Artalk.cz

Nová cesta

Koncipovať výstavu zameranú na architektúru tak, aby bola zaujímavá aj pre nearchitektov a širokú verejnosť, je úloha neľahká. Tvorba Friedricha Weinwurma navyše nie je na Slovensku všeobecne známa, napriek tomu, že vytvoril viacero zásadných architektonických realizácií. Martin Zaiček pozitívne hodnotí dva aspekty výstavy: výskum Henriety Moravčíkovej, ktorá sa odhodala na túto „pioniersku cestu“ a vytiahla osobnosť dlho stojacu na okraji záujmu dejín slovenskej architektúry a inovatívne architektonické riešenie výstavy od Petra Moravčíka.

Nová cesta

Aktuálna výstava v SNG venovaná architektovi Friedrichovi Weinwurmovi, predstaviteľovi architektúry novej vecnosti a medzivojnového funkcionalizmu nesie podtitul Nová cesta. Je to príznačný názov, nakoľko hodnotenie tohto aktuálneho výstavného programu sa nezaobíde bez poukázania na dlhú cestu, ktorú muselo poznanie diela tohto významného architekta prejsť, až pokým sa ocitlo na pôde Slovenskej národnej galérie.

20. storočie vytvorilo priestor pre rozsiahly rozvoj kultúrnej a spoločenskej stránky krajiny, čo je dodnes čitateľné v jej stavebnom hmotnom dedičstve. S rozvojom krajiny sú spojené mnohé osobnosti, predstavitelia profesií, ktoré sa výrazne podpísali na identite krajiny. Dnes sú mená architektov ako Michal Milan Harminc, Dušan Samuel Jurkovič alebo Emil Belluš známe širokej verejnosti ako „tí“ slovenskí architekti, ktorí zakladali slovenskú architektonickú tradíciu. Tak sa z vyššie menovaných stali otcovia zakladatelia, osobnosti stojace na úrovni národných dejateľov. Ich význam po dekády potvrdzoval pretrvávajúci záujem historikov a teoretikov architektúry, ktorý vyústil do významnej publikačnej činnosti. Od roku 2010 vydavateľstvo Slovart pristúpilo na publikovanie monografií, ktoré sprístupnili širokej verejnosti celoživotné dielo architekta Dušana S. Jurkoviča, spracovanej Danou Bořutovou v roku 2010 a rok na to dielo Emila Belluša od Matúša Dullu. Keď v roku 2014 vyšlo pokračovanie tejto exkluzívnej série, venované architektovi Friedrichovi Weinwurmovi, došlo k zadosťučineniu historickému a architektonickému významu jednej osobnosti, stojacej dlho na okraji záujmu dejín slovenskej architektúry. Na túto pioniersku cestu sa odhodlala autorka výskumu, Henrieta Moravčíková. Aktuálna výstava v SNG, Friedrich Weinwurm: Nová cesta je zavŕšením a rozšírením tohto rozsiahleho výskumu.

Architekt Weinwurm nebol tvorcom a reprezentantom línie architektúry, ktorá by bola vnímaná ako základ modernej slovenskej architektonickej tradície. Na rozdiel od Belluša a Jurkoviča, Weinwurm ako nemecky hovoriaci architekt židovského pôvodu a obeť holokaustu nebol predmetom budovania mýtu. Súčasná výstava je preto hlavne o odkrývaní zabudnutého, predstavovaní výnimočného, dosiaľ nedoceneného životného diela architekta, reprezentované desiatkami realizovaných stavieb, ktoré vznikli v spoločnom ateliéri s Ignácom Vécseiom.

Čítanie výstavy (a života architekta Weinwurma samotného) cez jej podtitul nás skutočne môže zaviesť na nové cesty. Umožní nám uvedomiť si, že architektúra nie je len hrou formy, jazykom fyzického usporiadania priestoru okolo nás. Zvedie nás z cesty čítania stavieb ako apriori estetickej disciplíny a ukáže nám cesty obsahu stojaceho za formou jej reprezentácie. Takouto cestou je časť výstavy venovaná Weinwurmovmu politickému zápasu o novú architektúru, určenú pre široké spoločenské vrstvy. Realizované projekty sociálne angažovanej architektúry v moderných protosídliskách Unitas a Nová Doba dokazujú, že jeho práca na počiatku 30. rokov predurčila smerovanie urbanizmu nasledujúcich dekád. Táto architektúra je funkcionalizmom v úprimnom nasledovaní obsahu – forma nasleduje bývanie.

Ostatne forma sleduje funkciu, heslo modernizmu sa nesie aj v samotnej realizácii výstavy v priestoroch Esterházyho paláca. Výstava je súzvukom širšieho autorského tímu pod gesciou profesorky Moravčíkovej. Jej manžel Peter Moravčík je autorom architektúry výstavy a heslo jeho starších kolegov splnil do bodky. Minimálny vstup v podobe drevených podstavcov plní súčasne funkciu vitrín pre publikácie a podnosu pre modely. Takmer tradičné výstavníctvo tu odrazu nepôsobí banálne, naopak povznáša obsah výstavy. Tá ma viac rovín, resp. nástrojov pre dosiahnutie jej primárnych – edukatívnych – zámerov.

Pochopeniu jednotlivých Weiwurmových a Vécseiových architektúr pomáhajú nástenné projekcie axonometrií, ktoré pripravila Laura Pastoreková. Tie komunikujú s kartónovými modelmi týchto stavieb, pripravovaných niekoľko semestrov študentami FASTU. Originály výkresov na stenách tak neslúžia na štúdium architektúry, avšak ako artefakty sprítomňujú architekta Weinwurma v priestore výstavy. Nie len rukopis, ale aj slovo sa nesú miestnosťami výstavy. Pri príležitosti výstavy došlo k prekladu autorských textov architekta Weinwurma publikovaných medzi rokmi 1924 až 1931 v nemeckom jazyku v časopisoch Moderne Welt, Sborník modernej tvroby a Nová Bratislava. Artikulované vízie novej architektúry sa nesú výstavou v hlase Michala Hvoreckého. Fotografka Olja Triaška Stefanović stála už pri zrode spomínanej knižnej monografie v roku 2014. Jej fotografie diel Friedricha Weinwurma zaujali podmanivou melancholickou atmosférou hodnou zabudnutého kultúrneho dedičstva. Dnes opäť jej fotky v menších ako aj monumentálnych formátoch dokumentujú Weinwurmove dielo. Dojem reálnej mierky zobrazených scén láka diváka priamo vstúpiť do obrazu – fragmentu Weinwurmovej architektúry. Fotografie pracujú s prísnym  naratívom jednoosovej perspektívy v duchu Düsseldorfskej školy.

Slovenská národná galéria sa posledné roky snaží zahrnúť do svojich zbierok aj oblasť architektúry. Na Slovensku totiž neexistuje samostatná umenovedná inštitúcia, ktorá by sa výhradne zameriavala na architektúru a jej stavebné dedičstvo. Popri literatúre, ľudovej kultúre, vizuálnemu umeniu a dizajnu tak ostáva architektúra poslednou neobsadenou oblasťou umenia, pre cielenú tvorbu zbierok a systematickej inštitucionálnej umenovednej reflexie. Z tohto pohľadu výstavný program SNG vytvára cenný priestor pre reflexiu dlhodobo podceňovanej a prehliadanej oblasti slovenského umenia. Je to úloha na jednej strane záslúžná, na druhej strane, z perspektívy hlavného zamerania SNG bude vždy len okrajovým žánrom. Neprekvapí, že aktuálna výstava Friedrich Weinwurm: Nová cesta je vôbec prvou samostatnou monografickou výstavou architekta / architektúry na pôde SNG. Doposiaľ tvorila architektúra „hlavný predmet“ výstavy len raz, a to v prípade výstavy Svetlo na hrane, venovanej fotografiám architektúry 20. storočia. Katalóg k aktuálnej výstave poukazuje na formovaniu novej cesty prezentácie a vystavovania architektúry. Výstava kolektívu Henriety Moravčíkovej novou cestou je a ľudí táto cesta baví. Pred nami je však ešte dlhá nová cesta ku komplexnému doceneniu dedičstva slovenskej architektúry.


Friedrich Weinwurm: Nová cesta / kurátori: Denis Haberland, Henrieta Moravčíková / architektúra výstavy: Peter Moravčík / axonometrické schémy: Laura Pastoreková / grafická úprava: Ľubica Segečová / Slovenská národná galéria / Esterházyho palác / Bratislava / Slovensko / 25. 1. 2018 – 20. 05. 2018

 

Foto: Olja Triaška Stefanović

Komentáře

  1. Výstavy architektury vnímatelné širokou veřejností jsou skutečně velmi potřebné. Při hledání optimálních forem prezentace je dnes ale nutné navazovat na vše, co už bylo v galeriích architektury dříve nebo později užitečně objeveno a použito. Rozhodující je práce s architektonickými modely. Teprve nedávno přišli kurátoři konečně s pochopením, že modely je třeba nabízet návštěvníkovi nikoliv v nepřirozené a pocity zkreslující ptačí perspektivě. Ta může být nabídnuta jako zvláštní doplněk a ne jako základ. V progresivních galeriích jsou proto modely na vyšších soklech s malými schůdky, které umožní dodatečný pohled shora. Stejná chyba se dělá s prezentací designu, který navíc byl stvořen k haptickému vjemu, který je stále ignorován, byť existují metody jak jej umožnit. Stavba mnohem častěji než obraz působí vždy v kontextu svého okolí a prezentovat ji izolovaně je artistně umělé. Interiér je pak mnohdy důležitější než zevnějšek a k jeho prezentaci se nám dnes poměrně užitečně nabízí AV-technika. Uvedených postřehů si sice běžná výtvarná média neumí moc všímat, ale to přeci nevadí, když máme možnost chodit přímo na výstavy po celé Evropě.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *