Artalk.cz

TS: Martin Knut

Martin Knut / Tušíte, že neviete, čo cítite? / kurátor výstavy: Richard Gregor / Mestská galéria Rimavská Sobota / trvanie výstavy: od 11. 7. do 17. 9. 2018

Mestská galéria Rimavská Sobota

Martin Knut

Tušíte, že neviete, čo cítite?

kurátor výstavy: Richard Gregor 

trvanie výstavy: od 11. 7. 2018 do 17. 9.  2018

otvorené: pondelok – piatok: 9.00 – 17.00 hod.

Hlavné námestie 5, Rimavská Sobota

info: msksrs@rsnet.sk, mestskagaleriars@rsnet.sk, www.mgrs.sk, grafický dizajn pozvánky: Matúš Lelovský

Výstavu Mestskej galérie Rimavská Sobota z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Martin Knut — Tušíte, že neviete, čo cítite?

Výstava v Mestskej galérii Rimavská Sobota je výbornou príležitosťou na sústredené zamyslenie sa nad maliarskou tvorbou Martina Knuta — autora pohybujúceho sa mimo hlavných trajektórií  umeleckých trendov –, hosťuje galéria, ktorá je v istom zmysle okrajovým „pútnickým“ miestom s veľkým potenciálom nerušenej kontemplácie a pracovnej kreativity nesprevádzanej výraznejším stresom prísneho oka kritiky. Výstavu preto ponímame ako inštaláciu in situ, jej celá štruktúra vzniká ako výsledok diskusie priamo na mieste.

Martin Knut sa vrátil k maľbe po približne dvadsaťročnej pauze, a to v roku 2011. Nadviazal na svoju predchádzajúcu poetiku, no už na prvý pohľad vidíme odlišnú ľudskú zrelosť, s ktorou k novým plátnam pristupuje. Nemusíme byť bezvýhradne prívržencami comebackov — a poznáme aj v našich novších dejinách také pokusy, ktoré sa nepodarili —, no v tomto prípade stojí za to zamyslieť sa, čo z Knutovho myslenia a rukopisu počiatku 90. rokov 20. storočia, čo z dejín maliarstva na Slovensku a čo z maliarskeho jazyka všeobecne tvorí takú univerzálnu hodnotu, že nemáme žiadnu pochybnosť o umeleckej autenticite a hodnote týchto nových prác. O tom, že sú do dejinnej línie, o ktorej hovorím, organicky včlenené.

Zrelosť ide v Knutovom prípade ruka v ruke s nezávislosťou. Keď čítame formálne odkazy na metafyzickú maľbu či Parížsku medzivojnovú školu, môžeme sa pýtať, kto zo súčasných maliarov, ktorí sa tak otvorene hlásia k avantgardnej, resp. z dnešného pohľadu modernej maliarskej tradícii, ju tiež dokážu adekvátne aktualizovať. Ide o zaujímavý problém aj z dôvodu, že Knutove pôsobenie v umeleckom zoskupení Syzýgia býva vnímané ako jeden z prvých prejavov postmoderny v našom vizuálnom umení. Nejde o jediný kontrast, ktorý sa nám pri pohľade na desiatky nových i starších obrazov otvára.

Centrom malieb je spravidla subtílna komiksová postava — opozitná mohutnej fyziognómii autora — ktorá, ako nám napovedajú názvy diel, je účastná filozoficko-moralistických situácií. Dalo by sa povedať, že zlomových, alebo hraničných. V humanistickom étose spočíva najväčší prínos Knutovho návratu k maľbe. Ak boli pôvodné výjavy z úvodu jeho tvorby viac o výtvarnom jazyku a v jeho rámci najmä intencií s Transavantgardou, štruktúra nových malieb stavia na príbehu, ktorému je podriadená. Výtvarný jazyk mu plne prispôsobuje. Používa ho so suverenitou, akoby išlo o klasický a všeobecne známy dej (podobne ako tie z Biblie). Ide o autorské maximy, pričom je,  napriek ich všeobecnému (a niekde aforizujúcemu) naladeniu, zrejmé, že sú veľmi osobné, až intímne, že súvisia s autorovým životom viac, než len ako všeobecné peripetie odpozorované zo života iných.

Farebná škála, ktorú Knut používa, t.j. zemité odtiene vo vyváženej koloristickej harmónii, majú miestami až terapeutickú hodnotu. Nejde už o výbušnosť a temperamentný nepokoj, ktorý charakterizoval celú vlnu našej maľby prelomu 80. a 90. rokov 20. storočia, v ktorej intenciách autor začínal. Rovnako ako v prípade tém, aj v rovine farby ide o ustálenie štruktúry a jej podmienenie nielen umeleckému, ale tiež životnému postoju autora.

Treba si uvedomiť, že Martin Knut sa venoval skoro dve desiatky rokov kreatívnemu biznisu na najvyššej úrovni. Prišiel do kontaktu s rôznymi formami politických či iných elít, čo má dodnes na jeho uvažovanie a tiež na to, akým aktivitám sa po skončení biznisovej etapy venoval a venuje, veľký vplyv. Stíšená poetika nových malieb, snaha o tematické pretavenie toho, čo v živote predstavujú postoje, dôležité rozhodnutia, ale tiež náhody a nečakané zvraty — na tomto všetkom vidno, že úspešný comeback je vlastne vždy možný, pokiaľ je sýtený zaujímavým príbehom a vyspelou životnou filozofiou. Pretože otázka, ktorou sme pri úvahe o tejto výstave začínali, pátrala po tom, ako je možné vrátiť sa k výtvarnému názoru spred dvadsiatich rokov a zároveň ho tak bezproblémovo preniesť do súčasnosti. Autor sám hovorí, že dnes prináša hlbšie obsahy – predstavme si ho teda ako figuralistu, ktorý sa po dvoch dekádach, v ktorých skúmal možnosti abstrakcie, vracia späť k figúre, či narácii (akoby realizmu). Keď sa zamyslíme nad súčasným vzťahom umenia a spoločnosti, nad rôznymi formami participatívnosti a tiež na pozície umeleckých „impresáriov“, ktorí mnoho svojej energie venujú práve komunikácii s umelcami a divákmi, možno sa nám Knutov návrat k maľbe nemusí nevyhnutne javiť tiež ako návrat k umeniu, ktorého sa nikdy nevzdal.

Výstavu (ergo prenesene tvorbu) sme rozdelili na dve časti. Prvá je introspektívna alebo autobiografická — na každom obraze je prítomná iba jedna postava, ktorá samostatne čelí už zmieňovanej moralistickej situácii, či dileme. Konkrétna situácia je naznačená názvom diela, ktorý spravidla presahuje štandardnú dĺžku titulkov, no i napriek výpravnosti si ponecháva právo na otvorený koniec — nedopovedáva. Druhá časť prezentuje rôzne štádiá dialógov alebo konštelácii (spravidla) dvojíc, čím sa hraničnosť či apelatívnosť situácií na prvý pohľad trochu zjemňuje, no výtvarných narážok na moderné umenie (tiež podané ako svojho druhu situácie) tu nájdeme viac, než v prvom okruhu. Na druhej strane, moralita oboch skupín má rovnakú existenciálnu hodnotu — dvojice majú tendenciu zvýrazniť príbehovú tragickosť, sólo postavy zas vedia byť vo svojej izolovanosti mrazivo hravé. Napriek všetkému existuje medzi pomenovaniami diel a obrazmi, ku ktorým divák predsa len pristupuje ako k prvým, určité napätie. Musíme si zvyknúť na poetiku autora, ktorý obsahy svojich malieb názvami vo veľkom počte prípadov pritvrdzuje, zostruje. Knut disponuje značnou zásobou bonmotov, priebežne si ich zaznamenáva do poznámkových blokov. Práve za pomoci sekvencií či celých viet zo svojich notesov, pripomínajúcich zvláštnu (strohosťou jazyka v podstate civilnú) poéziu, volí a upravuje názvy svojich diel. Tým sa intencia obrazov ešte rozširuje, alebo čiastočne zovšeobecňuje v duchu širšej autorskej filozofie. Cez kontexty množstva záznamov v denníkoch sú všetky vlastne prepojené, čím sa aj výstava, ktorá prináša širokú škálu rôznych prístupov, javí ako homogénna.

Richard Gregor

Bratislava — Rimavská Sobota 10.7.2018

Martin KNUT, 1964 – Narodený vo Vranove nad Topľou, Československo

1979֪ – 1983 – Štúdium na Strednej škole umeleckého priemyslu, Košice, Československo

1985 –1991 – Štúdium na Vysokej škole výtvarných umení, Bratislava

1987 – Člen výtvarnej skupiny SYZÝGIA, 1994 – Člen výtvarnej skupiny TROJŠTÍT (I. Csudai, L. Teren, M. Knut)

1997 – zakladá kreatívne štúdio Knut&Knut, 1998 – na Slovensku zakladá pobočku globálnej komunikačnej siete Publicis pod názvom Publicis.Knut

2000 – Výstava Slovenské vizuálne umenie 20. storočia, Galéria mesta Bratislavy, Esterházyho palác, Bratislava

2005 – Výstava Slovenský mýtus, Slovenská národná galéria, Bratislava

2008 – Výstava Súčasné slovenské výtvarné umenie 1960 -2000, Galerie hlavního mesta Prahy, Praha, Česká republika

2009 – Výstava OSEMDESIATE: Postmoderna v slovenskom výtvarnom umení, 1985-1992, Slovenská národná galéria, Bratislava

2010 – Spoluzakladateľ Art Academy – umenie poznať umenie, vzdelávacieho programu o umení

2014 – Zastúpený galériou Dub Gallery, Česká republika

Výstava Dub gallery, galéria Umelka, Bratislava

Literatúra: Majdáková, Diana (ed.) Garlatyová, Gabriela, Hrabušický, Aurel. Martin Knut, (monografia) ISBN 978-80-556-2451-8

Zastúpenie v zbierkach :

Vychodoslovenská galéria, Košice, Slovenská národná galeria, Bratislava, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, Múzeum Andyho Warhola, Medzilaborce, Nitrianska galéria, Nitra, Súkromné zbierky

Biografia

Narodil sa v roku 1964 vo Vranove nad Topľou. 1979  – 1983  – Štúdium

na SŠUP, Košice, 1985 – 1991 – Štúdium na VŠVU, Bratislava

(prof. Rudolf Sikora)  1997 – založil kreatívne štúdio Knut&Knut,

1998 – na Slovensku zakladá pobočku globálnej komunikačnej

siete Publicis pod názvom Publicis.Knut. Výstavy: 2005 – Výstava

Slovenský mýtus, Slovenská národná galéria, Bratislava;

2008 – Výstava Súčasné slovenské výtvarné umenie 1960 – 2000,

Galerie hlavního mesta Prahy, 2009 – Výstava OSEMDESIATE:

Postmoderna v slovenskom výtvarnom umení, 1985 – 1992, SNG,

Bratislava. 2014 – Zastúpený galériou Dub Gallery, ČR.

Pracuje v Bratislave, je ženatý, má dve deti, žije v Kráľovej pri Senci.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *