Artalk.cz

Dalibor Bača v Novej synagóge

Dalibor Bača / Definitívne nedokončené / Hosť: András Cséfalvay / Kurátorka: Ivana Rumanová / Nová synagóga / Žilina / 14. 4. – 10. 6. 2018

Veže zo skla a asfaltu, ktoré vytvárajú inštaláciu Definitívne nedokončené, sa začali rúcať ešte pred vernisážou, a pred tým, ako boli všetky dostavané. Od tohto momentu dielo vstúpilo do hry ako rovnocenný partner a spôsobilo, že ideálny stav 24 veží v priestore nebol nikdy zrealizovaný, ale zostal autorskou utópiou. Nasledujúci text je rekonštrukciou tohto ideálneho stavu. Jeho autorkou je Ildikó Gúziková, ktorá vytvára profesionálne audio komentáre pre nevidiacich.

Kľúčovými slovami inštalácie, ktorú Dalibor Bača navrhol do Novej synagógy v Žiline, na plochu a do priestoru jej centrálnej otvorenej časti, sú SKLO, ASFALT, VEŽA a – PROCES.

SKLO je priehľadný, resp. priesvitný, tuhý, ale krehký materiál s hladkým povrchom. Možno ho formovať do rozličných tvarov. Na vytvorenie inštalácie v Novej synagóge autor použil tvrdené tabuľové sklo. ASFALT je v Slovníku cudzích slov zadefinovaný ako čiernohnedý až čierny prírodný alebo druhotný bitúmen (zvyšok po destilácii ropy). Má tuhú až polotuhú konzistenciu a účinkom teploty mäkne a deformuje sa. VEŽA je štíhla stavba, konštrukcia, ktorá smeruje do výšky, pričom dominantne presahuje ostatné časti konštrukcie, ktoré tvoria jej bázu. Slovník cudzích slov definuje PROCES ako zákonité, postupne na seba nadväzujúce a vnútorne vzájomne spojené zmeny javov, vecí a systémov. Súvislosti medzi kľúčovými slovami tvoria inštaláciu Definitívne nedokončené. Jej východiskom je osem a pol tonová konštrukcia (7,5 tony skla a 1 tona asfaltu) zaberajúca plochu takmer 9 x 9 m.

Základnými inštalačnými prvkami diela sú tabule tvrdeného skla s brúsenými hranami, hrubé 6 mm. Sklené tabule sa v inštalácii vyskytujú v šikmej polohe. Tabule skla autor použil na zhotovenie základného architektonického a zároveň statického prvku tejto „stavby“, ktorým je rovnoramenný trojuholník bez reálne vytvorenej prepony. V sklenom objekte tento trojuholník vnímame ako písmeno „V“, otočené dole hlavou. V rámci prípravných prác vznikal trojuholníkový prvok vytvorením útvaru v tvare písmena „V“, teda opretím dvoch tabúľ skla o seba dolnou hranou. Aby mal stabilitu potrebnú pre „definitívne nedokončenie“ tejto výstavy, tabule skla sa v mieste ich dotyku, teda v tomto štádiu na dne písmena „V“, zaliali a zlepili zmesou oxidovaného asfaltu. Vrstva asfaltu naliata do miesta styku dvoch tabúľ skla po zatvrdnutí vytvára výrazný, pomerne malý, čierny trojuholník prebiehajúci pozdĺž celého spoja trojuholníkového útvaru.

Inštaláciu tvoria trojuholníkové prvky vytvorené zo sklených tabúľ 1080 x 1440 mm a 1080 x 720 mm, otočených a spojených tak, aby mali rovnakú výšku 1080 mm, ale vytvorili „malé“ (1080 x 720 mm) a „veľké“ (1080 x 1440) mm prvky. Konštrukcia v rozsahu štyroch „podlaží“ – úrovní, vzniká stavaním týchto prvkov na seba do kríža, pričom vrcholové hrany minimálne dvoch trojuholníkových prvkov vytvoria základňu pre ďalší trojuholníkový prvok, ktorý sa na ich hrany postaví otočený o 180°. Celá inštalácia zahrňuje osem krát dvadsaťštyri, teda spolu stodeväťdesiatdva trojuholníkov.

