prezentované projekty a práce sa priamo zaoberajú samoorganizáciou. Výstava je vytvorená skôr ako samo-kontextuálna štruktúra, súbor konceptov, praxe a modelov, ktoré môžu fungovať ako nástroje na konštruovanie budúcnosti, v ktorej sa dá žiť.