TS: Peter Meluzin

Peter Meluzin / v – idea / Kurátorka: Mira Sikorová-Putišová / Považská galéria umenia v Žiline / Vernisáž: štvrtok 7. decembra 2017 o 17.00 hod. / Trvanie výstavy: 8. 12. 2017  – 18. 2. 2018

meluzin_pozvanka_videa (1)

Názov: v – idea

Autor: Peter Meluzin

Kurátorka: Mira Sikorová-Putišová

Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline

výstavné priestory na prvom poschodí

Vernisáž: štvrtok 7. decembra 2017 o 17.00 hod.

Trvanie výstavy: 8.12. 2017  – 18.2.2018
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Diela na výstave pochádzajú zo zbierok Považskej galérie umenia v Žiline, Nitrianskej galérie v Nitre, Slovenskej národnej galérie v Bratislave a Prvej slovenskej investičnej skupiny a. s.

Výstavu podporili: Computing, a. s., Edis computers, Emócia gallery Žilina
Peter Meluzin je považovaný za jednu z kľúčových osobností akčného umenia 80. rokov, no i umenia inštalácie a videoumenia 90. rokov. Výpravnosť a technická náročnosť jeho inštalácií a najmä videoinštalácií sa výrazne podpísala pod to, že ich približne dve desaťročia neprezentoval na samostatnej výstave väčšieho formátu. I z tohto dôvodu sa PGU rozhodla pripomenúť výber jeho dôležitých, v mnohých prípadoch dokonca totemických, videoinštalácií z 90. rokov. Výstava je sprítomnením toho, čo zostalo po intenzívnom tvorivom programe autora v oblasti videoinštalácie – najmä v podobe zbierkových predmetov vo fondoch iba malého množstva inštitúcií. Prináša však aj „remaky“ tých, čo sa nezachovali, a PGU ich opätovne zrekonštruovala. Desať videodiel autora na výstave v PGU je na jednej strane akoby rešeršom z jeho obsiahlej videotvorby s ťažiskom v 90. rokoch, no súčasne sa prostredníctvom diel predstavujú jej dôležité koncepcie. Novšími dielami z posledného desaťročia zároveň ponúka pohľad i na kontinuitu tvorby umelca v ďalšom období.

Pre videoinštalácie umelca je typický princípu paradoxu, ktorý môže byť vizuálny, ale je i výsledkom prekrývania sémantických vrstiev diela. Z tematického hľadiska sa prezentované videodiela zväčša vyjadrujú k otázke súkromia i vonkajšieho spoločenského priestoru jedinca ovplyvneného mainstreamovou vizuálnou kultúrou. Tvaroslovie diel zároveň prezrádza, že autor v nich častokrát uplatňuje ikonografické prvky, ktoré (stále) podliehajú nedotknuteľnosti až (prípadnému) tabu v zmysle ohýbania ich významov, či ide o napr. náboženskú kultúrnu tradíciu alebo o fenomén, akým je smrť a pominuteľnosť jedinca. Hoci ide o nosné témy neokonceptualizmu 90. rokov, pečať autenticity do nej vtláča umelcov rukopis – v príklone k subverzii a parafráze negatív, ktoré priniesla masová kultúra, a typická snaha umelca vyjadrovať vážne veci prizmou absurdity a irónie. Ťažiskom veľkej časti prítomných prác je privlastnené TV vysielanie, prípadne iná forma privlastnenej videosekvencie, ako autorská podoba video readymadu, ktorého obsah autor komentuje a významovo posúva konštrukciou diela. Z dnešnej perspektívy TV obraz (s TV aparátom) môže vyzerať ako  zaujímavý retro prvok, no ak ho takto vnímame – bohatší o poznanie aktuálnych formátov masovokomunikačných médií –, význam obsahu, ktorý sprostredkúva, zostáva nemenný a pre čítanie diela je stále kľúčový. Videoinštalácie Petra Meluzina z 90. rokov boli limitované svojou existenciou danou trvaním výstavy. Táto „pominuteľnosť diela“ je markantná, najmä v súvislosti s ich veľkorysým formátom a technickým aparátom. Na rozdiel od akcie (druhého ťažiska tvorby autora), kde je časové obmedzenie automatickou súčasťou diela a prirodzene ústi do dokumentácie, sú videoinštalácie hmotnými artefaktmi. Bývali realizované prakticky pre jednorazovú prezentáciu a takmer nikdy neboli inštalované opakovane.


Peter Meluzin (*1947) v rokoch 1970 – 1976 študoval HYPERLINK „https://sk.wikipedia.org/wiki/V%C5%A0VU“ \o „VŠVU“ VŠVU v Bratislave (prof. Jozef Chovan, prof. Ladislav Čemický). V 80. rokoch patril k popredným predstaviteľom akčného umenia, spolu s J. Kollerom a R. Matuštíkom bol iniciátorom a organizátorom tvorivého zoskupenia umelcov  TERÉN I – V (1982 – 1985). Na jar 1989, ešte ako neoficiálnu udalosť, inicioval Suterén – kolektívne in-situ podujatie s výstupmi do inštalácie a objektu. Od začiatku 90. rokov sa venuje tvorbe inštalácií, od roku 1993 videoinštalácií. Svoju tvorbu v oblasti intermédií a videoumenia prezentoval na dôležitých prehliadkach na Slovensku i v zahraničí: Museum am Ostwall, Dortmund (DE), Kunstmeum, Thun (DE), Mattres Factory, Pittsburg (USA), Santa Barbara – California (USA), Espace Apollonia, Strasbourg (F), Slovenská národná galéria, Dom umenia Bratislava, Mánes, Praha (CZ). Žije v Prievidzi.