Artalk.cz

Nadikhuno museumos

Prezentácia rómskej kultúry sa nielen na Slovensku spája viac s hudbou a mágiou ako výtvarným umením. V Brně vzniklo Muzeum romské kultury v roku 1991 a aktuálne priebeha v Moravské galerii v Brně výstava Vesmír je černý (O kosmos hino kalo) v kurátorskej koncepcii Ladislavy Gažiovej. Výstava sa snaží o vytvorenie konštrukcie chronologického príbehu rómskeho umenia, práve na základe zbierkového fondu Muzea romské kultury. Na Slovensku existuje tiež Múzeum rómskej kultúry, ale málokto o ňom vie.  V bratislavskej galérii tranzit.sk prebieha výstava Ota Hudeca Nadikhuno museumos (Neviditeľné múzeum),  ktorý s témou minorít pracuje dlhodobejšie. Barbora Németh reflektuje vo svojej recenzii fakt, že sa Hudec v projekte zameral na otvorenie dialógu medzi rómami a nerómami a zároveň nastolil otázku týkajúcu sa potreby zrealizovania komplexnejšieho múzea rómskej kultúry.

Nadikhuno museumos

Rómovia sú druhou najpočetnejšou slovenskou menšinou, v závislosti od spôsobu sčítania obyvateľov sa ich počet pohybuje od 2 do 7,5 %. Napriek tomu, že žijeme v jednej krajine po stáročia, majorita má o ich histórii, kultúre či súčasných problémoch len slabé vedomosti. Na Slovensku existuje jediné múzeum rómskej kultúry, o ktorom vie iba málo ľudí. Ide o kúriu, ktorá sa nachádza v areáli Múzea slovenskej dediny v Martine a patrí pod Slovenské národné múzeum.

Na podnet Geotheho Inštitútu v Bratislave, ktorý zastrešuje projekt Collecting, curating and presenting Roma culture, zostavil výtvarník Oto Hudec pre tranzit.sk výstavu Nadikhuno museumos (Neviditeľné múzeum), ktorou otvoril tému potreby múzea rómskej kultúry. Múzea, ktoré by verne, aj z pohľadu samotných Rómov, zachytávalo históriu, ale aj súčasnosť jednej z najpočetnejších minorít žijúcich na Slovensku. Jedným z hlavných motívov výstavy je odbúrať zažité negatívne aj pozitívne stereotypy o Rómoch a nanovo otvoriť otázku rómskej identity. Pozrieť sa na Rómov nie ako na kočovníkov, ktorí na Slovensko prišli z Indie, muzikantov, tanečníkov, veštcov či cirkusantov, ale ako na ľudí, ktorí vynikajú v rôznych oblastiach s bohatou históriou či problémami, s ktorými sa v súčasnosti potýkajú.

Nadikhuno museumos nie je skutočným múzeom, ide o otvorený, nedokončený projekt, začiatok práce na dekonštrukcii stereotypu o rómskej kultúre. Autor projektu Oto Hudec, výstavou položil základný kameň múzea a nastolil otázku, ako sprostredkovať rómsku kultúru tak, aby sme zachytili nielen minulosť Rómov, ale aj aktuálny sociálny, kultúrny a politický stav, v ktorom sa toto etnikum nachádza. V diele s názvom Oto Hudec a Emília Rigová v dialógu, rozhovore vytlačenom na papieri, hľadajú autori návod na dekonštruovanie stereotypov zobrazovania folklóru a histórie Rómov, akými sú napríklad nomádstvo, hudba, neviazanosť či mágia.

Výstava Neviditeľné múzeum je zozbieraním prác rôznych autorov, ktorí sa vo svojej tvorbe venujú rómskej problematike. Výstava zahŕňa diela z rôznych umeleckých oblastí od videoartu cez dokumentárny film, reportáž, rozhovory až po nástennú maľbu.

Konceptuálna umelkyňa Emília Rigová vo videu Konštatná metamorfóza pracuje s portrétom tradičnej rómskej ženy, aký poznáme z historických fotografií a malieb a s vlastnými autoportrétmi. Ručne ich prešíva niťou. Dielom reflektuje stereotypizáciu rómskych žien a snaží sa túto predstavu o Rómkach demýtizovať.

Na výstave tiež upúta insitná veľkorozmerná maľba na stene pripomínajúca pestrofarebnú lúku, ktorej autorkami sú rómske ženy z obce Rankovce. Práve tu dvadsaťtriročná Marcela Hadová vedie klub Marka romňakero gendalos, ktorý sa snaží spájať ženy z rómskej komunity a pomáhať im k sebestačnosti. Venujú sa voľnočasovému maľovaniu aj tvorbe umenia vo verejnom priestore, menia svoje okolie a pozitívnym spôsobom tak vplývajú na majoritu, ktorá žije v ich susedstve. Originál maľby vznikol ako komunitná maľba na autobusovej zástavke v Rankovciach.

Dokumentárny film Baro mariben fotografky, filmárky a novinárky Pauly Ďurinovej umeleckým ako aj vedeckým spôsobom spracuváva tému často opomínaného rómskeho holokaustu. Obdobie Slovenského štátu v dokumente odkrývajú etnológovia Zuzana Kumanová a Arne Mann či historik Peter Šafranko. Druhou silnou líniou filmu sú výpovede pamätníkov a ich potomkov o ťažkej práci na stavbách železníc či mostov v pracovných táboroch počas Druhej svetovej vojny či pomoci partizánom v Slovenskom národnom povstaní. Prechádzaním cez jednotlivé prostredia, ktoré boli dejiskom perzekúcií a vyvražďovania, pátra autorka po dnešnej pamäti ľudí. Dielo Pauly Ďurinovej – dokument Baro mariben si okrem snahy o odkrytie minulosti, uchovanie a odovzdanie pamäte kladie otázku, prečo sa nedávna rómska história dostala na okraj dejín.

Výraznú a nosnú časť tvorí dielo samotného iniciátora projektu Ota Hudeca s názvom Úvaha o jednom múzeu, ktorá je akousi víziou budúceho múzea. Ústredným motívom diela je objekt makety amfiteátra, ktorý mal pôvodne stáť na kolesách, od čoho autor napokon upustil, keďže vozy na kolesách ako symbol kočovnej minulosti Rómov sú od dnešného života Rómov vzdialené a s touto predstavou samých o sebe sa už dávno mnohí nestotožňujú. Vo vnútri si v malom kine môže divák pozrieť viaceré dokumentárne videá s rozhovormi s rómskymi osobnosťami a intelektuálmi a zároveň z akcií z prostredia rómskej kultúry na Slovensku a v Čechách. Druhou, rovnako zásadnou časťou diela je náčrt jeho vlastnej predstavy múzea rómskej kultúry, ktorý tvorí dokumentácia významných míľnikov v histórii Rómov na Slovensku.

Oto Hudec sa téme marginalizovaných skupín venuje dlhodobo. Spolu s výtvarníčkou a animátorkou Danielou Krajčovou cestujú s mobilnou dielňou Karavan za deťmi z vylúčených komunít, aby im sprostredkovali zážitok z filmovej animácie. Výsledkom niekoľkodňových workshopov sú krátke animované filmy, v ktorých deti často vyjadrujú svoje pocity z vylúčenia. Organizujú tiež premietania, na ktoré sú okrem detí pozvaní aj rodičia, susedia a komunitní pracovníci. Autorská dvojica tak mapuje regióny Slovenska, kde sa nachádzajú komunitné centrá v rómskych komunitách. Dokumentácia projektu je taktiež súčasťou výstavy Nadikhuno museumos.

„Nie je možné v priebehu krátkeho času nahradiť prácu historikov, etnografov, sociológov a kultúrnych organizátorov, rovnako ako nie je možné nahliadnuť do života Rómov v celej jeho hĺbke bez rómskeho pôvodu,“ priznáva samotný autor. Jeho práca je tak o nastolení otázky vzniku múzea a snahe otvoriť dialóg medzi oboma zúčastnenými stranami. Rómami a nerómami.


Nadikhuno muzeumos + Zbierky a prezentácie rómskej kultúry /Pavla Ďurinová, Marcela Hadová, Oto Hudec, Daniela Krajčová, Emília Rigová / tranzit.sk, Beskydská 12, Bratislava


Foto: Adam Šakový

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *