Artalk.cz

COČ 2018: Pod tlakom okolností

Cena Oskára Čepana nie je taká viditeľná ako po minulé roky. O tom, ako prebiehali jej prípravy v pomerne bojových časových podmienkach hovorí s Majou Štefančíkovou otvorene nová riaditeľka Nadácie súčasného umenia a zároveň koordinátorka Ceny Oskára Čepana 2018 Lucia Gavulová. Rozhovor uverejňujeme v dvoch častiach. Prvý okruh otázok je nasmerovaný na aktuálny stav, keďže tento rok bol naozaj kritický a pravdepodobne nechýbalo veľa, aby sa nekonal. Gavulová v odpovediach nijako aktuálnu situáciu neprikrášľuje, ale ani nedramatizuje, zároveň hodnotí pozitívne spoluprácu s finalistami a celým novým tímom. Druhá časť rozhovoru je venovaná zmyslu ceny a súťaženia, minulým ročníkom, zmenám a víziám do budúcnosti.

COČ 2018: Pod tlakom okolností

Ako si sa dostala na post riaditeľky Nadácie – Centrum súčasného umenia? Bolo výberové konanie alebo si bola oslovená?

Výberové konanie nebolo. Vyskytol sa partner, ktorý chcel zmysluplne investovať do mladého umenia na Slovensku a hľadal projekt, kde by svoj zámer uplatnil. Týmto partnerom je platforma collective. Táto informácia sa ku mne dostala od známej, ktorá mala nápad, aby collective vstúpil do spolupráce s COČ a požiadala ma o prepojenie záujemcu o dotovanie s aktuálnou správnou radou Nadácie (keďže som v Nadácii v minulosti pracovala). Nadácia so vstupom nového partnera do projektu súhlasila, ale otázny bol post riaditeľa: Christian Potiron ohlasoval odchod už koncom minulého roka, ale nemal nástupcu. Napokon, aj podmienkou vstupu partnera do projektu bola výmena na poste riaditeľa a v situácii, keď ponúkal pomocnú ruku, bolo treba okamžite nájsť nové vedenie alebo človeka, ktorý by sa toho chopil. Toto sa dialo koncom apríla a začiatkom mája, kedy už mala komisia zaplatené letenky na prvé júlové zasadnutie. Ponuka sa dostala ku mne s tým, aby som sa čo najskôr rozhodla.

Udialo sa to teda všetko pomerne rýchlo. Aké boli tvoje motivácie tento neľahký post prijať? Stihla si si premyslieť aj koncepciu fungovania?

Motivácie – ako asi teraz chápeš – som žiadne nemala, nebolo mojou ambíciou riešiť Cenu Oskára Čepana. Pod tlakom okolností som však ponuku prijala, pár dní pred odchodom na púť do Santiago de Compostela. Najbližší mesiac počas putovania som o tom nepremýšľala a po návrate som prosto iba začala pracovať. Koncepciu som si doteraz nemala čas poriadne premyslieť. Ale Nadácia bude musieť celkom určite predovšetkým pristúpiť k digitalizácii dokumentácie, ktorú spravuje od 90. rokov a pre ktorú bude potrebné nájsť miesto. Prípadne v projekte pokračovať ďalej.

Každé dva roky sa mení organizačný tím COČ. Kto je teraz koordinátorom COČ a aká je jeho úloha?

Zmena tímu vyplýva skôr z nešťastných okolností, nie je to žiaden zámer alebo súčasť plánu. Väčšinou konkrétny tím dlhšie nevydržal. Koordinátorom ceny som tento rok ja. Keďže som nastúpila v júli a tím nejestvoval, vzala som túto pozíciu na seba. Mala som pri sebe len Luciu Gregorovú Stach ako členku správnej rady Nadácie. Zaslúžila sa o to, že Čepan tento rok vôbec mohol pokračovať ešte v štádiu, keď som ani netušila, že sa k projektu dostanem. Nič iné nebolo a nebol čas hľadať nových ľudí, učiť ich, vysvetľovať a v konečnom dôsledku tak prichádzať o energiu i o čas. V budúcnosti to možno bude inak. A ak sa pýtaš, akú úlohu má koordinátor, tak zásadnú: drží všetko pokope.

Post koordinátorky COČ si si mala možnosť vyskúšať už v rokoch 2008–2011. Vedela by si zhodnotiť, ako sa cena vyvinula počas obdobia, kedy si v nadácii nepôsobila?