Inštalácia má štyri úrovne. Jej celková výška je 4,2 m, pričom vrcholy veží najvyššej úrovne lícujú s ukončením murovaného ohraničenia balkónov Novej synagógy. Pri čelnom pohľade zo západne orientovanej strany Novej synagógy tvorí jej prvú – základnú úroveň dvanásť trojuholníkových prvkov, zoradených vedľa seba, akoby dvanásť písmen „V“ postavených na hlavu. Cez prvých šesť trojuholníkov má pozorovateľ možnosť nazerať do dlhých tunelov, ktoré majú dĺžku, resp. hĺbku, šiestich „veľkých“ trojuholníkových prvkov zoradených za sebou. Pozorovateľ cez ne dovidí až na druhý koniec skleného objektu na východnej strane Novej synagógy. Zvyšných šesť trojuholníkov čelného pohľadu vytvára šesť krátkych tunelov s dĺžkou, resp. hĺbkou, len dvoch „veľkých“ trojuholníkových prvkov umiestnených za sebou. Tieto tunely totiž ústia do akéhosi „átria“ vo vnútri skleného objektu. Po tomto prerušení v „átriu“, v dĺžke dvoch „veľkých“ trojuholníkových prvkov za sebou, tunely pokračujú v rovnakej línii až na východnú stranu skleného objektu. „Átrium“ je zboku na severnej strane Novej synagógy ohraničené dvomi radmi trojuholníkových prvkov umiestnených vedľa seba, ktorých tunel končí zase na východnej strane objektu.

Táto prvá úroveň inštalácie teda vytvára základ celej konštrukcie, z ktorej na druhej úrovni „vyrastajú“ veže. Pri čelnom pohľade zo západne orientovanej strany Novej synagógy vidíme na tuneloch priečne umiestnené „veľké“ trojuholníkové prvky, ktoré sú súčasťou základne každej veže. Bázou pre jeden „veľký“ trojuholníkový prvok sú tri tunely, takže nad dvanástimi tunelmi tejto línie sú štyri „veľké“ trojuholníkové prvky, pričom je medzi nimi vždy medzera. Na druhú úroveň nadväzuje tretia úroveň, ktorej základnou jednotkou sú vežové prvky – z tohto pohľadu zakaždým dva trojuholníkové prvky, zase priečne umiestnené, ktoré zoštíhľujú tvar veže smerom nahor. Každá veža končí štvrtou úrovňou inštalácie v podobe jedného „malého“ trojuholníkové prvku postaveného krížom na trojuholníky tretej úrovne. Iný je pohľad na vežu zo severnej alebo južnej strany. Jej bázu v prvej úrovni tvorí „veľký“ trojuholníkový prvok, na ktorý sa pozeráme zboku, teda na jej tabuľu skla. Druhú úroveň tvoria dva „malé“ trojuholníky druhej úrovne postavené krížom a umožňujúce pohľad do krátkeho tunela veže. Na vrcholoch dvoch trojuholníkových prvkov stojí  trojuholník tretej úrovne, otočený k nám zase zboku, teda tabuľou skla. A veža končí aj z toho pohľadu štvrtou úrovňou v podobe jedného „malého“ trojuholníkové prvku postaveného krížom na trojuholníky tretej úrovne, pričom vidíme zase do krátkeho tunela. Inštalácia s celkovou výškou 4,2 m pozostáva z dvadsiatich štyroch veží s výraznými vrcholmi, ukončených čiernymi asfaltovými „čiarami“ orientovanými rovnakým smerom.

Členenie skleného, z každého pohľadu priehľadného a samozrejme priesvitného, objektu výrazne dokresľujú a zvýrazňujú vo vodorovnej rovine rozlične prerušené čierne asfaltové línie vrcholov trojuholníkových prvkov jednotlivých úrovní, ktoré prechádzajú po ich celej dĺžke. Ukazujú aj smerovanie usporiadania trojuholníkových prvkov a otvorených tunelov. V základnej, teda prvej, úrovni inštalácie svojim smerovaním spájajú západ s východom a vytvárajú dlhé súvislé čiary vo vrcholovom najužšom mieste dlhých tunelov. Vo výške druhej úrovne zvýrazňujú priečne uloženie trojuholníkových prvkov, teda základní veží, a v podobe jednotlivých rovnako dlhých kratších čiar sú súčasťou dlhých línií, smerujúcich z juhu na sever. Aj čiernu líniu  tretej úrovne tvoria krátke čiary prerušovanej línie vytvorené z vrcholov „malých“ trojuholníkových prvkov uložených jednotlivo v priečnom smere, smerujúc zo západu na východ. Každá veža je vo svojom vrchole ukončená krátkou čiernou asfaltovou čiarou posledného „malého“ trojuholníkového prvku štvrtej úrovne, pričom ich priečne smerovanie v jednej výške je zákonitým ukončením krížového usporiadania priehľadnej zostavy. Slnečné lúče, prechádzajúce cez okná Novej synagógy z východu až na západ, sa v nespočetnom množstve najrozličnejších podôb odzrkadľujú a odrážajú od sklených tabúľ a veží a lámu sa na nich jednotlivo a vo vzájomnom spolupôsobení.

Text: Ildikó Gúziková

Komentáře

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *