SNG: Akvizície 2017

Akvizície 2017 | Zbierky starého umenia

Najvýznamnejšou akvizíciou do Zbierok starého umenia SNG za rok 2017 bol súbor historických máp Uhorska. V spojitosti s dlhodobejším záujmom o tematiku tureckých vojen, ktoré naše územie v rámci historického Uhorska sužovali v 16. a 17. storočí, sme sa pri posledných akvizíciách zamerali aj na kartografické diela približujúce širšie politicko-geografické súvislosti s koexistenciou i konfliktom s Osmanskou ríšou.

Neznámy grafik: Mapa povodia Dunaja.

1703, lept, kolorovanie; G 13762

Sigmund von Birken (1626 – 1681) – Jacob von Sandrart (1630 – 1708):

Mapa povodia Dunaja 1684, III. vydanie, lept, kolorovanie; G 13763

Jedinečným materiálom na ilustráciu tejto témy sú mapy povodia Dunaja vytvárané od 17. storočia s čoraz väčšou presnosťou a zároveň s množstvom dôležitých vojensko-politických údajov. Na Birkenovej mape sú napríklad uvádzané aj lokality a dátumy dôležitých bitiek. Dielo významného kartografa spracoval a vo viacerých vydaniach publikoval významný norimberský rytec, obchodník s umením a nakladateľ Jacob von Sandrart. Ako ukazuje druhá mapa záujem o geografiu povodia najväčšej európskej rieky prekračoval hranice nemecky hovoriaceho prostredia a predstavuje doklad viacerých parížskych vydaní. Obe mapy s neodmysliteľným kolorovaním zároveň predstavujú aj významné doklady „estetizácie“ dobovej kartografickej produkcie.

Johann Gottfried Eichler (1715 – 1770): Františkánske rádové provincie v Uhorsku

1762 – 1780, lept, kolorovanie; G 13745

Rakúska jezuitská provincia

1762 – 1773, lept, kolorovanie; G 13746

Tieto dva čiastočne kolorované listy predstavujú mapy rádových provincií františkánov a jezuitov, dvoch najvýznamnejších náboženských rádov pôsobiacich v ranom novoveku v historickom prostredí Slovenska. Mapa františkánskych provincií so štyrmi rozsiahlymi legendami je obohatená veľmi peknou figurálnou parergou s rádovými príslušníkmi rozvetvenej františkánskej rodiny.

Mapa Rakúskej jezuitskej provincie zachytáva príslušnú časť rakúskych krajín a územie celého Uhorska, ktoré tvorilo jej súčasť. Mapa s farebným vyznačením jednotlivých krajín je okrem vysvetľujúcej legendy doplnená aj vzácnou tabuľkou vzdialeností medzi jednotlivými založeniami na celom rozsiahlom území Rakúskej provincie. Obe mapy veľkej kultúrnohistorickej hodnoty s mnohými vzácnymi údajmi vytvoril augsburský rytec Johann Gottfried Eichler, ktorý istý čas pobýval aj vo Viedni.

Martin Čičo, kurátor zbierok starého umenia SNG

 

Akvizície 2017 | Zbierky moderného a súčasného umenia

Najvýznamnejšou akvizíciou do Zbierok moderného a súčasného umenia SNG za rok 2017 bola kolekcia diel intermedialistu Milana Adamčiaka (1946 – 2017).

Milan Adamčiak: Kartotéka. 1995 – 2015. Šuflík z kuchynského stola, cigaretové krabičky, kartotečné lístky, ceruza, pero, papier

Milan Adamčiak: Hokejkové violončelo. 2008. Zvukový objekt, kombinácia materiálov a techník, výška 145 cm

Juraj Bartoš: Vodná hudba. 1970. Fotodokumentácia hudobného happeningu. Čiernobiela fotografia, papier, 25 ks à 29,5 × 21 cm

John Cage: Cartridge Music a Plants, interpretácia Milan Adamčiak, Hugh Davies, Daniel Matej. 1994. Večery Novej hudby, Botanická záhrada, Bratislava. Réžia, kamera, strih Juraj Bartoš, 41:50 min., farba, zvuk

Milan Adamčiak (*16. december 1946 – †16. január 2017) ukončil konzervatórium v Žiline v odbore violončelo. V roku 1968 začal študovať hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Bol spoluzakladateľom skladateľskej skupiny DAD (1965), s Róbertom Cyprichom a Jozefom Revallom založil hudobno-performačné zoskupenie Ensemble Comp. (1967), s ktorým zorganizoval 1. večer Novej hudby (1969) v Ružomberku, zúčastnil sa Seminárov pre Novú hudbu v Smoleniciach (1969, 1970) a realizoval hudobný projekt Vodná hudba – skladba pre tri sláčikové nástroje a xylofóny (1970), ktorý dňa 14. marca 1970 usporiadal Ensemble Comp. ako intermediálny happening v krytej plavárni internátu Jura Hronca v Bratislave. Fluxusový charakter udalosti s nepredvídateľným dejom dosiahli nielen zapojením (aj) nekonvenčných hudobných nástrojov a zvukov, ale celkovou atmosférou a voľbou prostredia, plného bohatstva zvukových a zmyslových zážitkov. Diváci sa postupne zapájali, zmiešali sa s hudobníkmi a stali sa tiež účastníkmi, tvorcami deja.

