TS: Andrej Žabkay

Depersonalizácia / Andrej Žabkay / HotDock / Bratislava / 18. 5. - 30. 5. 2018

Depersonalizácia

„Stratíme našu ľudskosť, ak sme zbavení možnosti výberu medzi dobrom a zlom?“[1]

„Zákony fungovania vesmíru nesúdia ľudskú morálku, ale z pohľadu ľudskej morálky vzdať sa dočasnosti speje k porozumeniu neobmedzenosti. Vzdať sa toho, čo vlastním, speje k osvojeniu si väčšieho celku – gradácia – nekonečnosť – neoddelenosť;

čo je prejav vplyvu na ľudské vedomie zákonmi fungovania vesmíru zakotvenými v našej dočasnej ľudskej morálke pre postupné vytrhávanie sa. Vedo­mie tohto zákona je nad tým, čo spôsobuje – galaxia pohlcujúca ďalšiu galaxiu – pohltenie, splynutie = vedomie (zákon nepozná hranice miesta vo vesmíre, fyzická prítomnosť galaxie však áno) – nie ako návod pre ďalších, ale referencia toho, čo cezo mňa prechádza.“[2]

V apríli to bolo 50 rokov od premiéry Kubrickovej Odysey 2001. Mám na mysli jeho scénu, kde kruh ľudskej zreničky strihá záber do čistej, živej perspek­tívy X, či záber kde človek stojí, teda už na sklonku života leží v posteli – človek pred megalitom-symbo­lom „toho“, ktorý bol milne označovaný za dielo amerického sochára Johna McCrackena, celoživot­ného nadšenca extraterestriálnej civilizácie.

Človek nemá to svedomie, alebo ten „čas“ rozmýšľať nad živou Zemou — gréckou Gaiou, keď stavia Suezký prieplav. V jeho nákresoch je to len mŕtva hmota, ktorá mu stojí v ceste, pri stavbe kde stovky ľudí prišlo o život. Takisto to „toto“ čoho je symbolom Kubrickov megalit prepožičiava kruh naším očiam. Prepožičiava. Rád počúvam grécke piesne-rizitiko, kde sa na hlas môžem pozerať ako na čiaru, slovám nerozumiem. Milujem glósolaliu v podaní Austrálskej speváčky Lisy Gerrard… Ako potom vyzerá zlo? Je hlboko-morská ryba zlá podľa svojho vzhľadu vytvoreného tlakom, tmou a zimou na dne? Aký je vzťah Da Vinciho Giocondy a závere ného záberu vesmírnej odysey? V tomto zmysle mám rád umenie na ktoré je vždy, aj po roku 2001 „čas“.

Depersonalizácia je prvou samostatnou výstavou Andreja Žabkaya popri jeho aktivitách v rámci kolektí­vu APART. Princíp, ktorým sa zaoberá nadväzuje na metódy apropriácie, kde však hľadá priestor umožňujúci zabudnúť na samotné autorstvo vôbec, ideálne na ľudskú bytosť, ktorá apropriovaný materiál vytvorila, alebo našla. Jeho práca sa zakladá na každodennom hľadaní obrazu, ktorý mu umožní práve tento pohľad, kde má možnosť opúšťať ľudské vníma­nie. Pracuje ako detektív, ktorý zabudol, že on sám môže byť páchateľom. Pôvod a význam vizuálneho materiálu výstavy hrá len druhotnú úlohu. Dôležité je stále hľadanie a selekcia zhody predstavy a nájdené­ho v rámci stanoveného princípu.

V tomto prípade ide však o ambivalentný materiál pochádzajúci z mikro sveta kovov, ktorý bol nájdený vo výskumnom ústave zváračskom v podobe fotogra­fii vytvorených elektrónovým mikroskopom, pripomí­najúcich naopak svet makro. Pomyselný pohyb pri vnímaní medzi mikro a makro poháňa návod ako čítať výstavu-prudký pohyb do seba, alebo cez seba, kde nás paradox náhle prinúti k momentu vnímania v ktorom sa nepoznáme, v ktorom zabudneme na seba, na náš navyknutý pohľad. Je to umelo navodený proces, najviac príbuzný psychickému procesu depersonalizácie, považovaného za poruchu, ktorý má mnoho prejavov, vo všeobecnosti však ide o zda­nie neskutočnosti samého seba, alebo existencie vlastného tela ako cudzieho. Aj keď ide v psychológii o poruchu, v rámci výstavy sa depersonalizácia stáva nástrojom medzi človekom a svetom, otvárajúcim želanú fúziu.

Andrej Žabkay (1987) sa narodil v Bratislave, kde pracuje a žije. V rokoch 2011 až 2017 Študoval na Bratislavskej VŠVU, najskôr fotografiu v ateliéri Luba Stacha, neskôr v ateliéri intermédii „IN“ Ilony Németh, kde štúdium aj ukončil.

V roku 2014 absolvoval stáž na Anglickej Plymouth University. Spolu s kolektívom APART realizoval viacero výstav, mimo iné Kunsthalle Bratislava, HIT Gallery či Pražské Karlín Studios. V rámci APART kolektívu sa podielal na príprave publikácii napríklad Mehraneh Atashi, Catariny Simao, Milana Adamčiaka či Babiho Badalova. V roku 2017 bol APART kolektív spolu s ostatnými finalistami ocenený cenou Oskára Čepána.

Martin Vongrej

[1] Stanley Kubrick

[2] Martin Vongrej, Daniel Grúň, Abeceda zmyslov 2016