Artalk.cz

Fotografie s notovou osnovou

Spomienky a partitúry – výstavu Květoslavy Fulierovej na ktorej sa prezentuje veľké množstvo fotografií zo spoločného života s Júliusom Kollerom si môžete pozrieť do 25. októbra 2013 v Galérii amt project. Reflexiu na výstavu prinášame od Ľubice Kobovej, ktorá nám napísala v jednom z e-mailov, že pri tvorbe textu aj ona sama „žila“ s Květoslavou Fulierovou.

DSC_1620

Květoslava Fulierová, zväčša vystavujúca ako autorka grafík, sa v komornom priestore bratislavskej galérie amt project predstavuje kolekciami fotografií pod názvom Spomienky a partitúry. Niektoré z nich sú návštevníkom a návštevníčkam známe – poznajú ich ako signované Júliusom Kollerom, známym slovenským konceptualistom, autorkiným životným partnerom. Možno však nepoznajú ženu za objektívom, ktorá ich (prevažne) vytvorila. Fulierová touto výstavou prehovára k téme autorstva aj k zložitému prelínaniu súkromného a verejného. Túto provokujúcu agendu však možno v čítaní výstavy poľahky vynechať a nenechať sa ňou znepokojiť. Návštevníčkami a návštevníkmi môžu v prvom rade rezonovať autorkine fotografické spomienky. Ich nesentimentálnosť nabáda k otázkam: Na čo Fulierová spomína? Partitúry akých diel dáva do obehu?

Květoslava Fulierová a Július Koller sa zoznámili v roku 1969 na výtvarníckom zájazde do Talianska a partnerský pár tvorili do Kollerovej predčasnej smrti v roku 2007. Žiadalo by sa povedať, že pár tvoria dodnes. Hoci Květoslava Fulierová na seba vzala úlohu správkyne Kollerovej obrovskej pozostalosti, nie je „pozostalou“, čo opatruje „odkaz“ tak, že sa za cenu sebavymazania oddá prezentovaniu „diela“ oceňovaného mužského partnera. Viac ako desať rokov potom, čo v západnej Európe čoraz populárnejší Koller – slovami Petry Hanákovej – už „´kope sám za seba´“, odhaľuje Fulierová ich spoločné priestory života a tvorby. Spomínanie tu nie je listovaním v súkromnom albume, do ktorého nám niekto dovoľuje počas návštevy nazrieť. Vidíme aktívnu prácu spomínania, keď sa minulé nielen sprítomňuje, ale aj nanovo vytvára.

Spomienky a partitúry majú pochopiteľné diachrónne rámcovanie. Okrem Kollera do ich príbehu vstupujú aj ďalší Fulierovej najbližší – dcéra s vnukmi a predovšetkým mama Marie Zavadilová. Séria troch portrétov fotografky, hudobníčky, učiteľky, etnografky Marie Zavadilovej je v skutočnosti sériou dvojportrétov. V zrkadle položenom za mamou, vedľa knižnice, sa objavuje fotografka a dcéra Květa Fulierová. Na fotografiách je ale hlavnou aktérkou mama, v jej tvári a geste vidno zamyslenie, ponorenie do seba. Akoby bolo fotografovanie spomínajúcej mamy druhom učenia sa spomínaniu. Rozsahom táto séria tvorí len malú časť prezentovaných prác, voči letmým či dokumentujúcim snímkam Kollera a autorkiných autoportrétov je možno dokonca protikladná. No i tak Spomienky a partitúry významovo ukotvuje. Ako ukazuje ďalšia snímka – mama a partner sú pre Fulierovú vstupnými dverami do sveta, a vari aj k sebe samej.

DSC_1568

Partitúry v názve odkazujú na autorkinu dvojdomosť v hudbe a výtvarnom umení. Huslistka Fulierová dala v jednom momente prednosť výtvarníčke Fulierovej, akoby sa ale táto „prednosť“ týkala najmä použitého výrazového prostriedku v tvorbe. Vo výtvarníčke žije hudobníčka, v grafikách, serigrafiách a prácach vytvorených kombináciou techník, znie hudba. Fulierová v tom, čo kunsthistória u nej nazýva informelom, poskytuje podnety pre synestetické vnímanie. Ak – ako píše Petra Hanáková – Koller podobne ako ďalší umelci 70. rokov používa vo svojich prácach mriežku a raster, Fulierovej – na komentovanej výstave neprezentovaným – prácam udávajú rytmus opakujúce sa notové osnovy. Súčasťou autorkiných prác sú približne od roku 1992. Vo vystavených fotografiách je ich rola iná, než doposiaľ – do stíšeného života po smrti partnera Kollera vnášajú opäť druh muzikálnosti. Fulierová apropriuje vlastné fotografie nekonečného množstva Kollerom nazbieraných materiálov, vkresľuje do nich notové osnovy. Vlastný život hrozil tým, že bude vyplnený dokumentovaním života toho druhého spolu s uvedomovaním si jeho absencie. Notová osnova, päť rovnobežných nepretínajúcich sa čiar, tu predstavuje možnosť hudby. Ako v rozhovore pre Artalk a Artyčok povedala Květoslava Fulierová, pri balení balíkov, spracovávaní pozostalosti „som bola plná beznádeje v tom, že som si myslela, božemôj, celá moja tvorba, celá moja muzika, čomu ja sa venujem, nebude na nič čas. Až potom v jedno poobedie, keď som tak nešťastne sedela medzi tými doslova nieže metrákmi, ale tonami papierov, som si uvedomila, že tie stohy novín, časopisov, ktoré sú naskladané nad sebou, že tam je taký cageovský moment. Vlastne aj v tých novinách a v tom všetkom mi znie hudba. A z toho byl ten prvý impulz, že vznikol cyklus Malé partitúry (…), ktoré sú doplnené notovou osnovou.“

A notové osnovy sa opäť menia. Potom, čo sa Kollerova pozostalosť mení na archívy v inštitúciách, ktoré sa jej ujali, vzniká archív Květoslavy Fulierovej. Je už na inej adrese a autorka ho odfotografuje vo farbe. I tak v ňom znie hudba. Potom, čo ufonaut Koller odišiel, do – ako hovorí Fulierová – „ufonebíčka“, novým archívom znejú Messiaenove Piesne neba a zeme (1938). Notové osnovy sa v ňom – podľa Fulierovej – transformujú do „vlnenia v medzihviezdnom priestore“.

DSC_1619

Výstavou sa vinie otázka účasti Květoslavy Fulierovej na prácach Júliusa Kollera, a v menšej miere aj otázka účasti na diele toho druhého v opačnom garde. Je pochopiteľné, že sa pýtame na to, kto bol za objektívom fotoaparátu v známych prácach Júliusa Kollera, pokiaľ je tento autor pred ním. V mnohých prípadoch to boli kolegovia výtvarníci. Nezriedka a časom pravdepodobne výlučne to bola Kollerova partnerka Fulierová. Autorský podiel Fulierovej (aj ďalším Kollerovým spolupracovníkom) priznávajú depozitáre Slovenskej národnej galérie, digitálne prezentované na webovej stránke webumenia.sk. Rozumieme však tomuto druhu spolupráce, rozumieme tomu, prečo bol dlho nepriznaný a neuznaný? Komplexnú situáciu životov Fulierovej a Kollera pre pochopenie ich vzájomného kreatívneho podnecovania opisuje v svojej štúdii Láska s pečiatkou Petra Hanáková. Tento obsiahly a fascinujúci výklad čaká na napísanie dodatku, ktorý vezme do úvahy rodovú podmienenosť chápania autorstva, ktorý uváži aj rodový vzťah súkromného a verejného a ich možných umeleckých apropriácií.

Východiskom pre tento dodatok môžu byť slová Květoslavy Fulierovej, ktorá na otázku o priznaní svojho podielu na prácach Júliusa Kollera odpovedala: „Situácia v tých dobách bola taká… Tým, že ja som vyštudovala grafiku a nie fotografiu, tak som sa venovala grafike. A Julo v roku 1973, kedy sme začali spolu žiť, bol vylúčený zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov. No a mal z toho proste nejaké vnútorné utajené komplexy. A ja som si uvedomila, že tie fotografie, ktoré on vyberá z toho môjho archívu a si ich privlastňuje a podpisuje, že ho to nejako tak drží nad vodou. Tak ja som o tom vôbec v tom čase nerozmýšľala, že by sme mohli existovať ako výtvarnícka dvojica, že to tak robíme. Až raz ma stretol Tomáš Štrauss a hovorí mi: ´Prosím ťa, ty si úplne nenormálna. Koller sa podpisuje pod všetky tvoje fotky. Letia do sveta a ty si akože nič? Ty si to dávno mala usmerniť tak, že budete existovať ako dvojica.´ Povedám: ´Vieš čo, Tomáš, mne to ani tak nepripadlo. On sa z toho tešil, že má nejakú zábavu, ja som si robila svoje grafiky.´ No a vlastne až rok pred jeho smrťou prišiel pan Tutsch z Brna z Galérie Na bidýlku s tým, že proste by chcel predstaviť on akože prvý v svojej galérii nás ako dvojicu. A to bol prvý človek, ktorý nás vlastne oslovil.“

 

Ľubica Kobová

Autorka je filozofka a feministka.

______________________________________________________

Výstava Spomienky a partitúry v Galérii amt project, Štetinova 1, Bratislava trvá do piatka 25. októbra 2013. Výtvarníčka a umelkyňa Petra Feriancová a galerista Alberto Matteo Torri v spolupráci s dizajnérom Petrom Hrůzom a kunsthistoričkou Petrou Hanákovou pripravujú katalóg z výstavy pod názvom Amo amare. Vyjde v Sputnik Editions.

______________________________________________________

Dramaturg a novinár Boris Kršňák spolu s Ladislavom Snopkom na uvedenie v blízkej budúcnosti pripravujú dvoj-výstavu Květoslavy Fulierovej a Júliusa Kollera v Českej republike. Jej kurátormi sú Zuzana Bartošová (Július Koller) a Dušan Brozman (Květoslava Fulierová).

______________________________________________________

Kvetoslava Fulierová, Spomienky a partitúry

12. september – 11. október 2013 (predĺžené do 25. októbra)

amt project, Štetinova 1, Bratislava

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *