TZ: Čo sme si navarili

Vystavujúci autori: MARTINKA BOBRÍKOVÁ & OSCAR DE CARMEN, LUCIA DOVIČÁKOVÁ, TOMÁŠ DŽADOŇ, PETER HOMOLA & PETR KORECKÝ, ZUZANA KMEŤOVÁ, JAROSLAV KYŠA, STANO MASÁR, RASTISLAV PODHORSKÝ

Jedlo je neodmysliteľnou súčasťou nášho života, dokonca jeho podmienkou. Je zdrojom slasti, potešenia, pestrosti, fantázie a kreativity. Môže byť prekliatím, výčitkou až chorobou. To, čo robí z jedla veľkú tému i problém, je jeho dostatok či prebytok, kvalita, odlišnosť, nenahraditeľnosť, jeho každodenná všadeprítomnosť. Prebytok jedla je smrteľným hriechom, nedostatok potravy je naopak spojený s hladom a smrťou samotnou.

V informáciami presýtenej spoločnosti je prístup jednotlivcov k jedlu založený na vedomostiach, ale aj svedomí.  Dnes, oveľa viac ako predtým, sa zaujímame o  pôvod a spôsob prípravy pokrmu, ktorý konzumujeme. A aj vzhľadom na mnohé aféry v potravinárskom priemysle vzrastá popularita miestnych farmárskych komunít a záhradkárčenie zažíva akúsi renesanciu.Zodpovednosť za zaobchádzanie so zvieratami a rastlinami v konečnom dôsledku súvisí so zodpovednosťou za životné prostredie, ktoré je odrazom krízy nášho spôsobu života a krízy charakteru, a ústi v krízu zdravotnú.

Varí každý, všade, stále. Naša konzumná spoločnosť je presýtená populárnymi reláciami o varení, článkami o zdravej výžive, návodmi na pestovanie bioproduktov. Varíme, pečieme, fotíme jedlo, zdieľame a „lajkujeme‟ si recepty. Úvahami o jedle a sledovaním varenia trávime viac času ako varením samotným.  Varenie predstavuje magickú premenu -  meniace sa niečo, čo je viac než iba súčet svojich častí. Premieňa nielen zvieratá a rastliny – mení aj nás samých – zo spotrebiteľov na producentov. Výber, príprava i spôsob podávania jedla korešpondujú so sociálnymi vzťahmi a prezrádzajú naše celospoločenské postoje a životné nastavenie. Vychádzajú zo znalostí, svedomia i osobného rozhodnutia. Pokrm je konečným stelesnením našich neustálych pokusov skrotiť a reinterpretovať prírodu.

Fenomén jedla je s výtvarným umením spätý od jeho počiatkov. Niekedy je inšpiráciou, námetom, inokedy modlou, či materiálom na výrobu. Jedlo predstavuje zdroj života, v niektorých kultúrach je vnímané ako svätý objekt, niečo, čo je treba rešpektovať a nie zosmiešňovať. Zmysly ako hmat, čuch a chuť stoja v hierarchii zmyslom nižšie ako sluch a zrak, preto zobrazovanie jedla v kontexte výtvarného umenia v sebe nesie silné obsahové konotácie (citové, existenčné, kriticko-politické). Symbolická moc (nielen) jedla  sa v histórii umenia menila v závislosti od ekonomicko-politickej moci potravy samotnej.

Výstava ČO SME SI NAVARILI sa zameriava na slovenských autorov mladej generácie, ktorí používajú rôzne prístupy v spracovaní obrazu a významu jedla v umení. Vo výbere dochádza ku konfrontácii šťavnatého humorom či irónie s kontemplatívnou tvorbou skôr pôstneho charakteru. Niektorí autori kladú existenčné otázky či otázky humánnosti, iní sa hrajú tak s jedlom, ako aj s divákom. Oproti skoršej výstave JESŤ SA MUSÍ (Barbora Geržová, Omar Mirza, Nitrianska galéria, 2007) sa výstava snaží predstaviť  autorov aj z iného uhla pohľadu – ako kuchárov, ktorí  svojou  činnosťou v kuchyni  vytvárajú "artefakty", ktoré podobne ako um elecké diela prezrádzajú nielen praktické zručnosti, ale najmä ich vnútorné presvedčenia a životné nastavenie.

Zámerom výstavy nie je ukázať komplexnú prezentáciu diel, ktoré súvisia s jedlom, ale skôr prostredníctvom výberu „chuťovo rozdielnych diel ponúknuť divákovi priestor pre hlbšie uvažovanie v kontexte individuálnych i celospoločenských sociálnych vzťahov v súčasnom svete. Výstava je víťazným projektom 11. ročníka programu Galérie mesta Bratislavy Štipendium Radislava Matuštíka, určeného študentom a mladým kurátorom.

Diana Garafová