Vo svojom živote som už mala Nadáciu – Centrum súčasného umenia aj Čepana vyriešených. Bola to pre mňa uzavretá kapitola. Vo svetle nových skutočností som sa však ocitla v pre mňa veľmi nečakanej, až neprívetivej situácii. Cena sa určite vyvinula iba dobrým smerom. Zmeny, ktoré do praxe zaviedol Tomáš Džadoň so svojím tímom viseli vo vzduchu dlhšie, len v predošlom zložení došla energia realizovať ich. Čiže Tomáš to posunul niekam ďalej a Christian určite tiež.

Ako prebiehali výberové konania na ostatné posty?

Okrem Lucie Gregorovej Stach je v novom tíme Lucia Gašparovičová, ktorú som oslovila pre sympatie, ktoré prechovávam k jej práci, a ktorá pre Čepana pripravuje výborné sprievodné a vzdelávacie programy. Veľmi prirodzene zapadla do nášho mikrotímu, kde už je okrem nej iba autor vizuálu tohto ročníka a architektúry výstavy Peter Liška. Dôležitá je samozrejme aj produkčná zložka, bez ktorej by výstava finalistov nebola, a tu je tento rok kľúčový Marcel Mališ, ktorý produkuje výstavy pre Kunsthalle, a na základe jeho práce pre túto inštitúciu som vedela, že bude pre projekt prínosom. Finalistov nám veľmi pekne nafotil Ján Kekeli, výstavu Leontína Berková. O PR sa tento rok externe stará Zuzana Golianová.

Pôsobíš aj v SNG na poste kurátorky zbierok moderného a súčasného umenia. Si tam ešte? Dajú sa stíhať obe zamestnania?

V SNG stále pracujem, ale skrátila som si úväzok. Práve v tomto období – v realizačnej fáze projektu COČ – bolo ťažké obe práce skĺbiť, na „Čepana“ som si vyčerpala takmer všetku dovolenku do konca roka. Verím však, že keď odznie najväčší nápor, budem sa môcť realizovať aj na projektoch, ktoré robím pre galériu.

Ako sa ti momentálne pracuje?

Dobre, aj keď som do toho vhupla náhle. COČ sa venujem len od júla a veľa vecí som „podedila“ a nemala na ne vplyv: termíny, priestory – ale vlastne nič, čo by bolo negatívne. No snažím sa veci brať také, aké sú a pracovať s nimi. Pracujem s ľuďmi, ktorým dôverujem, čo je pre mňa dôležité. A myslím, že sú to všetko ľudia s citom pre scénu a dianie na nej, a to vnímam ako kľúčové.

Súťaž organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia a privátna platforma na podporu umenia Collective. Z čoho je cena financovaná? Čo očakáva táto privátna platforma?

Platforma Collective je financovaná zo súkromných zdrojov. Jej príspevok nebol oveľa vyšší ako príspevok Fondu pre podporu umenia. To sú dva hlavné zdroje aktuálneho financovania Ceny. Collective ponecháva organizátorom úplnú autonómiu. Navyše v prvej fáze mnohokrát dynamicky reagoval a pohotovo pomohol na úrovni exekutívy – zohnať techniku na výstavu, zabezpečiť vyčistenie priestorov OD Dunaj, spropagovať projekt. Bola to efektívna spolupráca.

Za ostatné tri roky sa finále COČ konalo v Žiline, Košiciach, Banskej Bystrici a Nitre. V Bratislave dlhodobo chýbal adekvátny výstavný priestor na prezentáciu finalistov. Na začiatku októbra si otvorila 23. ročník súťaže. Ako prebiehali prípravy? Podľa akého kľúča ste hľadali priestor?

Prípravy prebiehali v rýchlosti, keďže isté procesy boli nastavené, termíny dohodnuté, nájmy zaplatené a čas sa nedá nafúknuť. Museli sme všetci začať makať – finalisti aj mikrotím štyroch ľudí. Priestor hľadal a vybral ešte Christian Potiron a myslím, že napokon sa veľmi dobre osvedčil. Keďže nám zatiaľ chýba inštitucionálny výstavný partner v Bratislave, tento „prestupný“ rok boli špecifické vyprázdnené priestory obchodného domu a bývalých kancelárií veľmi príznačné. Na druhej strane je Cena po dlhých rokoch späť v Bratislave a dané miesto nesie aj veľa symbolických rovín. Výstave sme dali podtitul Time After Time, čo veľmi úzko súvisí aj s rovinou času, ktorá je v týchto priestoroch (a aj v súvislosti s touto Cenou) veľmi emblematická, výpovedná.

Ako sa ti spolupracovalo s kurátorkou výstavy a finalistami? Si spokojná s výstavou? Prečo sa končí hneď na druhý deň po vyhlásení laureáta? Nie je to škoda?

