Artalk.cz

TS: Bienále maľby VI?

Bienále maľby VI? / Katarína Balúnová, Rita Koszorús, Martin Kudla, Henrieta Kurčíková,  Martin Lukáč, Roland Neupauer, Simona Štulerová / Kurátori: Gabriela Garlatyová a Štefan Balázs / Považská galéria umenia v Žiline / Trvanie výstavy: 13. 7. – 16. 9. 2018

Bienále maľby VI?

Autorky/Autori: Katarína Balúnová, Rita Koszorús, Martin Kudla, Henrieta Kurčíková,  Martin Lukáč, Roland Neupauer, Simona Štulerová

Kurátori: Gabriela Garlatyová a Štefan Balázs

Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline, výstavné priestory na 1. poschodí

Vernisáž: štvrtok 12. júla 2018 o 17.00 hod.

Trvanie výstavy: 13. 7. – 16. 9. 2018

Výstava je realizovaná v spolupráci s Mestskou galériou v Rimavskej Sobote.

Na výstave sú vystavené maľby Rolanda Neupauera, ktoré Mestská galéria v Rimavskej Sobote získala do svojich zbierok vďaka podpore grantu FPU a daru umelca.

Výstava Bienále maľby VI.? s názvom Abstrakcia ako metóda a ako metafora si za tému zvolila uvažovanie o podobe súčasnej abstrakcie v tvorbe umelcov a umelkýň nastupujúcej generácie. Súčasná abstrakcia, ktorej východiská súvisia s umením moderny, s avantgardným jazykom geometrie, s teóriami a snahami Bauhausu, ruských konštruktivistov, maľbou Kandinského, Mondriana, Maleviča a ďalších, obsahuje v sebe fúziu, protirečenia ale aj kritické revízie modernistickej abstrakcie najmä v umení 80. rokov. Abstrakcia v maľbe je používaná ako jazyk, teda metóda zobrazenia, spôsob (štýl), akým je o svete vypovedané. Na druhej strane je abstrakcia metaforou obrazu sveta, podobenstvom, zobrazenou predstavou v podobe abstraktnej schémy.

V dnešnej situácii sa javí ako problematické striktne škatuľkovať jednotlivé formy maliarskeho prejavu. Relatívnym je aj delenie na figuratívne a nefiguratívne maliarstvo, problematické je hovoriť aj o konceptuálnej maľbe, či digitálnej maľbe, používať pojmy, ktoré sa navzájom vylučujú. Príhodné je hovoriť o maľbe ovplyvnenej konceptuálnym umením, resp. nejakou jeho formou, takisto o maľbe pod vplyvom výsledkov digitálnych technológií. Ak si zameníme pojem maľba v zmysle namaľovaný obraz za pojem obraz (image – picture – painting), tak sa nám ponúka iná možnosť, uznať za maľbu obraz, ktorý sa na maľbu podobá, resp. je len čiastočne vytvorený, eventuálne dotvorený maliarskymi prostriedkami v ľubovoľne širokej škále. Pojmová neujasnenosť panuje aj v definovaní toho, čo je abstrakcia: je abstrakciou v princípe realisticky spracovaná časť reality vnímateľná len pomocou špeciálnych optických prístrojov (mikroskop, ďalekohľad, iná forma zväčšenia), či je abstrakciou parafráza, prepis prírodnej, resp. umelej štruktúry? Alebo je to istá forma popisnosti, paradoxného realizmu?

Môže byť abstrakciou len tvorba reagujúca na racionálne princípy, predstavy primárne absentujúce vo vizuálnej oblasti (matematika, prírodné vedy, logika či etika, audio podnet), alebo reakcia na isté humanitné oblasti, predovšetkým rôzne psychologické školy, ktoré sa snažia vykladať ľudskú predstavivosť, najmä mechanizmus vnímania či videnia, alebo vysvetľovať neverbálne predstavy bez, alebo zdanlivo bez priameho vonkajšieho podnetu a formy ich vizualizácie (sny, nevedomie, archetyp).

Výber niekoľkých autorov a autoriek, ktorí sa venujú maľbe, abstrakcii a analýze abstraktnej maľby je vizuálnou esejou k tejto téme, ktorá je v pohybe, otvorená v živom procese umenia. Hlavným zámerom projektu výstavy a katalógu Bienále maľby VI.? je šieste pokračovanie projektu zameraného na výskum a prezentáciu súčasnej maľby s ohľadom na rôzne obdobia, témy a druhy maľby. Témou prvého bienále bola Osobitosť – rukopis – originalita, druhé sa venovalo výskumu jazyka geometrie – Vzor/Geometria/Šifra/Sieť, tretie BM bolo zamerané na umenie 80. rokov vo vybratých modeloch: solitér / okruh – okraj / skupina, expresivita a koncept v slovenskej maľbe 80. rokov. Štvrté Bienále bolo zamerané na tvorbu mladšej generácie s názvom Rozdiely, ktoré spájajú a poukazovalo na rôzne maliarske prístupy, ktoré súvisia s miestom pobytu umelca, jeho pôvodu, ale aj životných okolností, ktoré formujú charakter umeleckej tvorby. 5. ročník BM s názvom Živá maľba sa zaoberal interpretáciou maľby, poukazujúc na kvality, ktoré súvisia s prežívaním umelca a umelkyne. Sústredil sa na procesuálnosť maľby, ktorá sa prejavuje vo vitálnych kvalitách tvorenia. Koncept Živej maľby poukazuje na rôzne prežívanie tvorby umelcom, fyzické vznikanie maľby v čase a priestore ako je napr. pohyb (ruky, štetca), dýchanie (zastavené v škvrne, rozmývanej machuli, štrychu a fŕkanci farby). Odráža myslenie a povahu maliara a maliarky, ale aj jeho / jej intuíciu, imagináciu a tvorivú energiu maľujúceho. Na maľovaný obraz sa dá pozerať ako na formu, ktorú popisujeme cez kvality rukopisu, originality, štýlu, farebnosti, témy. Výstava Živá maľba interpretovala obrazy cez optiku prežívania, ako kontemplatívnej aktivity alebo zažívania a mapovania okolitého sveta.