Adamčiakove myšlienky, interpretácie, koncepty či jeho osobné účinkovanie v happeningoch a akčnom umení pretkávajú dejiny neo-avantgardy na Slovensku a tvorbu jeho protagonistov ako sieť. Ako autentická štruktúra autorského diela, neobmedzeného na jedného tvorcu, jeho širší okruh a provenienciu, je Adamčiakovým nenahraditeľným príspevkom kultúrnej scéne druhej polovice 20. storočia na Slovensku. Svojím medzinárodným, medzižánrovým a medziodborovým prístupom, ktorý kombinoval prvky vedeckého výskumu a aktívnej umeleckej činnosti, sa Adamčiak stal dôležitou postavou aj na mape stredo- a východoeurópskeho umenia. V hudobných grafikách autora sa už koncom šesťdesiatych rokov objavujú inštrukcie pre interpretov na teatralizované či intermediálne a netradičné používanie tradičných hudobných nástrojov alebo na netradičné účinkovanie klasického interpreta. Hokejkové violončelo je príkladom Adamčiakovho autorského nástroja, ktorý vyrobil a používal vo svojom dome v Banskej Belej v posledných rokoch. SNG má vo svojej zbierke dosiaľ len jeden Adamčiakov nástroj – Šuflíkovú citaru z roku 1991.

Kartotéky všetkých druhov slúžili Adamčiakovi ako úložisko nápadov, konceptov a projektov, archív ako vedľajší produkt zbierania ideí z rôznych zdrojov. Nevznikali samoúčelne, ale s výhľadom na možnosti budúceho využitia, či už inšpiračné, vzdelávacie alebo praktické. Okrem fluxusových inštrukcií a poznámok k partitúram a nástrojov v nich nájdeme napríklad aj záznamy pre hudobné projekty a land-artové koncepty zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Kartotéka z cigaretových škatuliek doplní zbierku autora v SNG o autentický objekt, ktorý ho charakterizuje a okrem toho, že je vizuálne atraktívny, obsahuje aj materiál na vystavovanie a na štúdium. Archívy konceptuálnych umelcov sú nikdy neukončeným meta-dielom v procese a doplnia v tomto zmysle napríklad diela a archívne dokumenty J. Kollera, S. Filka či R. Sikoru.

Lucia Gregorová Stach, vedúca kurátorka Zbierok moderného a súčasného umenia

 

Akvizície 2017 | Zbierky úžitkového umenia, dizajnu a architektúry

Akvizície Zbierok úžitkového umenia, dizajnu a architektúry sa sústredili na nákup (čiastočne i dary) po úspešnej výstave Nech šije!, ktorá mapovala odevnú kultúru povojnového obdobia na Slovensku. Okrem kolekcie módnej fotografie (Pavel Janek, Ján Krížik, Jena Šimková) sme mohli do zbierok získať aj autorské odevy a kresby od Miloty Havránkovej a Kataríny Böhmovej.

Sylvia Jokelová: Dizajn od sporáka. 2002

Kolekcia Dizajn od sporáka predstavuje jeden z prvých prejavov slovenskej verzie art dizajnu, vznikla v roku 2002 a bola iniciačná aj svojím rodovým zacielením – Sylvia Jokelová ňou razantne, ale s nadhľadom komentovala postavenie ženy dizajnérky v oblasti produktového/priemyselného dizajnu, tradične vyhradeného ako doména mužov. Pre svoj atak na hradby dizajnérskeho hradu si vybrala produkty, ktoré evokujú maximálnu technickú náročnosť, zároveň svoju misiu provokatívne poňala v svojráze domáckych ženských prác. So sympatickým exkurzom do nedávnych dejín tejto pre dizajn neviditeľnej, ale vo vnímaní bežnej verejnosti obľúbenej a masívnej subkultúry. Dizajn od sporáka bol zároveň aj polemikou o masovej spotrebe, o konzumovaní dizajnu, o estetike priemyselne vyrábaného braku.

Viera Kleinová, kurátorka Zbierok úžitkového umenia, dizajnu a architektúry