S kurátorkou mám veľmi dobrý ľudský vzťah a spolupracovalo sa mi s ňou prirodzene a rovnako tak aj s finalistami. Vo finále sa ocitli nielen tvorivo, ale najmä ľudsky zrelé osobnosti, stretnutia s nimi boli pre mňa inšpiratívne a obohacujúce. Myslím, že všetkých nás práca na Čepanovi bavila. Aspoň v to dúfam… S výstavou som spokojná. Nemám asi potrebný odstup pre objektívne zhodnotenie, ale pocitovo ma hreje. Že sa končí na druhý deň po vyhlásení laureáta je samozrejme škoda a trochu aj nezmysel – mnoho ľudí bude zvedavých na víťaznú prezentáciu, ale prísť si ju po vyhlásení pozrieť budú mať možnosť už len jeden deň (keďže minimálne víkend bude potrebný na deinštaláciu). Priestor bol prenajatý do 29. 10. ešte pred mojím nástupom. Dĺžku prenájmu som chcela posunúť, no žiaľ, z dôvodu ďalších nájomcov priestoru od 29. 10. (OFF festival) to nebolo možné. Tak sme chceli posunúť vyhlásenie víťaza apsoň o týždeň skôr, čo však zasa nebolo možné pre vyťaženosť členov poroty. Rainer Fuchs otváral v tom týždni výstavu v MUMOK-u.

Ako prezentujete COČ a finalistov? Nezaregistrovala som výraznejšie kampane COČ ani sprievodné programy, ktoré by propagovali finalistov.

Pre krátkosť trvania výstavy sme prezentácie finalistov rozdelili len do dvoch eventov, na ktorých sa odprezentovali vždy dvaja z nich – a to tí, ktorí sú si po formálnej i obsahovej stránke bližšie. Nerobili sme teda štyri samostatné prezentácie finalistov, ale dve spojené. Toto sprievodné podujatie malo názov Piatky s Čepanom. Ľudia sa mohli s finalistami stretnúť priamo na výstave a v neformálnej atmosfére sa o nich dozvedieť viac. Diela komentovali samotní autori, interpretovala ich kurátorka a diváci sa prirodzene mohli zapájať. Umelci sa pritom prezentovali komplexne, aj v súvislosti s tým, čomu sa radi venujú mimo výstavných formátov. Boris Sirka napríklad priniesol zvuk a zahral, Lucia Mičíková intervenovala kolektívnym čítaním. Okrem toho sa takmer každý deň konajú vzdelávacie a sprievodné programy pre školy – od Školy dizajnu cez Univerzitu tretieho veku pri Univerzite Komenského po gymnáziá. Posledný víkend pred vyhlásením laureáta a koncom výstavy tiež prebieha väčší program pre rodiny a deti. Okrem toho sa finalisti prezentujú výstupmi v médiách. Máme vypracovanú mediálnu stratégiu a propagáciu finalistov nepodceňujeme.

Kedy a kde sa koná tohtoročné vyhlásenie? Čo bude nasledovať po skončení výstavy a vyhlásení laureáta/ky? Zmenila sa výška finančnej odmeny, prípadne jej štruktúra prerozdelenia medzi ostatných finalistov? Plánujete zachovať model rezidencie a samostatnej výstavy laureáta/ky? Kam pôjde?

Laureát pôjde na jar budúceho roka na rezidenčný pobyt do New Yorku, v rámci programu Residency Unlimited. Získa finančnú odmenu – tam je zatiaľ nárast o 500 eur – teda 3000 eur. Prerozdelenie odmeny medzi finalistov nie je momentálne aktuálne. Každý z finalistov dostal rovnakú sumu ako víťaz vo forme odmeny za dielo, ktoré vystaví na výstave finalistov. Pre nás sú víťazmi už jednotliví finalisti a chceme, aby to cítili podobne. Víťazstvo by malo v ideálnom prípade byť už len bonusom. Verím však, že finančná odmena pre víťaza by sa časom mohla zvyšovať. Tohtoročné vyhlásenie sa koná vo štvrtok 25. októbra.


Lucie Mičíková, Adam Novota, Emília Rigová, Boris Sirka / Cena Oskára Čepana 2018 / OD Dunaj, Bratislava, 3. poschodie, vstup z Námestia SNP / Bratislava / 5. 10. – 26. 10. 2018

Tím Ceny Oskára Čepana 2018
Koordinácia a supervízia: Lucia Gavulová
Kurátorka výstavy: Lucia Gregorová Stach
Sprievodné programy: Lucia Gašparovičová
Vizuálna identita a architektúra výstavy: Peter Liška
Produkcia a inštalácia: Marcel Mališ, Jozef Liška

Foto: Lucia Gregorová Stach, Ján Skaličan

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *